Bitka pri Ternovej

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bitka pri Ternovej
Súčasť druhej bitky o Charkov východného frontu cez druhú svetovú vojnu

Húfnica vzor. 14/19 v Múzeu SNP, Banská Bystrica
Dátum 12. máj – 28. máj 1942
Miesto Ternova, Charkov, Ukrajina, Sovietsky zväz
Výsledok Zadržanie sovietskeho útoku, víťazstvo Nemecka
Protivníci
Nacistické Nemecko
Slovenská republika 		Sovietsky zväz
Velitelia
Friedrich Paulus
(6. armáda)
pplk. Karol Pichl† (del. pluk 31 ZD)
plk. Quido Dotzauer (od 13. mája) 		Semion Timošenko
Nikita Chruščov
(Juhozápadný front)
Rodion Malinovskij
(Južný front)
Sila
delostrelecký pluk 31 ZD: 934 mužov, 24 húfnic vz. 14/19 100 mm[1]:97

nemecká pechota v predsunutých postaveniach

na úseku pluku 31 vyše 10 000 mužov, 134 tankov (z toho 13 ťažkých KV-1, 56 stredných T-34)[1]:110
Straty
delostrelecký pluk 31 ZD: 19 mŕtvych, 14 ranených, 20 nezvestných, 24 húfnic vz. 14/19 zničených alebo nepoužiteľných[1]:125 neznáme
Zaisťovacia divízia
Perekalje – Ternova / Charkov – Bjesujevo / Maloduš – Ptič – Lojev – Chojniky – Selezivka – Antonov – Smaľavičy

Bitka pri Ternovej bola obranným bojom delostreleckého pluku 31 Zaisťovacej divízie proti sovietskemu útoky 12. – 28. novembra 1942 počas druhej bitky o Charkov. Napriek strate všetkých húfnic delostrelecký pluk 31 získal počas nasadenia pri Charkove cenné skúsenosti v boji proti masovému útoku tankov a pechoty. Hoci dôstojníci a vojaci pluku nemali žiadne frontové skúsenosti, neskolabovali a bránili sa proti početnej prevahe pechoty, ako aj proti tankom, proti ktorým boli ich húfnice neúčinné.

Predohra[upraviť | upraviť zdroj]

Delostrelecký pluk 31 bol jediným útvarom Zaisťovacej divízie, ktorý ako celok zasiahol do bojov v prvej línii. Nasadenie pluku dohodol jeho veliteľ pplk. del. Karol Pichl priamo s nemeckým velením ako bez vedomia veliteľa divízie plk. pech. Pavla Kunu tak bez vedomia ministra národnej obrany gen. Ferdinanda Čatloša. Nemci túto iniciatívu po stratách počas sovietskej zimnej ofenzívy privítali. Rozkaz na presun pluku vydal plk. Kuna 1. februára a pluk sa presúval pešími pochodmi po trase Žitomir - Korostyšev - Kočerovo - Kyjev, odkiaľ po trojtýždňovom odpočinku vyrazil na Charkov, kde 4 batérie, spolu 24 húfnic vzor 14/19, zaujalo obranné postavenie pri obci Ternova. 7. apríla bol pluk podriadený veliteľstvu 6. armády (gen. Paulus).[1]:94-97

Bitka[upraviť | upraviť zdroj]

Pluk sa ocitol 12. mája priamo v osi sovietskej ofenzívy. Na Ternovu útočilo s podporou pechoty až 92 tankov (z toho 10 KV-1 a 40 T-34, proti ktorým boli húfnice neúčinné). Paľbou sa podarilo zastaviť útok sovietskej pechoty, no ťažké tanky prenikli až k batériám a zničili viaceré húfnice. Napriek tomu pluk prvým útokom odolával až do 15:00, kedy z dôvodu ustupujúcej nemeckej pechoty mjr. Beniač vydal príkaz na ústup do obce Veseloje. Počas ústupu pluk prišiel o ďalšie húfnice. 13. mája dorazili do Veseloje nový veliteľ pluku plk. Quido Dotzauer a nemecký generál OKW. Nemecký generál vyčítal pplk. Pichlovi opustenie pozícií a vydal rozkaz vrátiť pluk do pôvodného palebného postavenia. Pplk. Pichl a por. Gajdoš zorganizovali provizórnu jednotku, ktorá sa na nákladnom aute vydala naspäť do Ternovej, no cestou vbehli priamo do sovietskych jednotiek a boli zajatí.[pozn 1] Medzitým nový veliteľ pluku Quido Dotzauer zhromažďoval a znovu organizoval svoje jednotky, ktoré boli následne nasadené ako improvizovaný peší prápor (zhruba 350 mužov a 26 guľometov) do obrany obce Veseloje, kde spolu s nemeckým pionierskym práporom, zvyškom motorizovaného pluku a s podporou delostrelectva držali 6 km široký úsek frontu 30 km pred Charkovom proti viacerým útokom sovietskych vojsk. Po zahájení nemeckého protiútoku bol peší prápor mjr. Beniača 28. mája z frontu stiahnutý.[1]:120-123

Dohra[upraviť | upraviť zdroj]

Delostrelecký pluk 31 získal počas nasadenia pri Charkove od 10. apríla do 28. mája cenné skúsenosti v boji proti masovému útoku tankov a pechoty. Hoci dôstojníci a vojaci pluku nemali žiadne frontové skúsenosti, neskolabovali a bránili sa proti početnej prevahe pechoty, ako aj proti tankom, proti ktorým boli ich húfnice neúčinné. Slovenskí delostrelci nespanikárili a neopustili svojvoľne pozície ani potom, ako spred ich postavení ustúpila nemecká pechota. K 30. máju vykazoval pluk straty 19 mŕtvych, 14 ranených a 20 nezvestných, ako aj stratu všetkých 24 húfnic.[1]:125

Zoznam padlých pri Ternovej[upraviť | upraviť zdroj]

Neúplný zoznam padlých zahŕňa padlých pluku 31 za obdobie 22. apríl až 17. jún. Neuvádza pplk. Karola Pichla kvôli nejasnému osudu.[2]

Hodnosť Meno a priezvisko Dátum nar. Miesto nar. Dátum a miesto úmrtia
stk. Ján Arvaj 21. február 1919 Pukanec 12. máj 1942 Ternova
stk. Jozef Holák 23. apríl 1919 Kovarce 22. apríl 1942 Ternova
stk. Tomáš Hluchý 24. august 1919 12. máj 1942 Ternova
des. Ondrej Matej Chvojka 24. február 1918 Ivančina 12. máj 1942 Ternova
stk. Dezider Jančovič 6. január 1920 Urmín 12. máj 1942 Ternova
des. Anton Kramár 24. november 1919 12. máj 1942 Ternova
stk. Anton Lauko 10. máj 1919 11. máj 1942 Ternova
stk. Ignác Mendel 22. január 1919 19. máj 1942 Charkov
čtk. Michal Ogurčák 27. február 1916 Sninské Hámry 18. apríl 1942 Ternova
stk. Peter Páterák 6. január 1919 Benadovo 27. máj 1942 Charkov
stk. Ján Rybnikár 16. január 1920 Senica 17. máj 1942 Charkov
stk. Ignác Sato 24. júl 1919 Košecké Malé Podhradie 17. jún 1942 Pesočin
stk. Jozef Sporina 20. jún 1920 Klatnova Ves 12. máj 1942 Ternova
stk. Ján Uhrecký 23. júl 1919 Nová Bystrica 27. apríl 1942 Ternova

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Osud veliteľa pluku pplk. del. Karola Pichla je doteraz nejasný. Podľa jednej verzie ho sovietski vojaci chytili a zastrelili. Podľa inej verzie bol pplk. Pichl zajatý a odvezený do Moskvy, kde ho mal československý súd odsúdiť na trest smrti a následne mal byť popravený.[1]:117

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f g MIČIANIK, Pavel. Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (1941 - 1944) II. Zaisťovacia divízia a železniční pionieri. 2. vyd. [s.l.] : DALI-BB s.r.o., 2020. ISBN 978-80-8141-235-6.
  2. ↑ Padli za vlasť, Kalendár slovenského vojska. Bratislava : MNO, 1943.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bitka_pri_Ternovej&oldid=7639823“