Prepad pri Lojeve
| Prepad pri Lojeve | |||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Druhej svetovej vojny, pôsobenie Zaisťovacej divízie v Sovietskom zväze | |||||||||
| |||||||||
| Protivníci | |||||||||
.svg){kind=small} Smiešaný priezvedný oddiel (SPO) Zaisťovacej divízie
|
.svg){kind=small} Sovietske partizánske brigády Kovpaka a Saburova
| ||||||||
| Velitelia | |||||||||
| pplk. jazd. Ján Veselý mjr. jazd. Ivan Fajnor npor. jazd. Vladimír Bargár
|
plk. Sidor Artemievič Kovpak plk. Alexander Nikolajevič Saburov
| ||||||||
| Sila | |||||||||
| Nemecká policajná posádka v Lojeve: niekoľko desiatok mužov Predvoj SPO: 4 obrnené autá OA vz. 30, Hlavné sily:
dužstvo ťažkých guľometov, |
asi 1500 partizánov 2 kanóny 76.2 mm | ||||||||
| Straty | |||||||||
| SPO: 25 mŕtvych, 15 ranených 2 zničené a 1 poškodené obrnené auto OA vz. 30 zničené 2 nákladné a 1 osobné auto [1]:184 |
neznáme | ||||||||
| Zaisťovacia divízia |
|---|
| Perekalje – Ternova / Charkov – Bjesujevo / Maloduš – Ptič – Lojev – Chojniky – Selezivka – Antonov – Smaľavičy |
Bitka, prepad, alebo masaker pri Lojeve bola bitka sovietskych partizánskych oddielov Kovpaka a Saburova so Smiešaným prieskumným oddielom (SPO) Zaisťovacej divízie v bieloruskom Lojeve. Oddiel SPO podcenil situáciu a výzbroj týchto nových partizánskych oddielov, padol do pasce a bol zničený.
Predohra[upraviť | upraviť zdroj]
31. augusta 1942 na schôdzke Stalina, Molotova, ďalších sovietskych straníckych a vládnych činiteľov s partizánskymi veliteľmi dopravenými letecky z Nemcami okupovaného územia padlo rozhodnutie preniesť a zintenzívniť partizánske operácie na pravobrežnej Ukrajinu v oblasti pôsobenia Zaisťovacej divízie. Pôvodné partizánske oddiely pozostávajúce zo zvyškov ustupujúcej Sovietskej armády a z miestneho obyvateľstva mali byť posilnené novými oddielmi. Túto úlohu mali prevziať partizánske brigády Kovpaka a Saburova, ktoré dostali úlohu presunúť sa z východu na pravobrežnú Ukrajinu. Išlo o mobilné, dobre vyzbrojené partinzánske brigády v počte niekoľko tisíc mužov, disponujúce dokonca minometmi a delostrelectvom. Zaisťovacia divízia o ich príchode nevedela a nebola na nového protivníka pripravená.[1]:172 Brigády Saburova a Kovpaka dorazili k Dnepru na začiatku novembra.[1]:173
Bitka[upraviť | upraviť zdroj]
Obsadenie Lojeva[upraviť | upraviť zdroj]
.jpg)
7. novembra predné oddiely partizánskych brigád prekročili Dneper a vtrhli do mestečka Lojev. Kovpakova brigáda sa zmocnila člna a s jeho pomocou previezli na západný breh aj delostrecký oddiel. S pomocou diel okolo 03:00 zlikvidovali partizáni nemeckú policajnú posádku a Saburovov oddiel ukoristil osobný ľahko obrnený automobil Tatra. Na druhý deň začali partizáni s pomocou obyvateľstva s prevozom ostatných častí brigád. Zároveň agitátori organizovali oslavy 25. výročia VOSR, verbovali dobrovoľníkov a rozdávali potraviny z nemeckých skladov.Presun brigád bol ukončený 10. novembra.[1]:183
Výprava oddielu SPO do Lojeva[upraviť | upraviť zdroj]
Na základe správy nemeckej polície z Braginu zo 7. novembra o obsadení Lojeva asi 1000 partizánmi nariadil veliteľ SPO pplk. Ján Veselý v Chvojnikách vyčisťovaciu akciu za účasti 4 obrnených áut, družstva ťažkých guľometov a zosilnenej II. eskadróny. Veliteľ čaty obrnených automobilov por. Imrich Gaš bol práve chorý, preto sa k veleniu oddielu 4 obrnených áut ako predvoju útoku SPO na Lojev prihlásil dobrovoľne prvý pobočník veliteľa SPO npor. Vladimír Bargár. Partizáni dovtedy nepoužívali proti obrneným autám priebojné strelivo a tieto boli pokladané za bezpečný prostriedok. Celá skupina vyrazila z Chvojnik do Braginu pod vedením mjr. Ivana Fajnora. Z Braginu vyslal major Fajnor do Lojeva predvoj - 4 OA vz. 30 a motorizovanú čatu pechoty pod velením npor. Bargára.
Predpoludním sa predvoj priblížil k Lojevu, v kolóne, bez prieskumu a zaistenia bokov. Prvýkrát zaregistrovali paľbu partizánov asi 5 km od mestečka, ale obrnené autá odpor bez problémov prekonali. Predvoj následne začal po ceste vchádzať bez odporu do mestečka, netušiac, že vchádzajú do pasce.
Partizáni zahájili mínometnú paľbu najskôr na zadné nákladné autá s pechotou, ktoré zablokovali cestu. Motorizovaná čata npor. Sadovského nemala čas ani možnosť postaviť sa na organizovaný odpor. Paľba z diel, mínometov a guľometov na čelné nákladné autá odrezala pechotu od obrnených áut. Pešiaci sa snažili ukryť, veliteľ čaty npor. Sadovský padol. Obrnené autá boli zasypané paľbou protitankových pušiek z domov. Slabé pancierovanie nedokázalo odolávať priebojnému strelivu kalibru 14,5 mm. Dve obrnené autá boli na mieste zničené, jedno poškodené a len posledné vozidlo krylo ústup pechoty. Útok skončil fiaskom, partizáni sa ubránili.
Mjr. Fajnor medzitým rozvinul hlavné sily v priekope asi 600 m pred Lojevom, no pre silnú mínometnú a delostreleckú paľbu nemohol prísť obkľúčenému predvoju na pomoc. Držal pozície až do cca 13:45, kedy partizáni začali útok. Následne bol donútený ustúpiť postupne cez osady Krupiejki, Senskaja (kde ošetrili ranených) a večer sa vrátil do Chvojník.[1]:184
Dohra[upraviť | upraviť zdroj]
Vyčisťovacia akcia dopadla fiaskom. Z predvoja obkľúčeného v Lojeve padli 2 dôstojníci (npor. Bargár a npor. Sadovský), 23 vojakov, 15 vojakov bolo ranených, zničené boli 2 a poškodené 1 obrnené auto OA vz. 30 a zničené boli 2 nákladné a 1 osobné auto. [1]:184 Partizáni ani netušili, že bojovali so Slovákmi.
| „ | Bol to krátky ale prudký boj. Obrnené autá sme hneď na začiatku vyradili protipancierovými zbraňami a guľometmi. Nemci utekali, ale máloktorý z nich ušiel živý. | “ |
| – Opis boja v podaní partizánov[2]:133 | ||
Na druhý deň vyslal veliteľ SPO pplk. Veselý na bojisko družstvo vojakov na nákladnom aute, aby pozbierali padlých spolubojovníkov. Mŕtvoly boli nájdené obhorené, prípadne vyzlečené z teplých uniforiem. Pplk. Veselý, aby sa vyhol zodpovednosti, poslal na MNO skreslené hlásenie, v ktorom uviedol, že po doručení správy o prepade vlastných jednotiek sa postavil do čela záložnej skupiny a vyrazil na pomoc, no dostal sa do partizánskej paľby a musel sa vrátiť, pričom uviedol dodatočné straty 3 mŕtvych a 15 nanených, hoci v skutočnosti z Chvojník nevyrazil.[1]:186 Veliteľ Zaisťovacej divízie plk. Rudolf Pilfousek nariadil v dňoch 10. až 12. novembra trestnú výpravu do Lojeva, ktorej sa zúčastnil SPO, zosilnená rota I/101 a nemecké jednotky, no partizáni už Lojev medzitým opustili a tak výprava priviezla len zvyšné mŕtvoly a por. Gaš nechal do Chvojník odtiahnuť poškodené obrnené auto OA vz. 30 ako zdroj náhradných dielov, nakoľko čate obrnených automobilov ostali už len 3 funkčné vozidlá.[1]:187
Zoznam padlých v Lojeve[3][upraviť | upraviť zdroj]
| Hodnosť | Meno a priezvisko | Dátum nar. | Miesto nar. |
|---|---|---|---|
| stk. | Vojtech Balko | 14. december 1921 | Vyšný Kubín |
| stot. jazd. | Vladimír Bargár | 23. september 1910 | Lazany |
| čat. | Jozef Čík | 23. november 1919 | |
| stk. | Filip Grisa | 25. máj 1917 | Ochodnica |
| stk. | Jozef Gužík | 1917 | Čadca |
| stk. | Štefan Hudec | 14. december 1919 | Velčice |
| stk. | Štefan Hutira | 27. február 1919 | Hruštín |
| stk. | Jozef Chreno | 6. január 1919 | Kučištorf |
| stk. | Štefan Ivan | 30. november 1919 | Plavecký Sv. Peter |
| stk. | Ondrej Joney | 24. október | Krompachy |
| stk. | Alojz Klčo | 1. september 1919 | Pobedim |
| stk. | Štefan Kollár | 13. apríl 1921 | Komjatice |
| stk. | Ignác Kovalčík | 29. september 1919 | Vyšná Zubrica |
| stk. | Ján Kušnír | 31. máj 1920 | Vysoká nad Uhom |
| stk. | Jozef Labuda | 10. január 1920 | Ipoľské Šahy |
| stk. | Viliam Lenár | 7. apríl 1918 | Horná Mičiná |
| stk. | Jozef Majerčík | 23. december 1919 | Dukovce |
| stk. | Anton Miklovič | 15. november 1919 | Kľačany |
| stk. | Imrich Modrovský | 30. október 1919 | Rakovice |
| stk. | Jozef Molnár | 16. november 1919 | Kamenica nad Torysou |
| stot. jazd. | Imrich Sadovský | 11. marec 1916 | Bratislava |
| stk. | Ondrej Seman | 30. október 1919 | Silváš |
| stk. | František Slivka | 20. apríl 1920 | Riečnica |
| stk. | František Valovič | 22. október 1922 | Malženice |
| stk. | Emil Zábojník | 13. január 1918 | Vrícko |
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j MIČIANIK, Pavel. Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (1941 - 1944) II. Zaisťovacia divízia a železniční pionieri. 2. vyd. [s.l.] : DALI-BB s.r.o., 2020. ISBN 978-80-8141-235-6.
- ↑ VERŠIGORA, Petro. Ľudia s čistým svedomím. 1. vyd. Praha; Bratislava : Naše vojsko; Pravda, 1948. 590 s.
- ↑ Padli za vlasť, Kalendár slovenského vojska. Bratislava : MNO, 1944.