Tupolev TB-3

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
TB-3 (ANT-6)
T-27 tb-3.jpg
Lietadlo TB-3 s podveseným tankom T-27
Výrobca Tupolev
Konštruktér A. N. Tupolev
Prvý let 22. december 1930
Zavedený 1932
Hlavný používateľ ZSSR
Výroba 1932 – 1934, 1935 – 1937
Varianty Tupolev TB-4

Tupolev TB-3 bol ťažký bombardér používaný sovietskym letectvom v 30. rokoch a na začiatku 40. rokov 20. storočia.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

História vzniku ťažkého štvormotorového bombardéra sa začala už v roku 1925. V nasledujúcom roku sa začali práce v konštrukčnej kancelárii A. N. Tupoleva. Bolo skonštruované lietadlo, ktoré dostalo označenie ANT-6. Na jeseň roku 1930 boli vykonané jeho prvé skúšky, ktorých výsledky boli neuspokojivé. Došlo k zmene pohonu, keď sa za americké motory Curtiss Conqueror inštalovali sovietske M-17. 10. októbra 1932 prebehli štátne skúšky, ktoré tentokrát dopadli úspešne. Sériová výroba s prideleným oficiálnym názvom TB-3 sa rozbehla ešte v roku 1932. Od roku 1932 sa začali vyrábať modernizované verzie TB-3 s motormi M-34R. V roku 1934 sa posádkam štyroch upravených lietadiel podarilo pristáť na ľad v oblasti Severného pólu. Celkom bolo vyrobených 819 lietadiel všetkých verzií TB-3.

Bojové využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Bombardéry TB-3 sa zúčastnili mnohých vojenských konfliktov. Bojovali proti japonským vojskám pri Chalchyn Gole, zúčastnili sa prepadnutia Poľska i Zimnej vojny.

Hoci v čase napadnutia ZSSR Nemeckom dňa 22.6.1941 boli TB-3 už lietadlami koncepčne beznádejne zastaranými, predsa bolo v zostave sovietskeho letectva 516 strojov tohto typu a 25 kusov bolo zaradených v námornom letectve. Proti lietadlám nemeckej Luftwaffe nemali síce počas dňa takmer žiadnu šancu, v noci však boli schopné si svoje úlohy splniť úspešne. Ako bombardéry a výsadkové či transportné slúžili takmer po celú vojnu.

Osobitnou kapitolou je ich využitie ako nosiča stíhacích lietadiel. Práce na myšlienke zabezpečenia stíhacej ochrany bombardérov TB-1 a TB-3 pri náletoch na dlhé vzdialenosti lietadlami nesenými priamo na bombardéry (Projekt Zveno) sa začali už v rokoch pred vojnou. Po jej vypuknutí bola táto myšlienka mierne modifikovaná a celkovo šesť kusov TB-3 bolo prerobených na nosiče strmhlavých bombardérov, vytvorených na báze masovo rozšíreného stíhača I-16. Jeden TB-3 tak pod krídlami niesol dve I-16, každú s zavesenou 250 kg bombou. Už 1. augusta 1941 dve TB-3, každá s dvoma „išakmi“ pod krídlami vyštartovali na nálet na rumunskú Constanţu. Vo vzdialenosti 40 km pred cieľom sa I-16 oddelili od nosičov, zhodili každá svoj bomby na nádrže s ropou a bezpečne sa vrátili na základňu v Odese. Najznámejšími sa však asi stali nálety na silno chránený cieľ – Čiernovodský most, kedy Zvená v dňoch 11. a 13. augusta 1941 počas dvoch náletov presnými zásahmi zničili ropovod a poškodili mostné piliere.

Prehľad verzií[upraviť | upraviť zdroj]

Tupolev TB-3
  • TB-3/М-17 – do konca roku 1933 bolo vyrobených cca 400 strojov
  • ТB-3/М-34 – vyrobených cca 100 lietadiel; okrem rozdielnych motorov boli typické gondolou bombometčíka pod nosovou časťou trupu
  • TB-3/М-34R – od predchádzajúcich verzií sa okrem motorov líšil aj inštaláciou chvostového streliska
  • TB-3/АМ-34RN – mal motory АМ-34RN a prepracované streliská s guľometmi ŠKAS kal. 7,7 mm
  • TB-3/АМ-34FRN – nové motory a súčasne prepracovaný podvozok s jedným veľkým kolesom na každej podvozkovej nohe; prepracovaná bolo i strelisko v nosovej časti trupu; poťah z vlnitého plechu bol nahradený hladkým; vyrobených bolo 100 lietadiel tejto verzie
  • TB-3/АМ-34FRNV – posledná verzia podobná TB-3/АМ-34FRN, ale so zakrytým horným trupovým streliskom a motormi АМ-34FRNV s výkonom 1200 k; vyrobených bolo okolo 100 lietadiel
  • TB-3D – vyrobený jediný exemplár s dieselovými motormi АN-1 konštruktéra Čaromského
  • АНТ-6А – séria piatich lietadiel TB-3/АМ-34R so zakrytou kabínou, špeciálnou výbavou pre arktické oblasti; využívala sa od roku 1937 do roku 1944

Technické údaje TB-3[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rozpätie: 41,8 m
  • Dĺžka: 25,1 m
  • Nosná plocha: 234,5 m²
  • Vzletová hmotnosť: 18 887 kg
  • Pohonná jednotka: 4x motor M-17 s výkonom 715 k, neskôr М-34FRN s výkonom 900 k

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 300 km/h
  • Dostup: 8 000 m
  • Dolet: 2 000 km

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • 4x guľomet kalibru 7,62 mm
  • 3000, maximálne až 5 000 kg bômb

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]