Útok na Chojniky
| Útok na Chojniky | |||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Druhej svetovej vojny, pôsobenie Zaisťovacej divízie v Sovietskom zväze | |||||||||
| |||||||||
| Protivníci | |||||||||
.svg){kind=small} Smiešaný priezvedný oddiel (SPO) Zaisťovacej divízie
|
.svg){kind=small} Sovietska partizánska brigáda Saburova
| ||||||||
| Velitelia | |||||||||
| plk. Rudolf Pilfousek |
plk. Alexander Nikolajevič Saburov
| ||||||||
| Sila | |||||||||
| neznáme | asi 1000 partizánov minomety kanóny 76.2 mm kanóny 45 mm[1]:188 | ||||||||
| Straty | |||||||||
| SPO: 3 mŕtvi, 8 ranených nemeckí policajti: 5 mŕtvych a 8 ranených ukrajinské milície: 7 mŕtvych a 3 ranení kozáci: 5 mŕtvych a 15 zajatých[1]:189 |
asi 110-130 mŕtvych partizánov[1]:189 | ||||||||
.svg){kind=small}
| Zaisťovacia divízia |
|---|
| Perekalje – Ternova / Charkov – Bjesujevo / Maloduš – Ptič – Lojev – Chojniky – Selezivka – Antonov – Smaľavičy |
Útok na Chojniky bola bitka 14. novembra 1942 medzi sovietskym partizánskym oddielom Saburova a posádkou bieloruských Chojník pozostávajúcej zo Smiešaného prieskumného oddielu (SPO) Zaisťovacej divízie, nemeckých policajtov, ukrajinských milicionárov a kozákov. Po úspešnom prepade oddielu SPO 7. novembra 1942 pri Lojeve tentoraz Saburov podcenil situáciu a odhodlanie chojnickej posádky brániť sa a jeho oddiel bol s ťažkými stratami odrazený.
Predohra[upraviť | upraviť zdroj]
31. augusta 1942 na schôdzke Stalina, Molotova, ďalších sovietskych straníckych a vládnych činiteľov s partizánskymi veliteľmi dopravenými letecky z Nemcami okupovaného územia padlo rozhodnutie preniesť a zintenzívniť partizánske operácie na pravobrežnej Ukrajinu v oblasti pôsobenia Zaisťovacej divízie. Touto úlohou boli poverené partizánske brigády Kovpaka a Saburova, ktoré dostali úlohu presunúť sa z východu na pravobrežnú Ukrajinu. Išlo o mobilné, dobre vyzbrojené partinzánske brigády v počte niekoľko tisíc mužov, disponujúce dokonca minometmi a delostrelectvom. Zaisťovacia divízia o ich príchode nevedela a nebola na nového protivníka pripravená.[1]:172 Brigády Saburova a Kovpaka prekročili na začiatku novembra Dneper, 7. novembra a obsadili Lojev. V tento deň partizáni uštedrili v Lojeve ťažkú porážku výprave oddielu SPO Zaisťovacej divízie pod vedením npor. Vladimíra Bargára, ktorá vošla do pasce a prišla o 23 vojakov, 15 vojakov bolo ranených, zničené boli 2 a poškodené 1 obrnené auto OA vz. 30.[1]:173 Po víťazstve pri Lojeve sa partizáni presúvali na severozápad, obsadili stanicu Avramovskaja, kde sa na Saburova prvýkrát telefonicky nakontaktoval stot. Nálepka, a ako ďalší cieľ si na základe lojevského stretnutia Saburov vybral Chojniky, kde sídlila slovenská posádka, ktorú pokladal za ľahký cieľ.[1]:188
Bitka[upraviť | upraviť zdroj]
Dňa 14. novembra sa v Chojnikách konal pohreb obetí lojevskej bitky za prítomnosti veliteľa Zaisťovacej divízie plk. Pilfouska, posádky a miestneho obyvateľstva. Už počas pohrebu si por. Imrich Gaš všimol v dave nové tváre a jeho známi z obyvateľstva mu potvrdili, že ide o partizánov. Vo večerných hodinách hlásili ukrajinskí milicionári pohyb partizánov. 20:00 dostal plk. Pilfousek hlásenie o prepade obce a stráže v Demeči. Nepredpokladal, že by si partizáni trúfli na silnú chojnickú posádku, no nariadil zosilniť stráže. 02:00 hlásila miestna milícia pohyb partizánov 6 km od mestečka. O hodinu hlásili, že veliteľská budova je obkľúčená. Plk. Pilfousek po preverení správy dal vyhlásiť poplach a telefonicky vyžiadal z Braginu pomoc. V tom okamihu spustili partizáni paľbu. Partizáni v sile asi 600 - 800 mužov sa dostali nepozorovane do mestečka, obsadili domy okolo I., II. eskadróny a veliteľskej budovy. Partizánska rota Smirnova zaútočila na veliteľskú budovu aj za pomoci kanónov, ďalšie oddiely útočili na I. a II. eskadrónu a na žandárov. Oddiel Fjodorova v sile 300 mužov mal zabrániť príchodu posíl od juhu a východu. Na útok sa prišiel pozrieť aj Saburov na obrnenej Tatre, ktorú ukoristil v Lojeve. Jednotlivé obkľúčené slovenské oddiely sa odhodlane bránili a znemožnili partizánom získať mestečko prvým útokom. Postupne prelomili obkľúčenie, nadviazali vzájomné spojenie a začali čistiť Chojniky. Boj definitívne rozhodol príchod nemeckého policajného práporu z Braginu (obrnené auto, čata ťažkých a čata ľahkých mínometov, čata ťažkých guľometov a 2 pešie čaty). Vyčistenie mesta sa pretiahlo do večerných hodín.[1]:189
Dohra[upraviť | upraviť zdroj]
Plk. Pilfousek nariadil neprenasledovať partizánov pre nejasnú situáciu a obavy z ďalšieho útoku. Straty SPO boli 3 mŕtvi, 8 ranených, nemeckí policajti mali 5 mŕtvych a 8 ranených, ukrajinské milície 7 mŕtvych a 3 ranenýcha kozáci 5 mŕtvych a 15 zajatých. Straty partizánov boli okolo 110 - 130 mŕtvych.[1]:189 Plukovník Saburov bol sklamaný z neúspechu a tuhý odpor veliteľskej budovy ho presvedčil o tom, že budovu bránili Nemci. Počas boja sa trén Saburovovej brigády presunul na západ k obci Juroviči, kde plánovali prechod cez rieku Pripjať. Už 15. novembra opustili Chojniky nemecké policajné oddiely. 16. novembra dorazila do Chojník na nákladných autách I/101 zosilnená rota z Ovruče, ktorú plk. Pilfousek povolal ešte počas boja, a pomohla dočistiť okolie mesta. V ten deň odišiel z Chojník do Ovruče aj plk. Pilfousek. Zaisťovacia divízia zvíťazila v prvej otvorenej bitke o mesto so silnou partizánskou brigádou.[1]:190