Stupava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O obci v Česku pozri Stupava (okres Uherské Hradiště)
Súradnice: 48°16′16″S 17°01′54″V / 48.271111°S 17.031667°V / 48.271111; 17.031667
Stupava
mesto
Stupava, kostol, Slovensko.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Malacky
Región Bratislava, resp. Záhorie
Nadmorská výška 182 m n. m.
Súradnice 48°16′16″S 17°01′54″V / 48.271111°S 17.031667°V / 48.271111; 17.031667
Rozloha 67,5 km² (6 750 ha) [1]
Obyvateľstvo 9 944 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 147,32 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1269
Primátor Roman Maroš[3] (nezávislý)
PSČ 900 31
ŠÚJ 508233
EČV MA
Tel. predvoľba +421-2
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Bratislavského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Bratislavského kraja.
Wikimedia Commons: Stupava
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.stupava.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Stupavčan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Stupava (nem. Stampfen, maď. Stomfa)[5] je mesto ležiace na Slovensku v Bratislavskom kraji. Hraničí s malackou oblasťou, s ktorou ju spájajú úzke kultúrno-historické vzťahy.

V meste je rímskokatolícky farský kostol sv. Štefana I. z roku 1767, baroková kaplnka Povýšenia Sv. Kríža/Krista Trpiteľa s kalváriou (1709 – 1713/14), zámocká kaplnka sv. Jána Krstiteľa (1754) a kaplnky Svätého kríža/Korgerova kaplnka (pôvodne baroková, v roku 1890 prestavaná v neoklasicistickom štýle), sv. Vendelína (kon. 19. stor.) a sv. Barbory z roku 1708. V mestskej časti Mást je rímskokatolícky filiálny kostol sv. Šebastiána z roku 1701, kaplnka sv. Urbana z roku 1705 a kaplnka Panny Márie Lurdskej z roku 1938. V katastrálnom území mesta sa nachádza časť prírodnej rezervácie Pod Pajštúnom.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Habanské domy v mestskej časti Mást
Stupavský kostol spredu
Fara
Baroková kaplnka
Výjav z krížovej cesty pri vchode do kaplnky
Strážny domček oproti kaštieľu
Kaštieľ (zámok) – predná časť
Jazierko v zámockom parku (strom spílený v roku 2009)
Socha leva pred kaštieľom
Zrekonštruovaná synagóga
Bývalý mlyn, dnes obytný dom a reštaurácia
Jánošíkov rybník
Gaštanová aleja v Stupave

Stupava sa rozprestiera medzi západnými svahmi Malých Karpát a južnou časťou Záhorskej nížiny. Jej nadmorská výška je 174 metrov a nachádza sa na priesečníku 17° 02' východnej dĺžky a 48° 16' severnej šírky. Na jej východnej strane sú Malé Karpaty, pokryté listnatými lesmi. Na západnej strane obce je južná časť Záhorskej nížiny. Na západe tvorí hranicu stupavského chotára rieka Morava. Južnú časť Stupavy tvorí predtým samostatná obec Mást, pričlenená k Stupave roku 1953. Susednými obcami sú na juhovýchode Marianka a Borinka, na juhu Záhorská Bystrica, na juhozápade Devínska Nová Ves, západným smerom osada Devínske Jazero, na severozápade Zohor a severne Lozorno.

Stráne Malých Karpát pokrývajú rozsiahle listnaté lesy, najmä bukové a dubové, v menšej miere smrekové. V nížine rastie agát, breza, borovica. V parku rastie tiež lipa, gaštan, smrekovec, jaseň, topoľ, pri potokoch vŕba a jelša.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Stupavský potok pramení na južnom svahu vrchu Konské hlavy (649 m n. m.), na svojom konci ústi do potoka Malina. Tečie Malými Karpatmi, cez Borinku a Stupavu. Vlievajú sa doň tieto potoky: Vajnorský jarok, Grófsky potok, Červený potok, Vápeničný potok. Dno je väčšinou pieskové, v plytších miestach štrkové a v hlbších bahnité.

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jánošíkov rybník
  • Vachálkov rybník
  • Rybníky bývalého štát. majetku
  • Jazero v zámockom parku

Klíma[upraviť | upraviť zdroj]

Povodie Moravy má mierne teplotné pomery.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

  • Stupava
  • Stupava-Mást
  • Stupava-Dúbravy
  • Stupava-Kremenica
  • Stupava-Kolónia
  • Stupava-Vinohrady

Časti obce si dodnes zachovali svoje tradičné mená: Dzílečky, Kremenice, Kopce, Noviny, Malé grunty, Sedličky, Záhradky, Záhumenice, Písky, Hajpród, Nová hora, Dolná hora, Grefty, Trenky, Lingráby, Lintávy a i.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Artézska studňa, Agátová, Bajzova, Bazová, Bernolákova, Bezručova, Bitúnková, Bočná, Borovicová, Bottova, Budovateľská, Cementárenská, Cintorínska, Debnáreň, Devínska cesta, Dlhá, Dolná, Družstevná, Dubová, Duklianska, Fándlyho, F. Kostku, Gaštanová, Hlavná, Hodžova, Hollého, Hroznová, Hurbanova, Hviezdoslavova, I. Juračku, J. Kráľa, Jaseňová, Javorová, Jedľová, Jilemnického, Kalinčiakova, Kalvárska, Karpatská, Keltská, Krajná, Krátka, Krížna, Kukučínova, Kúpeľná, Kvetná, Lesná, Lipová, Lúčna, M. Benku, Malacká, Marcheggská, Marianska, Matuškova, Mierová, Mlynská, Moyzesova, Muštová, Na aleji, Na dieloch, Na kopcoch, Na pekárkách, Na stráni, Na vrchnú horu, Nám. M. R. Štefánika, Nám. Slovenského povstania, Nám. sv. Trojice, Nová, Okružná, Park, Pažitná, Pod Kremenicou, Pod vŕškom, Poľná, Pri Borníku, Pri greftoch, Pri kríži, Pri majeri, Pri potoku, prof. Ondroucha, Révová, Rímska, Robotnícka, Rovná, Ružová, S. Chalupku, Sadová, Sládkovičova, Slnečná, Slovenská, SNP, Stredná, Stromová, Školská, Štúrova, Továrenská, Vajanského, Veterná, V. Šikulu, Viničná, Vinohradská, Wolkerova, Zadná, Záhradná, Záhumenská, Zdravotnícka, Zemanská, Žabárňa, Železničná.

Symboly mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Symbolmi mesta sú: erb, pečať, zástava mesta, insígnie primátora mesta a štandarda primátora mesta.

Erb mesta tvorí strieborný ľavošikmý v ľavom hornom rohu sa strácajúci krížový tĺčik vsunutý do zlatého mažiaru. V červenom štíte sa vpravo hore nachádza zlatá zlatostredá zelenokalíšna štvorlupeňová ružička na ľavošikmej zelenej listnatej stopke. Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu.

Pečať mesta je okrúhla, s obecným symbolom a kruhopisom MESTO STUPAVA uprostred.

Zástava mesta pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, červenej, bielej, červenej a žltej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je lastovičím chvostom, t. j. zástrihom siahajúcim do tretiny jej listu.

Štandarda primátora mesta má takmer štvorcovú podobu, erbové znamenie je lemované vo farbách mesta. Samotné vypracovanie a zhotovenie štandardy primátora je luxusné, čo zvýrazňuje jej zvláštny význam.[6]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Na území dnešnej Stupavy sa v čase Rímskej ríše stretali obchodné záujmy Rimanov a barbarských národov. Obyvatelia Stupavy využívali priaznivé prírodné podmienky a pestovali tu konope a ľan. Tie poskytovali olejnaté semená, z ktorých lisovaním získavali olej pomocou mlynov na lisovanie oleja, ktoré sa nachádzali na Stupavskom potoku s vtedy prudkým a bohatým prietokom vody. Ich tradícia sa udržala do 19. storočia.

Lis na olej a na súkno sa v slovanskom jazyku nazýva stupa. Maďari prevzali tento slovanský názov a ešte za čias Veľkej Moravy vyslovovali názov Stomfa (čítaj Štomfa) s nosovkou, teda stonpa. V tomto maďarskom pomenovaní sa zachovalo pôvodné slovenské. V ďalšom vývoji slovanskej reči na tomto území došlo k zániku nosovky a ustálila sa podoba stupa. Ku tomuto koreňu sa pripojila koncovka -ava. V 19. storočí sa používali tri pomenovania mesta – slovenské Stupava, maďarské Stomfa a nemecké Stampfen (čítaj Štamfen).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pravek[upraviť | upraviť zdroj]

Záhorská nížina je osídlená od bronzovej doby. Dokazujú to nálezy piatich žiarových hrobov z roku 1932, v ktorých boli uložené polospálené ľudské kosti s jedným zachovaným bronzovým náramkom a zlomkom bronzovej náušnice. Pri stavbe cementárne bolo objavené pohrebisko z železnej doby. Hroby obsahovali meč, kopiju a krivý nôž. Vzácnou pamiatkou je kovová ozdoba na pás s ľudskou hlavou.

Kelti[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé etnicky známe obyvateľstvo Záhorskej nížiny boli Kelti. Osídlenie oblasti mesta Keltmi dokazuje nález keltských mincí. Pozoruhodná 2,62 g ťažká zlatá minca s priemerom 12 mm je uložená, podobne ako ďalšie keltské mince typu biatek, v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.

Keltská civilizácia bola vytlačená postupom Rimanov na sever a tlakom germánskych Markomanov. Rimania tu mali postavenú strážnu stanicu.[7]

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Orgánmi mesta Stupava sú mestské zastupiteľstvo a primátor mesta.

Mestské zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské zastupiteľstvo Stupava je zastupiteľský zbor mesta zložený zo 16 poslancov, zvolených obyvateľmi mesta na obdobie 4 rokov. Funkčné obdobie poslancov končí zložením sľubu poslancov novozvoleného mestského zastupiteľstva.

Mestské zastupiteľstvo zriaďuje tieto svoje orgány:

  • Mestská rada
  • Komisie mestského zastupiteľstva: finančná komisia, majetko-právna komisia, dopravná a bezpečnostná komisia, komisia stavebná a rozvoja mesta, komisia životného prostredia, komisia sociálnych potrieb, zdravotníctva, školstva a športu, komisia obchodno-podnikateľská
  • Mestský úrad Stupava
  • Mestská polícia Stupava

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Stupava má 10 358 obyvateľov prihlásených k trvalému pobytu (ku dňu 31.7.2014)[8]. Podľa štatistiky mesta žije v Stupave ešte ďalších približne 5 000 – 6 000 ľudí bez trvalého pobytu.

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Slováci 96,68 %, Česi – 1,02 %, Maďari – 0,52 %, Rómovia – 0,15 %, Rusíni – 0,09 %, Nemci – 0,04 %, a iní[9]

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Rímski katolíci – 70,35 %, bez vyznania – 19,48 %, evanjelici a. v. – 1,98 %, grécki katolíci – 0,19 %, pravoslávni – 0,12 %, a iní[9]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Múzeum Ferdiša Kostku – Džbankárska a keramická výroba sa v Stupave rozšírila na začiatku 18.storočia a dodnes sa nerozlučne spája s menom Ferdiša Kostku, ktorý tu žil a pracoval v rokoch 18781951. Múzeum sa nachádza v dvoch objektoch – v trojpriestorovom dome, kde sa tento významný slovenský džbankár a keramikár narodil, žil a pracoval a z budovy nazývanej „brenhaus“. V „brenhause“ si možno prezrieť obchod i dielňu habánskeho hrnčiarskeho majstra. Základnú časť expozície tvoria fajansové výrobky a hrnčiarske práce, ktoré zozbierala vdova po F. Kostkovi Františka Jochová-Kostková, doplnené o predmety zo zbierok Slovenského národného múzea.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pálffyovský rodový kaštieľ
  • zrúcanina hradu Pajštún
  • Farský kostol sv. Štefan Uhorského (1767)
  • Filiálny kostol sv. Šebastiána (1701) - mestská časť Mást
  • Ranno - baroková kaplnka Krista Trpiteľa s krížovou cestou / Kalvária (1713 - 1714, prestavba 1878)
  • sústava meštianskych domov tzv. Zemanské
  • Troyerovská kúria
  • Židovská synagóga (tzv. Nová, 2. najstaršia na Slovensku z roku 1803)
  • rímska vojenská stanica
  • židovský cintorín (najstarší zach. židovský náhrob. kameň na Slovensku z roku 1646)
  • stĺp hanby/pranier (1766)
  • a iné

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Zámocký (Stupavský) park[upraviť | upraviť zdroj]

Zámocký park tvorí súčasť s okolitými lesmi. Vybudovali ho poslední majitelia kaštieľa, Károlyiovci v štýle anglický parkwanglických parkov.

Časť parku využíva Domov dôchodcov umiestnený v kaštieli. Severnú časť tvorí gaštanová aleja, futbalové ihrisko s atletickou dráhou a plochami pre loptové hry a dnes už nevyužívané letné kúpalisko. Na východnej strane parku sa nachádza rybník.

Súčasťou parku je pagaštanová aleja, ktorou sa prechádza do Obory a Malých Karpát. Pri inventarizácii v roku 1968 boli zaevidované niektoré ojedinelé a vzácne druhy stromov – jedľa Nordmanová, pagaštan červený, cypruštek Lawsonow, cypruštek hrachonosný, ginko dvojlaločné, borievka čínska, borievka virginská, borovica hladká-vejmutovka, borovica čierna, katalpa bignoniovitá, ľaliovník tulipánokvetý, platan západný, sofora japonská, tavoľník van Houtteov a rad ďalších.

Pôvodne bol v parku umiestnený grófsky pivovar, mlyn a niekoľko rybníkov. V súčasnosti sa park udržiava a obnovuje.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Dlhú tradíciu majú poľovníctvo a rybolov. Pod vedením Telovýchovnej jednoty Tatran Stupava vyvíja svoju činnosť viacero športových klubov. Úspechy dosahujú najmä hádzanársky a futbalový športový klub.

Po roku 1989 zaznamenal rozvoj i tenis a Tenisový klub vďaka výborným podmienkam zaznamenáva najväčší rozvoj. Pre záujemcov je k dispozícii 10 antukových tenisových kurtov a 3 kurty v tenisovej hale s celoročnou prevádzkou. V areáli Park hotela sa konajú tenisové turnaje ETA – medzinárodný halový turnaj žien a Medzinárodné majstrovstvá OPEN SLOVAK – seniori. V roku 2004 vzniká mládežnícke florbalové družstvo Bogdau Stupava, ktoré dosahuje v mládežníckych kategóriách v rámci SR výrazné úspechy. Každoročne sa organizuje medzinárodný mládežnícky turnaj vo florbale Stupava Cup.

V Stupave pôsobí tiež skupina historického šermu URSUS.

Športové kluby[upraviť | upraviť zdroj]

  • FK Tatran Stupava – futbal
  • FBK Bogdau Stupava – mládežnícky florbalový klub, zaregistrovaný v roku 2005. Pôsobí pri ZŠ kpt. J. Nálepku s družstvami v šiestich vekových kategóriách – mladšia a staršia prípravka, mladší a starší žiaci, dorast a muži.
  • HC Tatran Stupava – hádzaná
  • SHŠ Ursus – historický šerm

Masmédia[upraviť | upraviť zdroj]

Stupava vydáva lokálny mesačník Podpajštúnske zvesti, v ktorom informuje o kultúrnom a spoločenskom živote v Stupave i v obciach z okolia. Občianske združenie Abbellimento vydáva každoročne publikáciu o Stupave.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

K tradičným podujatiam, ktoré patria medzi najznámejšie a najviac navštevované sú Slávnosti kapusty – Deň zelá a festival country hudby Stupavský širák. Okrem toho sa v Stupave konajú jarmoky, výstavy domácich výtvarníkov a remeselníkov, festival dychovej hudby a ďalšie podujatia. Zaujímavým športovo spoločenským podujatím sú Medzinárodné preteky malotraktorov do vrchu ECCE TERRA.

Pravidelné podujatia
Termín Názov podujatia Miesto
Január Mestský reprezentačný ples Park Hotel
Február Fašiangová zábava "papučák" -
Marec Jarný – veľkonočný jarmok Sedliacky dvor pri Kultúrnom dome
Veľkonočná výstava kraslíc a výšiviek Výstavná sieň Kultúrneho domu
Máj Majáles Amfiteáter Borník
Záhorácky sláviček -
Jún Môj sen – môj dom Sedliacky dvor pri Kultúrnom dome
Stupavská krídlovka Kultúrny dom
Júl Podujatia kultúrneho leta Amfiteáter Borník
Svätojakubský jarmok Sedliacky dvor pri Kultúrnom dome
August Stupavské hody -
Stupavský širák (country festival) Amfiteáter Borník
Október Slávnosti kapusty – Deň zelá Sedliacky dvor pri Kultúrnom dome
Jesenný jarmok Sedliacky dvor pri Kultúrnom dome
Stupava Cup – medzinárodný mládežnícky turnaj vo florbale mestská športová hala
ECCE TERRA – medzinárodné preteky malotraktorov do vrchu Amfiteáter Borník
November Svätomartinský jarmok Sedliacky dvor pri Kultúrnom dome
Požehnanie mladého vína -
December Mikulášsky jarmok Sedliacky dvor pri Kultúrnom dome
Vianočný koncert Farský kostol
Výstava vianočných výšiviek a výrobkov Výstavná sieň Kultúrneho domu

Kulinárske špeciality[upraviť | upraviť zdroj]

  • "Stupavské zelé"

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti je Stupava spojená s okolitým územím len automobilovou dopravou. V minulosti viedla do Stupavy (od roku 1891 do roku 2011) železničná trať. Železnica mala v Stupave len okrajový význam a používala sa výhradne na nákladnú dopravu (od roku 1979). Dňa 25.3.2008 vydalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR rozhodnutie o zrušení regionálnej železničnej trate Odb. Devínske Jazero – Stupava. K zneseniu železničnej trate prišlo v máji roka 2012.

Cestnú sieť v Stupave tvorí štátna cesta prvej triedy spájajúca Bratislavu cez Stupavu a Malacky s Brnom a Prahou. Je to veľmi frekventovaná cesta napriek tomu, že je vybudovaný diaľničný obchvat z Bratislavy smer Břeclav, ktorý nie je napojený na Stupavu. Cesta vedie pravdepodobne v miestach, kadiaľ v stredoveku viedli významné obchodné cesty a jantárová cesta z čias Rímskej ríše.

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

V Stupave sa nachádzajú firmy vyrábajúce cement, škridlovú krytinu, kompresory a autodiely. V meste pôsobia aj potravinárske spoločnosti.

Verejné ustanovizne[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestská polícia
  • Mestský podnik technických služieb
  • Pohrebná služba
  • Vodárne a kanalizácie
  • Mestské kultúrne stredisko
  • Cezhraničné informačné centrum
  • Mestská knižnica R. Mórica
  • Rímskokatolícky farský úrad
  • Domov dôchodcov
  • Hasičská zbrojnica
  • Zdravotné stredisko

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Zdravotníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

V miestnom zdravotnom stredisku majú ambulancie detský lekár, lekár pre dospelých, neurológ, internista, očný lekár, gynekológ a zubný lekár.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma Stupavy – pohľad na Námestie sv. Trojice
Panoráma Stupavy – pohľad na Námestie sv. Trojice

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Stupavčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  6. Symboly mesta
  7. GOLÁŇ, Karol, KROPILÁK, Miroslav; RATKOŠ,Peter; TIBENSKÝ, Ján Československé dejiny. Redakcia M. Kropilák. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. Rozklad patriarchálneho rodového zriadenia 4, s. 21.
  8. www.stupava.sk/materialy/volby//Komunalne-volby-2014-zapisovatel-MsVK-04-08-2014.pdf
  9. a b SODB 2001

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kollár D., Ovečková J. a Ovečková M.: Slovensko-rakúske Pomoravie. DAJAMA, Bratislava 1996, ISBN 80-967547-0-X
  • Erdélyi V., Mader J.: Stupava. Kapitoly z miestnych dejín. Stupava 1969