Boris Michajlovič Šapošnikov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Boris Michajlovič Šapošnikov
Boris Michajlovič Šapošnikov
sovietsky maršal

Narodenie 2. október 1882
Zlatoust, Ufská gubernia, Ruské impérium
Úmrtie 26. marec 1945 (62 rokov)
Moskva, Sovietsky zväz
Národnosť ruská

Boris Michailovič Šapošnikov (rus. Борис Михайлович Шапошников; * 2. október 1882, Zlatoust, Rusko – † 26. marec 1945, Moskva, ZSSR) bol sovietsky vojvodca, maršal Sovietskeho zväzu (1940), vojenský teoretik, profesor vojenských vied.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v meste Zlatoust blízko Čeľabinska v rodine úradníka 2. októbra 1882 (20. septembra podľa juliánskeho kalendára). Jeho matka pracovala ako učiteľka. Po skončení meštianskej školy v roku 1901 nastúpil na moskovské vojenské učilište, ktoré ukončil v roku 1903, kedy mu bola udelená hodnosť podporučíka. Nastúpil následne do 1. turkestanského streleckého práporu, kde slúžil ako veliteľ polroty až roku 1907. Následne do roku 1901 navštevoval cársku Nikolajevskú akadémiu generálneho štábu. Zúčastnil sa prvej svetovej vojny. Slúžil v štábe 14. jazdeckej divízie sídliacej v poľskom meste Čenstochová na ruskom západnom fronte. Neskôr slúžil v štábe 12. armády. Vojnu skončil v hodnosti plukovníka. Počas občianskej vojny sa pripojil k boľševikom. Viedol prieskumný štáb červenej armády. V medzivojnovom období v rokoch 1928 až 1931 bol náčelníkom štábu červenej armády. Neskôr v rokoch 1932 až 1935 viedol Vojenskú akadémiu M. V. Frunzeho. Od roku 1937 do 1940 pôsobil znovu ako náčelník generálneho štábu a vykonával tiež funkciu námestníka národného komisariátu obrany (vtedajšieho ministerstva obrany). Z týchto funkcii odstúpil kvôli zdravotným problémom.

Podieľal sa na plánovaní vpádu do Fínska, ktorý bol neskôr pre údajný pesimizmus prepracovaný maršalom Vorošilovom. Vorošilovov plán sa v praxi ukázal nereálnym a sovietske sily utrpeli pri útoku na Fínsko ťažké straty. V kritickom období po čistkách koncom 30. rokov sa zaslúžil o rozvoj sovietskych ozbrojených síl. Krátko pred vojnou pripravil plán modernizácie a prezbrojenia červenej armády, ktorý podľa niektorých názorov dopomohol zvýšiť bojaschopnosť Sovietskeho zväzu v nadchádzajúcej druhej svetovej vojne. Maršalom Sovietskeho zväzu sa stal v máji 1940.[1] Od augusta 1940 do júla 1941 a neskôr po prestávke od mája do 1942 do júna 1943 ďalej pôsobil ako námestník národného komisára obrany. Pred začiatkom sovietsko-nemeckej vojny navrhoval Stalinovi stiahnuť jednotky z pohraničia hlbšie do vnútrozemia na pôvodnú Stalinovu líniu, kvôli čomu bol odvolaný z funkcie[2]. Po napadnutí Sovietskeho zväzu pôsobil od júla 1941 do mája 1942 opäť ako náčelník generálneho štábu. Podieľal sa na organizácii obrany Smolenska a protiofenzívy pred Moskvou na prelome rokov 1941 a 1942.[3] Neskôr od roku 1943 do svojej smrti v roku 1945 vykonával funkciu náčelníka Vojenskej akadémie generálneho štábu. Zomrel na následky ťažkej choroby. Bol spopolnený a urna s jeho popolom bola uložená v Kremeľskej stene v Moskve.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. FIDLER, Jiří. Za víru, vládce a vlast (Ruští a sovětští maršálové). Brno : Jota, 2005. 290 s. ISBN 80-7217-354-5. (česky)
  2. Sasso, C. R., Tucker, S. C., Shaposhnikov, Boris Mikhailovich. in Tucker, S. C. (Editor) Second World War. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, 2005, s. 1139-1140
  3. Ogarkov, N. V. a kolektív, 1978, Sovietskaja vojennaja enciklopedia. Tom 8. Vojenizdat, Moskva, s. 491

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]