Rudolf Pilfousek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rudolf Pilfousek
delostrelecký dôstojník česko-slovenskej a slovenskej armády
Rudolf Pilfousek
Narodenie2. január 1899
Habartice, Rakúsko-Uhorsko (dnes Česko)
Úmrtie5. marec 1980 (81 rokov)
Erlangen, Nemecko

Rudolf Pilfousek (* 2. január 1899, Habartice, Rakúsko-Uhorsko – † 5. marec 1980, Erlangen, Nemecko)[1] bol vojak, dôstojník delostrelectva, plukovník generálneho štábu. Ako dôstojník slovenskej armády na východnom fronte velil najskôr Rýchlej skupine a najskôr aj Zaisťovacej divízii. Aktívne presadzoval úzku slovenskú spoluprácu s Nemeckom. V roku 1944 sa stal príslušníkom nemeckých Schutzstaffel (SS).

Pôvod a mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Rudolf Pilfousek bol pôvodom etnický Nemec pochádzajúci z českých oblastí, pre ktoré sa ujal názov Sudety. Po absolvovaní štyroch tried meštianskej školy nastúpil do školy pre kadetov v Traiskirchene (dnešné Rakúsko). V roku 1918 krátko pôsobil na talianskom fronte.[2]

V ozbrojených silách Česko-slovenska[upraviť | upraviť zdroj]

1. januára 1919 vstúpil do československej armády, kde pôsobil ako nižší dôstojník batérie, neskôr učiteľ, prednosta oddelení štábu brigády pri delostreleckých jednotkách v Chebe, v Stříbre neskôr v Bratislave, v Plzni, Olomouci, v Spišskej Novej Vsi. Medzitým absolvoval aplikačnú školu delostrelectva v Olomouci, ako aj iné kurzy a od 1. októbra 1929 – do 30. septembra 1932 aj Vysokú školu vojenskú v Prahe.

V čase septembrovej mobilizácie v roku 1938 pôsobil ako náčelník štábu 6. divízie v Pohořeliciach. 7. októbra 1938 bol na základe Mníchovskej dohody ako príslušník nemeckej národnostnej menšiny prepustený z vojenskej činnej služby bez ponechania dovtedajších hodností (podľa vládneho nariadenia z toho istého dňa).[2]

V slovenských ozbrojených silách[upraviť | upraviť zdroj]

Po vzniku Slovenského štátu mali aj slovenskí Nemci slúžiť v slovenskej armády, ktorá v prvých mesiacoch po odsune vojakov a dôstojníkov českej národnosti vykazovala akútny nedostatok dôstojníkov. Pilfousek vstúpil do slovenskej armády a od 1. septembra 1939 sa zúčastnil poľného ťaženia proti Poľsku ako veliteľ delostrelectva a technický poradca štábu na slovenskom armádnom veliteľstve Bernolák. 20. 10. 1939 bol pričlenený k inšpektorátu slovenskej brannej moci pre otázky delostrelectva a výcviku.

V dôsledku reorganizácie armády sa 30. septembra 1940 stal veliteľom 2. divízie v Prešove. Od 1. septembra 1941 bol veliteľom VVŠ v Bratislave. 1. marca 1942 sa stal veliteľom. 2. divíznej oblasti v Prešove. 3. V novembri 1943 sa postavil na čelo Výcvikového veliteľstva obrany proti lietadlám pri Veliteľstve pozemného vojska v Banskej Bystrici na prelome januára a februára 1944 sa stal veliteľom opevňovacích prác v Prešove. V súvislosti s vytvorením Východoslovenskej armády bolo jeho úlohou vybudovanie opevnení na severovýchodných hraniciach Slovenska. 8. mája 1944 bol zároveň opätovne vymenovaný za veliteľa 2. divíznej oblasti.[2]

Vo vojne proti ZSSR[upraviť | upraviť zdroj]

Pllfousek a Čatloš v Sambore
plk. gšt. Pilfousek (v strede v prilbe) ako veliteľ Rýchlej skupiny spoločne s veliteľom Armádnej skupiny a hlavným vojenským veliteľom gen. Čatlošom v Sambore. (z dokumentárneho filmu Od Tatier po Azovské more)

Po vypuknutí vojny proti ZSSR bol 24. júna 1941 Pilfousek menovaný sa veliteľa Rýchlej skupiny (7. júla reorganizovanej na Rýchlu brigádu) prekročil so svojou jednotkou slovenské hranice a zapojil sa do ťaženia po boku nemeckej armády. So svojou jednotkou bojoval v prvej línii, najskôr na rieke San a potom aj počas krvavej bitky pri Lypovci 22. júla 1941. Veliteľ Armádnej skupiny a súčasne hlavný vojenský veliteľ Ferdinand Čatloš považoval bitku za neúspech a vinil z toho Pilfouska. Ten zase obviňoval svojich vojakov, medzi ktorými nebol pre svoj povýšenecký postoj a údajné používanie češtiny veľmi obľúbený, zo zbabelosti a neschopnosti. [2][3]

Po bitke došlo k reorganizácii celej armádnej skupiny a Pilfousek sa koncom augusta 1941 vrátil na Slovensko.

V tomto období sa Pilfousek vyprofiloval na dôstojníka oddaného nemecko-slovenskej vojenskej spolupráci. V auguste 1942 bol menovaný za veliteľa Zaisťovacej divízie, ktorá v tom čase pôsobila na severnej Ukrajine a v južnom Bielorusku a opätovne odišiel do poľa.

Pilfousek vystupňoval prieskumnú, vyčisťovaciu, trestnú a represívnu činnosť divízie. Kritizoval veliteľa 101.pešieho pluku pplk. pech, Martina Palkoviča za malú aktivitu až dokonca pasivitu v boji proti partizánom a dával mu za vzor 102. peši pluk, ktorý si vo viacerých prípadoch počínal brutálne. [4] Ako prívrženec ľudáckeho režimu a vojny proti ZSSR sa Pilfousek dostal do konfliktu aj s antifašisticky nastaveným veliteľom priezvednej skupiny pplk. Jaroslavom Kmicikievičom. Ako Palkoviča, tak aj Kmicikieviča nechal v septembri 1942 odvolať z ich funkcií. [5]

Pri trestných výpravách proti partizánom mohol Pilfousek okrem vlastných vojakov využívať aj asi 300 ukrajinských milicionárov a približne 530 kozákov, Zaisťovaciu divíziu posilnila čata siedmich tankov LT vz. 40.

Dňa 8. novembra 1942 podniklo velenie divízie trestnú výpravu na mesto Lojev, ktorý začiatkom novembra 1942 obsadili sovietski partizáni. Výprava sa však skončila zle. Slovenská útočná skupina zložená zo štyroch obrnených automobilov OA vz. 30 a niekoľkých nákladných automobilov s pechotou vpadla do pripravenej pasce. Dva obrnené automobily boli po náhlom delostreleckom prepade zapálené a ďalší poškodený, Partizáni odrezali hlavný slovenský voj a po zmätenom ústupe nechali Slováci na bojisku 25 mŕtvych a 15 ranených.[5]. Dňa 14. novembra 1942 sa plk. Pilfousek zúčastnil v Chojnikách pohrebu lojevských obetí a nocoval tam. V ten deň boli Chojniki prepadnuté partizánskym oddielom plk. Saburova. Útok bol s ťažkými stratami partizánov odrazený a Zaisťovacia divízia zvíťazila v prvej otvorenej bitke o mesto so silnou partizánskou brigádou.[6]:190

Na Slovensko sa Pilfousek vrátil v auguste 1943.

Porušenie ženevských konvencií[upraviť | upraviť zdroj]

S Rudolfom Pilfouskom je spojený aj prvý prípad porušenia medzinárodného práva Slovákmi. V lete 1941 po začiatku invázie do Sovietskeho zväzu zajali vojaci Rýchlej skupiny prvých dvoch sovietskych vojakov. Jeden z nich, prezlečený do civilu, bol po výsluchu usvedčený z diverznej činnosti a na rozkaz Pilfouska zastrelený.[7]

V ozbrojených silách Nemecka[upraviť | upraviť zdroj]

V auguste 1944 vstúpil Pilfousek do nemeckého Schutzstaffel - SS.

  • od 21. augusta 1944 do 16. októbra 1944 v SS – Panzergrenadier Schule Kinschlag (Prosečnice na Morave)
  • od 16. októbra do 10. novembra 1944 v 16. divízii pancierových granátnikov SS „Reichsführer SS“
  • Koncom novembra bol vymenovaný za veliteľa SS – Heimatschutzu (Domobrany), kde boli začlenení príslušníci nemeckej menšiny na Slovensku. Jeho mužstvo tvorilo rezervoár pre povolávanie slovenských Nemcov do Waffen-SS, zároveň bolo nasadzované na bojové akcie, zaisťovacie, bezpečnostné a represívne úlohy a evakuáciu nemeckej menšiny.

Pred postupujúcim frontom ušiel zo Slovenska a jeho ďalší osud nie je známy.[2]

Hodnostný postup[upraviť | upraviť zdroj]

Vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

  • nemecký Eisernes Kreuz 2. Klasse (1940);
  • Za hrdinstvo II.stupňa (?)
  • Vojenný víťazný kríž III. tr. (1941);
  • Kríž svetovej vojny IV. stupňa (1941)
  • nemecký Eisernes Kreuz 1.Klasse (1941);
  • nemecký Verdienstkreuz des Ordens vom Deutschen Adler I. Stufe (1943);
  • Vojenný víťazný kríž III. tr. bez mečov

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pilfousek, Rudolf, 1899-1980. In: Bibliografie dějin Českých zemí [online]. Praha: Historický ústav AV ČR, [cit. 2022-11-04]. Dostupné online.
  2. a b c d e f F. CSÉFALVAY A KOLEKTÍV. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939-1945, profil Pilfousek Rudolf [online]. Vojenský historický ústav, 2013, [cit. 2022-10-09]. Dostupné online.
  3. SOBOTKA, Jaromír. Křest ohněm. Válka extra - Vojska, Armáda Slovenského štátu 1939-1945 (Brno, Česko: Extra publishing s.r.o.), 2016-01-20, čís. 20. ISSN 1805-7187.
  4. F. CSÉFALVAY A KOLEKTÍV. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 - 1945, profil Palkovič Martin [online]. Vojenský historický ústav, 2013, [cit. 2022-10-09]. Dostupné online.
  5. a b BOREK, Vojtěch. Jménem samostatného státu. Válka extra - Vojska, Armáda Slovenského štátu 1939-1945 (Brno, Česko: Extra publishing s.r.o.), 2018-01-20, čís. 20, s. 4-8. ISSN 1805-7187.
  6. MIČIANIK, Pavel. Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (1941 - 1944) II. Zaisťovacia divízia a železniční pionieri. 2. vyd. [s.l.] : DALI-BB s.r.o., 2020. ISBN 978-80-8141-235-6.
  7. VITKO, Martin. Skvrny na slovenském štíte. Válka extra - Vojska, Armáda Slovenského štátu 1939-1945 (Brno: Extra publishing s.r.o.), 2016-01-20, roč. čís. 20, s. 32-33. ISSN 1805-7187.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]