Veľké Leváre

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°30′11″S 17°00′04″V / 48.503056°S 17.001247°V / 48.503056; 17.001247
Veľké Leváre
obec
Velke levare 01.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Malacky
Región Záhorie
Nadmorská výška 170 m n. m.
Súradnice 48°30′11″S 17°00′04″V / 48.503056°S 17.001247°V / 48.503056; 17.001247
Rozloha 26,45 km² (2 645 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 576 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 135,2 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1378
Starosta Štefan Kudlička[3] (NEKA)
PSČ 908 73
ŠÚJ 504947
EČV MA
Tel. predvoľba +421-34
Adresa obecného
úradu
Ocú Veľké Leváre
Štefánikova 747
Veľké Leváre
908 73
E-mailová adresa ocuvl@stonline.sk
Telefón 034/779 41 07
Fax 034/779 43 17
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
Wikimedia Commons: Veľké Leváre
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.levare.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Veľké Leváreobec na Slovensku v okrese Malacky.

V súčasnosti majú niečo vyše 3500 obyvateľov. Pozoruhodnosťami obce je kostol Mena Panny Márie, z roku 1733, ktorý je akosi väčší, než by obyvatelia v čase výstavby potrebovali, čo svedčí o tom, že sa staval z nejakej inej príčiny než praktickej – ako pamätník víťazstva nad Turkami (po šaštínskej bazilike je to najväčší kostol na Záhorí). Je tu tiež kaplnka z 18. storočia zasvätená Návšteve Panny Márie.

Zaujímavosťou je Habánsky dvor, čo je pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Leží na juhozápadnom okraji obce Veľké Leváre. Rezerváciu tvorí 22 pôvodných viacpodlažných stavieb, vybudovaných v 17. – 19. st., organizovaných okolo bývalého štvorcového námestia. V Izerovom dome je Múzeum habánskych remesiel. Má dve vedľa seba situované námestia, na ktorých sa nachádzajú najstaršie a najvýznamnejšie objekty. Z obidvoch námestí je prístup k potoku, kde sa nachádzal mlyn a brusiareň. Habáni mali aj vlastnú školu, kaplnku a faru. Dvor mal v čase najväčšieho počtu obyvateľov vyše štyridsať objektov. Väčšina z nich sa zachovala dodnes. Dnešný, i keď starobylý výzor dvora, je poznačený modernizáciou. Slamenú krytinu nahradila pálená škridla, zmenili sa fasády domov. Ale napriek tomu, že ani tu sa čas nezastavil, habánsky dvor sa za posledných sto rokov priveľmi nezmenil. Donedávna (2005) fungovala v prekrásnom kaštieli s obrovskou záhradou psychiatrická liečebňa.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Veľké Leváre leží na Záhorí, na západnej strane Záhorskej nížiny. Obec sa nachádza na vyššej terase rieky Moravy, ktorá vytvára hranicu medzi Slovenskou republikou a Rakúskom. Vzdialená je od nej len 5 kilometrov a severne 7,5 kilometrov od mesta Malacky. Veľké Leváre susedia so siedmimi obcami. Na severe s Moravským Svätým Jánom a Závodom, na východe so Studienkou, na juhu s Malackami, Kostolišťom a Gajarmi, na západe s Malými Levármi a Drösingom (Rakúsko). Chotár obce má rozlohu 4810 hektárov. Nadmorská výška chotára sa pohybuje v rozpätí 150 – 200 metrov, stred obce sa nachádza vo výške 170 metrov. Rovinný povrch chotára tvoria mladšie treťohorné íly a piesky s nánosmi štvrtohorných nivných uloženín, naviatych pieskov a štrkopieskov. Má piesočnaté, lužné, mačinové, hnedé lesné a močiarové pôdy s menšími náleziskami rašeliny. Východná časť je zalesnená miešaným lesom, v ktorom prevažujú ihličnaté stromy (bory, smreky). Chotár je bohatý na jedlé huby a lovnú zver (jelene, srnce, diviaky, bažanty, zajace). V západnej časti pri rieke Morave v zákutiach čarokrásnej prírody sa skrýva svet rastlín. Je tu veľa hniezdišť vtákov a sídlisk bobrov. V chotári sa nachádza chránené hniezdište husi veľkej. Územie obce patrí do povodia rieky Moravy, ktorá ho odvodňuje na severozápade. Na západe odvodňuje časť Lakšársky potok. Na južnom okraji obce tečie potok Rudava, ktorý pramení v severnej časti Záhorskej nížiny, dosahuje dĺžku 45 km a pri obci Gajary sa vlieva do rieky Moravy. V Rudave sa vyskytuje 36 druhov rýb a v jej naplaveninách svojrázne rastlinstvo. Obec je zaradená do okresu Malacky v Bratislavskom kraji.

Prvá zmienka o obci Veľké Leváre pochádza z roku 1377. O tri roky neskôr sa objavuje názov Lever. Z rokov 1397 a 1413 je písomne doložený názov Leuar. Obec mala ešte veľa tvarov názvu. V časoch maďarizácie obec niesla názov Nagy Lévárd. Po vzniku Česko-slovenskej republiky bol názov už v takom tvare, ktorý sa používa dodnes, a to Veľké Leváre.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obec má po národnostnej stránke slovenský charakter. Pri sčítaní, ktoré sa konalo v roku 1900, mala obec 2977 obyvateľov. Z toho bolo 2419 Slovákov. Z menšín tu žili Rakúšania, Židia, Rómovia, Maďari a Česi. Podľa sčítania z roku 1991 žilo v obci 3193 obyvateľov. V roku 1919 žilo v obci 2327 katolíkov, 335 evanjelikov, 86 židov. Zo sčítania v roku 1991 bolo v obci 2287 katolíkov, 112 evanjelikov a 255 obyvateľov bez vyznania. U 520 osôb sa vyznanie nezistilo. Obec mala aj svojho žobráka. Ľudia ho nazývali Jožka Bačka.

Zástavba[upraviť | upraviť zdroj]

Veľké Leváre vznikli ako osada pri ceste z Malaciek do Kútov. Najstaršia časť domov bola pri kostole a v okolí kaštieľa. Sem patria tieto časti: Mestečko, Nový dvor a Nová ulica. V 20. storočí výstavba nových rodinných domov vo Veľkých Levároch pokračovala rýchlym tempom a priniesla vznik nových ulíc. Výstavba bytoviek a domov s priemyselnými či služobnými funkciami výrazne zmenila vzhľad obce a dala jej polomestský charakter. Do nových ulíc boli vybudované cestné spoje. Obec má v súčasnosti takmer 60 ulíc. Žiadna ulica v obci nebola premenovaná. Do obce patria aj miestne časti, domy a samoty.

Cirkevné stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Farský kostol

Terajší chrám vo Veľkých Levároch dal postaviť viedenský kardinál a arcibiskup Žigmund Kolonič. Stavba kostola trvala štyri roky. Kostol je zasvätený Menu Panny Márie. Chrám je postavený v barokovom slohu. Je to mohutná stavba, skladajúca sa z jednej lode, ktorá má pozdĺžny tvar. Jeho dĺžka je 44 metrov, výška 23 metrov a šírka 16 metrov. Dovnútra sa zmestí približne 3000 ľudí. Kostol má tri brány: jednu na priečelí, ďalšie dve po bokoch. Veže majú výšku 46 metrov. Vonkajšie murivo tejto vysokej stavby je členené lizénovým medzipilastrovým rámcovaním. Fasáda kostola je dvojtónová. Posledné úpravy na chráme sa konali v roku 2003. Bočné priečelia prerušuje šesť vyšších, hore zaoblených okien. Kostol má spolu deväť okien. Majestátne dvojvežové priečelie chrámu je bohato členené pilastrami so štukovými obrazcami, výklenkami a farebnými oknami. V strede dolu sa nachádza hlavný vchod. Vedie k nemu schodisko, ktoré pôvodne nemalo taký rozsah ako v súčasnosti. Na priečelí sa nachádzajú výklenky pre sochy. Kostol bol počas 2. svetovej vojny značne poškodený. Následne bol však opäť opravený.

Farské budovy

Pôvodnú faru z pevného materiálu dal vybudovať zakladateľ kostola Žigmund Kolonič v dvoch etapách: prvú časť roku 1773, druhú časť roku 1738. Bola to stavba čiastočne klenbová a pokrytá pálenou škridlou. Mala päť izieb, dve komory, dve pivnice a kuchyňu. Fara prešla viacerými prestavbami, no aj tak bola v dezolátnom stave. Preto bola na jar roku 1938 zbúraná v dôsledku stavby novej cesty. Postavila sa nová fara, ktorá slúži dodnes. Je to dvojpodlažná stavba a má deväť miestností.

Evanjelický kostol a evanjelická fara

Evanjelický kostol, ktorý bol postavený po vydaní tolerančného patentu, nemal pôvodne vežu, zvony ani priamy vchod z ulice. Terajšia budova fary je z roku 1902. Evanjelický kostol vo Veľkých Levároch je klasická sieňová stavba so zaobleným oltárnym uzáverom a štítovým priečelím. Fasády sú hladké, členené iba oknami v dvoch radoch. Za oltárnym uzáverom je pristavaná sakristia z roku 1952. Vpredu je vstavaná veža z roku 1938. Pôvodne mal kostol drevenú zvonicu s tromi oceľovými zvonmi. Kostol je z troch strán obohnaný múrom. Viackrát bol opravovaný. V súčasnosti má žlto – bielu fasádu.

Kláštor Hubertinum

Roku 1892 grófka Adalberta Koloničová so svojím zaťom grófom Štefanom Wenckheimom darovali jednopodlažný dom v časti Mestečko rehoľnej kongregácii Dcéry božskej lásky. Zakladateľka kongregácie Františka Lechnerová prevzala dom osobne dňa 25. septembra 1892 a usadila tam štyri rehoľné sestry. Budova mala štrnásť miestností, v ktorých sa zariadili obývacie miestnosti, kaplnku, kuchyňu, jedáleň a triedy. K domu patrila veľká záhrada. Názov Hubertinum dostal podľa mladej grófky Huberty Wenckheimovej, ktorá zomrela ako 22-ročná. Hubertinum bol prvý rehoľný dom mariánok na Slovensku.. Roku 1916 tu bolo šesť sestier a sväté omše sem chodieval slúžiť miestny kňaz. Bola tu zriadená aj škola pre dievčatá. Rehoľné sestry popri školskej práci aktívne podporovali aj katolícke spolky, nacvičovali divadelné hry, starali sa aj o opustených a chorých ľudí. V rámci likvidácie kláštorov na Slovensku po nástupe komunizmu vyviezli aj sestry z Veľkých Levár v auguste 1950. Z budovy odstránili nápis Hubertinum so železným krížom. Budova plnila len školské účely. V roku 1994 sa na žiadosť obce Veľké Leváre vrátili sestry z rehoľnej kongregácie Dcéry božskej lásky. Roku 1995 sa začala rekonštrukcia budovy. Sestry sa nasťahovali z náhradných priestorov do Hubertina 30. decembra 1996.

Svetské budovy[upraviť | upraviť zdroj]

Kaštieľ

Barokový kaštieľ, ktorý sa nachádza na návrší nad potokom Rudava, dali postaviť Koloničovci na starších gotických a renesančných základoch. Je to poschodová trojkrídlová budova s pôdorysom tvaru U a s dvojitou škridlicovitou strechou. Roku 1931 gróf Anton Wenckheim odpredal kaštieľ aj s parkom uršulínkam z Bratislavy. Roku 1941 miestny kaštieľ od rádu uršulínok odkúpilo Ministerstvo vnútra. Odbor zdravotníctva tu zriadil psychiatrický liečebný ústav.

Habánsky dvor

Habánsky dvor leží pri ceste do Malých Levár. Má dve vedľa seba situované námestia, na ktorých sa nachádzajú najstaršie a najvýznamnejšie objekty. Z obidvoch námestí je prístup k potoku, kde sa nachádzal mlyn a brusiareň. Habáni mali aj vlastnú školu, kaplnku a faru. Dvor mal v čase najväčšieho počtu obyvateľov vyše štyridsať objektov. Väčšina z nich sa zachovala dodnes. Dnešný, i keď starobylý výzor dvora, je poznačený modernizáciou. Slamenú krytinu nahradila pálená škridla, zmenili sa fasády domov. Ale napriek tomu, že ani tu sa čas nezastavil, habánsky dvor sa za posledných sto rokov priveľmi nezmenil.

Školy[upraviť | upraviť zdroj]

V obci existovalo doteraz viacero škôl s rôznym zameraním.

Rímskokatolícka škola

Prvá škola v obci vznikla pri katolíckej fare. Školy sa väčšinou stavali pri kostoloch a prvými učiteľmi boli farári. V roku 1896 bola v Hubertíne otvorená škola, ktorá mala dve dievčenské triedy. V tom čase bola zrušená Habánska škola, z ktorej chlapci prešli do katolíckej školy a dievčatá do Hubertína. V roku 1912 bola chlapčenská škola rozšírená o jednu triedu, čo znamenalo, že sa stala trojtriednou. Po prevrate v roku 1918 sa v škole začalo vyučovať po slovensky a učitelia boli povinní rozvinúť aj mimoškolskú kultúrnu a osvetovú činnosť. Roku 1920 sa uskutočnila ďalšia prestavba školy. Rímskokatolícka ľudová škola existovala do roku 1945, kedy ju poštátnili.

Evanjelická ľudová škola

Evanjelická ľudová škola vznikla po zabratí katolíckeho kostola i fary. Roku 1930 evanjelická jednotriedka prešla do novozaloženej štátnej ľudovej školy. Roku 1939 po zrušení štátnej ľudovej školy bola obnovená evanjelická jednotriedna ľudová škola. Roku 1945 bola poštátnená.

Habánska škola

Bola postavená typickým habánskym štýlom – mala slamenú strechu. Pozostávala z učebne, učiteľského bytu s izbou, kuchyňou a chodbou.

Učňovská škola

Roku 1919 bola v obci otvorená učňovská škola, ktorej štúdium trvalo dva roky. Existovala do roku 1939. Vyučovalo sa v nej v dvoch triedach.

Židovská škola

Pred prvou svetovou vojnou bola v obci jednotriedna židovská škola. Navštevovali ju žiaci z Veľkých Levár, z Malých Levár zo Závodu. Učebňa bola k prístavku synagógy. Vyučovalo sa v nej náboženstvo a hebrejčina. Na konci prvej svetovej vojny škola zanikla.

Nemecká škola

Roku 1941 miestna nemecká strana Deutsche Partei zriadila v arizovanom dome Jelínkovcov samostatnú školu pre nemecké deti. Táto škola bola súkromného charakteru a mala dve triedy. Zanikla po druhej svetovej vojne.

Štátna meštianska a ľudová škola

Roku 1922 boli v obci otvorené dve triedy meštianskej školy pre žiakov z Veľkých a Malých Levár. V nasledujúcich dvoch rokoch postupne boli zriadené ďalšie dve triedy a meštianska škola bola úplná. Škola najprv nemala vlastnú budovu, triedy boli umiestnené v troch súkromných domoch. V rokoch 1928 – 1929 bola postavená na mieste malého rybníka v blízkosti kaštieľa dvojpodlažná budova školy, do ktorej sa meštianka presťahovala. Momentálne táto budova patrí psychiatrickej liečebni, ktorá ju prestavuje pre svoje účely. Nachádza sa na ulici Komenského.

Ľudová hospodárska škola

Roku 1924 bola v obci založená dvojtriedna hospodárska škola, do ktorej chodila mládež roľníkov po ukončení 6. triedy Ľudovej školy. V škole bolo prerušené v rokoch 1926 – 1928. Po zriadení meštianskej školy vo Veľkých Levároch záujem o školu poklesol.

Základná škola vznikla v roku 1991. Sídli na Melíškovej ulici.

Mlyny

Na južnom okraji obce tečie potok Rudava. Je to umelo vykopaný kanál, ktorý miestne panstvo zriadilo ešte v časoch poddanstva. Vznikli postupne štyri mlyny. V roku 1948 boli skonfiškované.

Mlyn na píle

Od grófa Wenckheima ho odkúpil František Tihlárik. Mlyn po vyhorení bol rozšírený a zaopatrený vodnou turbínou. Oddávna pri stála aj vodná píla na rezanie stavebného dreva. Tento mlyn dodával elektrický prúd do obce od čias zriedenia elektrárne.

Mlyn pod kaštieľom

Mlyn zásoboval kaštieľ elektrickou energiou. Od Wenckheimovcov ho spolu s kaštieľom odkúpili sestry uršulínky v roku 1932. Mlel len vtedy keď mal dostatok vody.

Mlyn na Kaniži

Leží pod Habánskym dvorom. V roku 1921 ho odkúpil vtedajší nájomník Ján Dopjera. Mlyn vyhorel v roku 1976.

Fajtákovský mlyn

Ležal na sútoku rieky Rudavy a mlynského kanálu. Už dávno neexistuje.

Píla

Tunajšiu pílu pri lesoch veľkostatku Wenckheimovcov zriadila ešte rakúsko-uhorská vojenská správa roku 1917. Po prevrate v roku 1918 prevzalo pílu Ministerstvo národnej obrany, ktoré rozšírilo jej výkonnosť. Pri píle zriadilo komplexne vybavenú stolársku dielňu. V čase hospodárskej krízy koncom roku 1933 bola práca na píle zastavená. V roku 1946 vojenské lesné podniky obnovili činnosť píly zo štyrmi pásovými pílami a stolárskou dielňou. V roku 1969 píla bola majetkom jednotného roľníckeho družstva. Neskôr prešla do vlastníctva obce v rámci komunálnych služieb.

Prievoz

Na hraniciach s Rakúskom pri rieke Morave bol prievoz s hostincom. Ľudia i kone s povozmi sa prevážali na druhú stranu člnom i kompou. Prievoz využívali aj miestni obyvatelia, ktorý mali časť pozemkov na druhom brehu rieky Moravy. Po prevrate v roku 1918 prievoz stratil niekdajší význam, pretože sa skončila možnosť voľného prechodu do Rakúska. Prievoz bol majetkom miestneho panstva, ktoré ho dávalo do prenájmu. Habánska rodina Tittelovcov, ktorá mala prievoz dlhší čas v prenájme, odkúpila ho roku 1918 od Štefana Wenckheima. Existoval do roku 1948.

Sochy, pomník a kríže
Ján Nepomucký

Socha svätého je v záhradke pred farou. Je to barokové dielo z vápenca od neznámeho kamenosochára. Postava svätca s biretom na hlave a s palmou a krížom v ľavej ruke stojí na štvorbokom kamennom podstavci. Socha pôvodne stála pred farskou záhradou, neskôr pri ceste do Malaciek. Na terajšom mieste je po renovácií od roku 1993. Pred katolíckym kostolom z oboch strán schodiska stoja na kamenných podstavcoch dve sochy, ktoré tu boli prenesené z Hubertina po roku 1948: Socha Božského Srdca Ježišovho – zľava. Socha Panny Márie Pomocnice – sprava.

Trojičný stĺp

Je zhotovený z pieskovca a stojí oproti kostolu. Podstavec tvorí štvorhranný blok s dvoma stupňami. Driek stĺpa je zakončený štvorbokou hlavicou a na nej je výstupok kruhovitého tvaru, na ktorom je situované súsošie Najsvätejšej Trojice. Súsošie pozostáva z postáv Boha Otca a Ježiša Krista, ktoré sedia na oblakoch. Nad nimi sa vznáša Duch Svätý. Votívna tabuľka na druhom stupni podstavca hlása, že toto dielo dal roku 1911 postaviť Ján Janči spolu s manželkou.

Socha svätého Floriána

Socha patróna všetkých hasičov stojí na ulici SNP. Zhotovená je z bronzu. V roku 1895 ju dal urobiť gróf Štefan Wenckheim, čestný predseda miestneho zboru hasičov. V roku 2003 bola pri príležitosti 150. výročia založenia hasičského zboru opravená.

Pomník padlým vojakom

V roku 1930 bol oproti katolíckemu kostolu postavený pomník vojakom z obce padlým v 1. svetovej vojne. Na pomníku sú umiestnené fotografie s menami vojakov. Spolu ich je 56. V roku 1949 sem doplnili ďalších 17 mien miestnych obyvateľov, ktorí padli na bojiskách 2. svetovej vojny, ale aj doma počas prechodu frontu. Nad pomníkom je hore umiestnená socha Ježiša Krista s rozpätými rukami. Pod ňou je socha anjela s padlým vojakom v náručí. Kríže Podľa kanonickej vizitácie z roku 1912 bolo v obci šesť krížov. Kríže sa stavali na cintorínoch a pri cestách do okolitých obcí. Okrem cintorínskych krížov boli v chotári Veľkých Levár tieto kríže: Kamenný kríž pred kostolnou ohradou. Tento masívny kríž dali postaviť Michal a Karol Haffnerovci. Predtým tu bol drevený kríž. Drevený misijný kríž s vročením 1946 stojí pri priečelí kostola. Kamenný kríž pri ceste do Moravského Svätého Jána(dnes na konci Štefánikovej ulice). Kamenný kríž pri ceste do Malých Levár, v roku 1952 bol odstránený. Drevený kríž pri ceste do Malaciek dali postaviť farníci. Starala sa oň obec. Dnes už neexistuje. Drevený kríž pri ceste do Studienky, dnes už neexistuje. Oceľový kríž pri ceste do Závodu s kovovým korpusom je z roku 1968. Oceľový kríž pri ceste do Moravského Svätého Jána s kovovým korpusom je z roku 1968.

Božia muka

Stojí za obcou pri bývalej ceste do Moravského Svätého Jána. Stavba je z tehlového muriva vo štvorcovom pôdoryse, omietnutá tenkou vrstvou vápenno – pieskovej omietky. V hornej časti je murivo rozšírené a na dvoch stranách otvorené. Vo výklenku bola pôvodne socha Panny Márie. V roku 1996 bola opravená.

Významní rodáci a osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]



Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Štefan Kudlička je v zozname. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]