Jakovlev Jak-1

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jak-1
Yakovlev, Yak-1.jpg
Základne informácie
Výrobca Jakovlev
Konštruktér A. S. Jakovlev
Prvý let 13. januára 1940
Zavedený 1941
Vyradený ~1945
Charakter vyradený
Hlavný používateľ VVS RKKA
Výroba 19401944
Vyrobených ~8 734
Varianty Jak-7
Jak-9
Jak-3

Jakovlev Jak-1 (rus. Яковлев Як-1) bolo sovietske stíhacie lietadlo používané počas druhej svetovej vojny. Pôvodne vychádzalo z prototypu I-26, od neho odvodené typy boli najpočetnejšie stíhacie stroje sovietskeho letectva.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

I-26

V januári 1940 dostali sovietske konštrukčné kancelárie od zodpovedných kruhov pokyn vypracovať prototypy nových stíhacích lietadiel, ktoré mali nahradiť zastarávajúce I-16 a I-153. Podľa zadaných špecifikácií malo ísť o moderné jednoplošníky s uzavretou kabínou a zaťahovacím podvozkom, poháňané motormi Klimov M-105P. Sovietske letectvo k tomuto kroku pristúpilo v porovnaní so západoeurópskymi krajinami pomerne neskoro, za čo sovietske letectvo draho zaplatilo v období napadnutia krajiny nacistickým Nemeckom v lete 1941.[1] V januári 1940 vzlietol prvý z dokončených prototypov I-26. Stroj mal na rozdiel od I-22, z konštrukčnej kancelárie Lavočkin, kovovú kostru trupu a drevené krídla. Po vyladení nedostatkov zistených počas skúšobnej prevádzky bol I-26 odporučený na sériovú výrobu, a to už mesiac po zalietaní prototypu. Tá sa začala koncom roku 1940, no do napadnutia krajiny nacistickým Nemeckom nebolo k dispozícii ešte dostatok strojov a prakticky žiadni vojenskí letci, ktorí by zvládali ich pilotáž.[2] Problémy tiež spočiatku pôsobili nedostatky vo výrobe, ktoré sa však časom odstránili. Do plánov stroja bolo do roku 1941 vnesených až 8000 zmien. Ďalšie tisíce zmien boli pridané v nasledujúcich rokoch. Výrobu, ktorá bola súrená na podnet samotného Stalina, spomalil najprv nedostatok potrebných surovín či súčiastok ako boli palubné zbrane, v dôsledku sťahovania priemyslu ako aj straty mnohých rudných a banských oblastí na západe ZSSR. Typickou chybou bola vysoká tolerancia nepresnosti pri výrobe, ktorá spôsobovala, že každý stroj mal svoje nezameniteľné vlastnosti, čo neraz znamenalo rôzne dlhú ľavú a pravú podvozkovú nohu, či súčiastky, ktoré pre nepresnosť pri výrobe nepasovali na iné stroje rovnakého typu. Ranou pre výrobu bol nálet na fabriku č. 292, v ktorej sa vyrábali Jaky-1 23. júna 1943. Zaujímavé však bolo, že výroba sa po týždni rozbehla i napriek tomu, že továreň bola prakticky zrovnaná so zemou.

Bojové nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

V období napadnutia ZSSR 22. júna 1941 bolo k dispozícii 425 lietadiel Jak-1. Lenže pre ani jeden z nich neboli k dispozícii vycvičení frontoví piloti. Mnohé zo strojov mali rôzne poruchy, s ktorými sa neskúsené pozemné obsluhy nevedeli vysporiadať. Prvé verzie s motormi M-105 trpeli podobne ako ostatné motory s karburátorom na krátkodobý výpadok prísunu paliva pri zápornom preťažení. To však nič nemení na fakte, že Jaky-1 sa čoskoro na fronte osvedčili a boli na rozdiel od svojich súčasníkov ako MiG-3 a LaGG-3 veľmi obľúbené medzi posádkami. Na Jakoch-1 lietali letci legendárneho 586. IAP, do ktorého patrili i dve jediné ženské stíhacie esá Jekaterina V. Budanovová a Lidija V. Litviaková. Lietadlá Jak-1 si vybrali spomedzi mnohých iných za svoje aj francúzski letci eskadry Normandie-Niemen a aj poľskí letci.

Verzie[upraviť | upraviť zdroj]

Jaky-1 boli počas vojny postupne modernizované. Dvomi najvýznamnejšími verziami okrem štandardného Jaku-1 bol Jak-1B vyrábaný od októbra 1942 (4 188 vyrobených kusov), so zníženým trupom za kabínou, bublinovým krytom kabíny, jedným guľometom UBS namiesto dvoch ŠKAS, elektrickou a pneumatickou spúšťou namiesto pôvodnej mechanickej, riadiacou pákou inšpirovanou Messerschmittom Bf 109, novým optickým zameriavačom, vylepšeným chladením, motorom Klimov M-105PF s lepšími vlastnosťami v malých výškach. Jak-1M bol v podstate iba prototyp Jaku-3 s menšou plochou krídel, prepracovaným chladičom, zníženou hmotnosťou a lepším motorom.

Špecifikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Technický popis[upraviť | upraviť zdroj]

Jak-1 bol jednomiestny jednomotorový samonosný dolnoplošník. Krídla aj chvostové plochy väčšiny sériových strojov mali drevenú kostru a preglejkový poťah. Neskoršie verzie, vyrábané po roku 1942, mali kostru celokovovú. Pohyblivé chvostové plochy boli potiahnuté plátnom. Kostra trupu bola oceľová, krycie plechy boli duralové, zvyšok trupu bol krytý plátnom. Radový motor poháňal trojlistovú nastaviteľnú vrtuľu. Podvozok bol zaťahovací, hlavné podvozkové nohy sa sklápali do krídel, smerom k trupu, zadné koleso sa zaťahovalo do trupu.

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Jak-1.svg
Parameter / Verzie Jak-1 Jak-1 Jak-1B Jak-1M Jak-1 M-105PF Jak-1 M-106P
Posádka jeden
Prvý let 1940 1941 1942 1943 1942 1942
Rozmery
Dĺžka (m) 8,48 8,60 8,48
Rozpätie krídel (m) 10,00 9,20 10,00
Nosná plocha (m2) 17,15 14,85 17,15
Hmotnosti
Hmotnosť prázdneho lietadla (kg) 2 445 2 490 2 394 2 133 2 412 2 427
Normálna vzletová hmotnosť (kg) 2 950 2 995 2 883 2 655 2 917 2 927
Pohonná jednotka
Typ motora M-105PA M-105PA M-105PF M-105PF M-105PF M-106-1sk
Výkon motora (k) 1 020 1 210 1 250
Výkon motora pri vzlete (k) 1 100 1 210 1 350
Výkony
Maximálna rýchlosť pri zemi (km/h) 472 437 531 545 510 535
Maximálna rýchlosť vo výške (km/h) 569 528 592 632 571 610
Praktický dolet (km) 650 760 700 585 650 650
Maximálna rýchlosť stúpania (m/min) 877 806 926 1 220 833 893
Praktický dostup (m) 10 000 9 500 10 050 10 700 10 000 9 900
Výzbroj
Kanóny a guľomety 1× kanón ŠVAK kalibru 20 mm
2× guľomet ŠKAS kalibru 7,62 mm
1× kanón ŠVAK kalibru 20 mm
1× guľomet UBS kalibru 12,7 mm

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zbyněk Válka - Stíhací letadla 1939/45 Itálie, Francie, SSR, Československo, Polsko, Holandsko, Švédsko, Austrálie ISBN 80-7198-396-9, Votobia, Praha, s. 64 - 66
  2. Václav Němeček: Vojenská letadla 3. letadla druhé světové války, Naše vojsko, Praha, 1992, ISBN 80-206-0117-1, s. 28