Plavecké Podhradie
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
| Plavecké Podhradie | |
| obec | |
 |
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj |
| Okres | Malacky |
| Región | Záhorie |
| Nadmorská výška | 256 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 21,19 km² (2 119 ha) |
| Obyvateľstvo | 686 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 32,37 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1247 |
| Starosta | Milan Kousal[2] (NEKA) |
| PSČ | 906 36 |
| ŠÚJ | 504629 |
| EČV | MA |
| Tel. predvoľba | +421-34 |
| Adresa obecného úradu |
Ocú Plavecké Podhradie Plavecké Podhradie 34 906 36 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Plavecké Podhradie je obec na Slovensku v okrese Malacky.
V obci je rímskokatolícky kostol sv. Barbory z roku 1797.
Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1247. V obci sa nachádza renesančný kaštieľ postavený v polovici 17. storočia Mikulášom Pálfim. V blízkom okolí sa nachádza Plavecký hrad a tiež niekoľko jaskýň. V katastrálnom území obce sa nachádza NPR Pohanská a časť NPR Roštún.
Plavecký hrad [upraviť]
Zrúcanina Plaveckého hradu, ktorý bol postavený v 13. storočí. Gotický hrad tvoril strednú časť dnešnej ruiny, pozostával z veže a paláca. V druhej polovici 16. storočia bol hrad prestavaný na renesančnú pevnosť s dolnými nádvoriami. Postupne ho znovu opevňovali a udržiavali aj v priebehu 17. storočia, kedy boli postavené nové delové bašty. V roku 1706 ho poškodilo vojsko, následne počas 18. storočia spustol. Pozostatky veľkého hradu je dobre vidieť zo širokého okolia. Z hradu je výhľad na Záhorie a neďaleko zrúcaniny sa nachádza vodný prameň.
300 rokov od...pádu Plaveckého hradu
V rokoch 1704 – 1708 sa Moravsko – slovenské pohraničie stalo dejiskom sústavných bojov. Najväčší záujem bojujúcich strán bol o kamenné hrady Malých Karpát. Pre Plavecký hrad sa stal osudným júl 1707. Hrad sa stal útočiskom manželiek kuruckých dôstojníkov. Obsadila ho asi dvestočlenná posádka hajdúchov z pluku Gašpara Thurócziho a veliteľa Ondreja Stupavského. Plavecký hrad, ako jedna z vtedy najväčších pevností Malých Karpát bol zovretý vojskami generála Guidovalda Stahemberga. Posádka sa statočne bránila celé dva týždne. Generál sa musel rozhodnúť k najkrajnejšiemu opatreniu. Nariadil hrad bombardovať ťažkým delostrelectvom. Po troch dňoch ťažkej a sústavnej delostreleckej paľby hrad zväčšej časti zdemolovali. Ráno 21. júla 1707 velitelia hradu kapitulovali. Z ďalších hlásení sa dozvedáme, že z pôvodnej posádky zostalo len 80 mužov. Krátko po kapitulácii Plaveckého hradu padli aj ďalšie hrady Malých Karpát. Tak skončila 450 – ročná sláva Plaveckého hradu. Ďalší osud hradu ponechali vetrom a dažďom ...
-
Plavecká jaskyňa
-
Jaskyňa Pri Kríži
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Milan Kousal je v zozname. Dostupné online.
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
|
|||||||||||
