Suchoj Su-2

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Suchoj Su-2
Poklonnaya Gora-2007-7.JPG
Typ ľahký bombardér
Výrobca Suchoj
Konštruktér Pavel Osipovič Suchoj
Prvý let 1937
Zavedený 1939
Hlavný používateľ ZSSR
Vyrobených 500-2000

Suchoj Su-2 bol sovietsky ľahký dvojmiestny bombardér vyrábaný na začiatku druhej svetovej vojny

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1937 vzlietol prototyp lietadla označený ako ANT-51 z konštrukčnej brigády P. O. Suchoja, ktorá pracovala v konštrukčnej kancelárii A. N. Tupoleva. V roku 1938 sa Suchoj osamostatnil a začal zdokonaľovať svoj prototyp. Sériová produkcia lietadla nazývaného aj BB-1 (bližnij bombardirovščik) bola zahájená v roku 1939. Do vypuknutia vojny v júni 1941 bolo jednotkám dodaných 100 ks Su-2. Počas vojny bolo lietadlo veľmi často obeťou streľby vlastných jednotiek. Dokonca aj sovietske letecké eso A. Pokryškin začal svoju kariéru zostrelením Su-2. Podieľalo sa na tom najmä utajovanie pomerne neznámeho typu lietadla. Toto lietadlo sa však skoro ukázalo ako neperspektívne a v roku 1942 bola daná prednosť výrobe bojových lietadiel Iľjušin Il-2. Lietadlá Su-2 boli stiahnuté z bojov s Nemeckom a boli odvedené na Ďaleký východ.

Popis konštrukcie[upraviť | upraviť zdroj]

Suchoj Su-2 bol dvojmiestny samonosný dolnokrídly jednoplošník so zaťahovacím podvozkom.

Krídlo malo profil CAGI V s hrúbkou 17,6% v ose súmernosti, 15,26% na konci centroplánu a 8% na konci krídla. Dvojica nosníkov bola z oceľových profilov a stojín, rebrá, poťah a kostra kridielok z duralového plechu. Kridielka boli potiahnuté plátnom, na ľavom bola vyvažovacia plôška. Štvordielne celokovové odštiepne klapky boli ovládané hydraulicky.

Trup drevenej pološkrupinovej konštrukcie bol v priestore posádky a motorového ložiska spevnený priehradovou trúbkovou konštrukciou. Chrbát trupu a motor kryli duralové plechy, z rovankého materiálu bol aj koncový kužeľ trupu. Kryt kabíny pilota sa odsúval dozadu. Strelec sedel k pilotovi chrbtom v mechanicky otočnej veži, ktorej prekryt bol odklopný. Kabína pilota a strelca boli čiastočne pancierované tenkými plátmi na podlahe a bokoch trupu.

Chvostové plochy: Kýl bol drevený, stabilizátor celokovový. Kormidlá mali duralovú kostru potiahnutú plátnom, na všetkých boli vyvažovacie plôšky. Podvozok: hlavné kolesá s rozmermi 750 x 250 mm boli nesené na jednoduchých vzperách s hydropneumatickými tlmičmi. Ostrohové koliesko s rozmermi 300 x 125 mm bolo zatiahnuteľné len čiastočne. V zimnom období boli lietadlá vybavované zaťahovacím lyžovým podvozkom. Podvozok sa zaťahoval smerom k osi lietadla.

Pohonná jednotka: Lietadlá prvej výrobnej série boli poháňané dvojhviezdicovými štrnásťvalcovými motormi M-88B s výkonom 735 kW, stroje druhej série poháňali motory M-82 (AŠ-82) s výkonom 977 kW. Trojlistá nastaviteľná vrtuľa bola typu VIŠ-21SB. Hlavná palivová nádrž s objemom 425 l bola v trupe pred pilotným priestorom, v krídle boli dve palivové nádrže s objemom 140 l;nádrže mali ochranu proti požiaru.

Výzbroj: V krídle boli 4 guľomety ŠKAS kalibru 7,62 mm, každý so zásobou 650 nábojov. Rovnaké guľomety boli v streleckej veži a pod dvierkami v spodnej časti trupu. V centropláne bola pumovnica na 4 bomby po 100 kg a ďalšie dve bolo možné zavesiť pod krídlo. Časť lietadiel mala pod krídlami bodové závesníky pre koľajničky na 8 neriadených rakiet RS-82 alebo RS-132 .

Technické údaje Su-2[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rozpätie: 14,3 m
  • Dĺžka: 10,25 m
  • Nosná plocha: 29 m2
  • Prázdna hmotnosť: 2930 kg
  • Vzletová hmotnosť: 4360 kg
  • Motor: Švecov M-88 alebo M-82

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 460 km/h
  • Dostup: 8800 m
  • Dolet: 1200 km
  • Výstup do 5000 m: 9,8 min.

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

časopis Modelář, 8/1988, str.19

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]