Otakar Jaroš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Otakar Jaroš
Otakar Jaroš

Narodenie 1. august 1912
Louny, Česko
Úmrtie 8. marec 1943 (30 rokov)
Sokolovo, Ukrajina
Profesia dôstojník 1. čs. armádneho zboru v ZSSR

Otakar Jaroš (* 1. august 1912, Louny - † 8. marec 1943, Sokolovo, Ukrajina[1]) bol česko-slovenský armádny dôstojník, účastník zahraničného odboja v ZSSR, ktorý hrdinsky padol v bitke pri Sokolove. Za statočnosť v boji bol vôbec ako prvý cudzinec vyznamenaný najvyšším sovietskym radom Hrdina Sovietskeho zväzu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine kuriča c. k. štátnych dráh a detstvo prežil v Mělníku, kde pôsobil v organizácii Skaut. Navštevoval tamojšie gymnázium, no nedokončil ho. Následne absolvoval Vyššiu elektrotechnickú školu v Prahe, od roku 1933 poddôstojnícku školu v Trnave, ďalej školu pre dôstojníkov v Turnove a od roku 1937 Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave.[2][3] Do roku 1939 bol veliteľom telegrafnej čaty v Prešove.[2]

Po Mníchovskej dohode bol demobilizovaný a pôsobil ako poštový úradník v Náchode. V auguste 1939 utiekol do Poľska, kde sa pripojil k vojakom pod velením Ludvíka Svobodu a odkiaľ sa mu podarilo dostať do ZSSR. Bol internovaný v tábore Suzdaľ a Oranky[4]. Vo februári 1942 nastúpil do výcvikového tábora čs. jednotiek v Buzuluku, kde sa stal veliteľom 1. roty práve sa formujúceho 1. československého samostatného práporu v ZSSR. Vzhľadom na jeho minulosť dôstojníka prvorepublikovej československel armády ťažko znášal pôsobenie politických propagátorov v jednotke.[2] Veľmi rád fotografoval a mnoho zo snímkov z Buzuluku sú jeho dielom.[5]

Po odchode česko-slovenskej jednotky na front, bola jednotka súčasťou 25. gardovej streleckej divízie v rámci síl Voronežského frontu. 1. rota bola na jeho osobnú žiadosť presunutá do oblasti Sokolova, 8. marca 1943 pôsobila na najťažšom úseku v centre obrany. Ich protivníkom boli dve bojové skupiny nemeckej 6. a 11. tankovej divízie s asi 60 tankami. Veliteľské stanovisko bolo v kostole priamo v strede dediny. Zahynul pri obrane veliteľského stanoviska v neskorých popoludňajších hodinách 8. marca. Jestvuje viacero verzií o jeho smrti.

Nadporučík Jaroš bol in memoriam povýšený na kapitána[2] a 17. apríla 1943 mu bolo výnosom Prezídia najvyššieho sovietu ZSSR udelené najvyššie sovietske vyznamenanie Hrdina Sovietskeho zväzu ako vôbec prvému cudziemu štátnemu príslušníkovi. Neskôr mu bol udelený aj Rad Lenina a Rad bieleho leva prvého stupňa. Bola po ňom pomenovaná škola v Sokolove a ulice v Buzuluku na Urale, kde sa 1. čs. prápor formoval, v Charkove a Poltave. V Mělníku sa nachádza jeho pamätník.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vojenský ústřední archiv: Detail osoby: Otakar Jaroš [online]. vuapraha.cz, 2010, [cit. 2014-03-29]. Dostupné online.
  2. a b c d VYKOUPIL, Libor. Ecce homo - kapitán Otakar Jaroš [online]. 2012-8-1, [cit. 2013-03-30]. Dostupné online.
  3. KAIN, Petr. Kapitán Jaroš: nesnášel komunisty, přesto se stal jejich ikonou [online]. 2013-3-8, rev. 2013-03-09. Dostupné online.
  4. FIDLER, Jiří. Sokolovo 1943. Malý encyklopedický slovník. Praha : Naše Vojsko, 2003. ISBN 80-206-0716-1. S. 46-47. (po česky)
  5. Jaroš, Otakar : Remeš, Vladimír Tak fotografoval hrdina Sovětského svazu Otakar Jaroš, Orbis : Praha 1974

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]