Tupolev Tu-154

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tu-154
OM- BYO (8638284512) (2).jpg
Tupolev Tu-154M (OM-BYO) letky Ministerstva vnútra SR
Typ dopravné lietadlo
Výrobca Tupolev
Letecko-výrobný závod Aviakor[1]
Konštruktér Andrej Tupolev
Prvý let 4. októbra 1968
Zavedený 9. februára 1972 (Aeroflot)
Charakter v prevádzke
Hlavný používateľ UTair Aviation
Jakutia
Alrosa
Tajik Air
Výroba 1968 – súčasnosť
Vyrobených 1 025
Cena za kus 45 miliónov USD
Varianty Tupolev Tu-155

Tupolev Tu-154 (v kóde NATO: "Careless") je sovietske, resp. ruské dopravné trojmotorové prúdové lietadlo, používané od začiatku 70. rokov 20. storočia.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Tu-154 bol vyvinutý ako lietadlo, ktoré malo nahradiť na linkách prúdové dopravné lietadlá Tu-104, turbovrtuľové Il-18 a An-10. Prvý prototyp lietadla Tu-154 vzlietol 4. októbra 1968, potom bol testovaný a do pravidelnej letovej prevádzky bol nasadený v roku 1972. Lietadlá Tu-154 zakúpili aj Československé aerolinie, používala ho letecká služba Federálneho ministerstva vnútra pre vládne letky a donedávna lietali posledné kusy u letectva Armády Českej republiky. Stroj Tu-154 je najpoužívanejším sovietskym prúdovým dopravným lietadlom. Je hojne používaným dopravným lietadlom v Rusku. Najkratšia linka, na ktorej stroj lieta, je TaškentNamangan (189 km), najdlhšia MoskvaJakutsk (6 600 km). Od roku 2003 prebieha v závode Aviakor v Samare výroba novej verzie Tu-154M. Tá zodpovedá súčasným požiadavkám na bezpečnosť a ekonomiku prevádzky moderných lietadiel, je vybavená tzv. „skleneným kokpitom“ a mnohými inými vylepšeniami. Nová verzia je skonštruovaná tak, aby mohla v intenzívnej prevádzke vydržať 30 rokov[2]. Prvým zákazníkom modernizovaného stroja sa 8. augusta 2012 stalo ruské ministerstvo obrany[3].

Letové charakteristiky[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka svojej vysokej cestovnej rýchlosti (900 km/h) patrí Tu-154 k najrýchlejším dopravným lietadlám, je schopné vzlietať a pristávať z nespevnených dráh a je schopné operovať v extrémnych arktických podmienkach. Vzhľadom ku koncepcii prúdových motorov s nízkym obtokovým pomerom a vysokej letovej rýchlosti má lietadlo v porovnaní s modernými strojmi vyššiu spotrebu paliva a nevyhovuje už súčasným hlukovým predpisom v .

Lietadlo Tu-154 malo byť postupne nahradené modernejším a úspornejším Tu-204, avšak po ekonomickom otrase, spôsobenom rozpadom Sovietskeho zväzu, ich bolo vyrobených len niekoľko desiatok kusov a Tu-154 sú dnes častejšie nahradzované západnými strojmi. Do budúcnosti by Rusi chceli vyraďované lietadlá Tu-154 nahradzovať úplne novými strojmi ruskej výroby, typu MS-21. Aeroflot vyradil lietadlá Tu-154 dňa 31. 12. 2009 potom, čo takmer 40 rokov boli základom jeho lietadlového parku.

Varianty[upraviť | upraviť zdroj]

Štartujúci Tupolev Tu-154 (pôvodná verzia) Aeroflotu, 24. apríl 1969
Tu-154B-1 vo farbách Aeroflotu na letisku v Zürichu, 20. jún 1982
Tu-154M sovietskeho Aeroflotu pristáva na letisku v Lisabone, 1990
  • Tu-154 – Prvá verzia s motormi Kuznecov NK-8-2 a s kapacitou 164 cestujúcich. Vyrobených bolo len asi 42 lietadiel.
  • Tu-154A – Prvá modernizovaná verzia pôvodného Tu-154. Tu-154A mal motory Kuznecov NK-8-2U s vyšším ťahom, pridanú strednú sekciu palivových nádrží a viacej núdzových východov. Kapacita sa pohybovala v rozmedzí 144 – 152 cestujúcich.
  • Tu-154B – Verzia s konštrukčnými zmenami, s motormi NK-8-2U a s vyššou nosnosťou. Bolo vyrobených 111 lietadiel.
  • Tu-154B-1 – Verzia s menšími úpravami palivového systému, avioniky, klimatizácie a podvozku. Tu-154B-1 mal kapacitu 160 cestujúcich. Aeroflot chcel touto verziou zvýšiť výnosy z vnútroštátnych liniek. V rokoch 19771978 bolo vyrobených 64 lietadiel.
  • Tu-154B-2 – Menšia modernizácia verzie Tu-154B-1. Kapacita verzie B-2 sa pohybovala od 160 do 180 cestujúcich, pri čom maximálna kapacita 180 cestujúcich sa dala dosiahnuť odstránením kuchynky. Tento proces trval asi dve a pol hodiny. Niektoré staršie Tu-154B boli prerobené na túto verziu. Bolo vyrobených 311 lietadiel, vrátane VIP verzií, z ktorých sú niektoré ešte v prevádzke.
  • Tu-154M – Verzia s motormi Solovjov D-30KU-154, rekonštruovanými chvostovými plochami, zväčšenými spojlermi a zmenenou kabínou pre cestujúcich. Lietadlo Tu-154M má tak oveľa nižšiu spotrebu paliva, dlhší dolet a znížené prevádzkové náklady. Tu-154M po prvýkrát vzlietol v roku 1982 a do hromadnej výroby vstúpil v roku 1984. Aeroflot nasadil Tu-154M do prevádzky v decembri 1984, potom nasledovali ďalšie spoločnosti. Hromadná výroba skončila v roku 2006, avšak obmedzená výroba pokračovala do januára 2009. Bolo vyrobených okolo 320 lietadiel.
  • Tu-154M-2 – Dvojmotorová verzia s motormi PS-90A, vo fáze projektu.
  • Tu-154M-100 – Verzia s vynovenou západnou avionikou a inými modernými systémami. Vývoj tejto verzie začal v roku 1994. Lietadlo malo kapacitu 157 cestujúcich. Kabína mala automatický kyslíkový systém a väčšie úložné priestory nad hlavami cestujúcich. Boli vyrobené iba 3 lietadlá tejto verzie, ktoré boli v roku 1998 dodané Slovenským aerolíniám ako deblokácia ruského dlhu. Všetky tri stroje sa následne stali majetkom spoločnosti. Koncom septembra 2003 boli tieto tri lietadlá predané späť do Ruska.
  • Tu-155/156 – Experimentálne lietadlo s motormi na metanolové palivo.
  • Tu-154S – Nákladná verzia lietadla Tu-154B.
  • Tu-154M-ONNemeckom upravený Tu-154 na pozorovacie lietadlo.
  • Tu-154M-LK-1 – Cvičné lietadlo pre kozmonautov.

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasní civilní používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Tupolev Tu-154B-2 spoločnosti Aero Rent
Tupolev Tu-154B-2 spoločnosti Air Koryo
Tupolev Tu-154M letky MV SR
Tupolev Tu-154M spoločnosti Tatarstan Airlines

26. marca 2012 bolo v prevádzke 104 lietadiel Tupolev Tu-154 všetkých verzií. Hlavní používatelia:

Spoločnosť Počet lietadiel v prevádzke
KĽDR Air Koryo 2
Kirgizsko Air Manas 2
Rusko Alrosa 6
Azerbajdžan Azerbaijan Airlines 2
Bielorusko Belavia 4
Rusko Gazpromavia 4
Rusko Jakutia 4
Kazachstan Kaz Air Trans 1
Kazachstan Kazaviaspas 1
Rusko Kosmos Airlines 1
Slovensko Letka Ministerstva vnútra SR 2
Rusko Rossija 5
Tadžikistan Tajik Air 2
Rusko Tatarstan Airlines 3
Azerbajdžan Turan Air 5
Rusko UTair Aviation 5
Rusko Vladivostok Air 3

Bývalí a súčasní používatelia:
Abakan Air Enterprise, Aerokuzneck, Aeroservice Kazakhstan, Aerotrans, Aerovolga, Air Georgia, Air Great Wall, Air Savari, AJT, Amur Avia, Asian Star, Aviaprad, Aviaprima, AVL Arkhangel, Baltic Express, Barnaul Air, Bratsk Air, Chelal, Chernomoravia, China Glory, China Xinjiang, Chita Avia, Diamond Sakha, East Line, Elk Estonian, Georgia Air Prague, Gomel UAD, Imair, Iron Dragonfly, Khabarovsk Aero, Latpass, Macedonia Airservice, Murmansk Air, Nizhny Novgorod Air, Orbi Georgian, Sakha Avia, Surgut Avia, Tomsk Air, Transeuropean, Turanair, Tyumen Airlines, Ulyanovsk Airlines, Vitair.

Bývalí civilní používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Afganistan Afganistan

Albánsko Albánsko

Arménsko Arménsko

Azerbajdžan Azerbajdžan

Tupolev Tu-154B spoločnosti Balkan Bulgarian Airlines na letisku v Bazileji, august 1980

Bulharsko Bulharsko

Džibutsko Džibutsko

Česko-Slovensko Česko-Slovensko

Česko Česká republika

Tupolev Tu-154M spoločnosti CAAC

Čína Čína

Egypt Egypt

Gruzínsko Gruzínsko

Tupolev Tu-154M spoločnosti Kish Air

Irán Irán

Jemen Jemen

Tupolev Tu-154M spoločnosti Kazakhstan Airlines

Kazachstan Kazachstan

Kuba Kuba

Líbya Líbya

Macedónsko Macedónsko

Tupolev Tu-154B-2 spoločnosti Malév, 19. jún 1982

Maďarsko Maďarsko

Moldavsko Moldavsko

Mongolsko Mongolsko

Tupolev Tu-154M spoločnosti Interflug na letisku Schönefeld v Berlíne, 24. jún 1990

NDR NDR

Nikaragua Nikaragua

Pakistan Pakistan

Poľsko Poľsko

Tupolev Tu-154B spoločnosti TAROM, 7. august 1981

Rumunsko Rumunsko

Tupolev Tu-154M ruského Aeroflotu
Tupolev Tu-154M spoločnosti S7 Airlines

Rusko Rusko

Tupolev Tu-154M-100 (OM-AAB) Slovenských aerolínií

Slovensko Slovensko

Somálsko Somálsko

Sýria Sýria

Turecko Turecko

Tupolev Tu-154B-2 spoločnosti Air Ukraine

Ukrajina Ukrajina

Vojenskí používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasní[upraviť | upraviť zdroj]

Azerbajdžan Azerbajdžan

  • Azerbajdžanska vláda

Bielorusko Bielorusko

  • Bieloruska vláda

Čína Čína

Kazachstan Kazachstan

  • Kazašská vláda
Tupolev Tu-154M kirgizskej vlády

Kirgizsko Kirgizsko

  • Kirgizská vláda

KĽDR KĽDR

Rusko Rusko

Bývalí[upraviť | upraviť zdroj]

Arménsko Arménsko

Bulharsko Bulharsko

  • Bulharské vzdušné sily (Jeden Tu-154B bol vyradený v roku 1988, jeden Tu-154M v apríli 2010, ktorý bol nahradený Airbusom A319.)

Česko-Slovensko Česko-Slovensko

Tupolev Tu-154B-2 Vzdušných síl AČR, 1995

Česko Česká republika

Kuba Kuba

Mongolsko Mongolsko

NDR NDR

Nemecko Nemecko

  • Luftwaffe (Používala dva stroje, ktoré boli prevzaté z NDR. Jedno lietadlo bolo stratené pri zrážke vo vzduchu, druhé bolo predané.)
Poľský Tupolev Tu-154M, ktorý 10. apríla 2010 havaroval neďaleko letiska v Smolensku

Poľsko Poľsko

Slovensko Slovensko

ZSSR Sovietsky zväz

Turkménsko Turkménsko

  • Turkménske vojsko (Dva Tu-154B-2 boli vyradené.)

Ukrajina Ukrajina

Uzbekistan Uzbekistan

  • Uzbecké vojsko (Používané Tu-154 boli vyradené a následne nahradené lietadlami Boeing 767.)

Havárie a nešťastia[upraviť | upraviť zdroj]

Tupolev Tu-154B-1 sovietskeho Aeroflotu po incidente na štokholmskom letisku Arlanda v novembri 1978
Tupolev Tu-154M spoločnosti Alrosa, ktorý núdzovo pristál 7. septembra 2010

Bolo zaznamenaných 68 leteckých nehôd, ktorých sa zúčastnili lietadlá Tu-154[4]. Päť lietadiel bolo stratených v dôsledku teroristických útokov a jedno bolo nešťastne zostrelené protilietadlovou raketou nad Ukrajinou. Viacero strojov havarovalo pre zlé podmienky na zasnežených pristávacích dráhach, vrátane jedného, ktoré sa zrazilo s odhŕňacími autami v roku 1984 v Omsku. Niekoľko nehôd spôsobilo i preťaženie nákladom, kolízie vo vzduchu v dôsledku chýb leteckej kontroly, alebo nedorozumením pri leteckej komunikácii. Niekoľko strojov havarovalo v dôsledku mechanických problémov, nedostatku paliva pri nečakane predĺženom lete alebo požiari v nákladovom priestore. Stroje Tu-154 sa vyznačujú priemernou bezpečnosťou prevádzky, berúc do úvahy ich dĺžku služby a spôsob použitia v najnáročnejších podmienkach[5]. Nehodovosť je nižšia než u amerického Boeingu 707, ale vyššia než u stroja Boeing 737.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Letecké nešťastie v Smolensku 2010

10. apríla 2010 havaroval stroj poľského letectva vezúci politickú delegáciu pri ruskom meste Smolensk. Zahynul poľský prezident Lech Kaczyński so svojou manželkou. Zahynula aj väčšina velenia armády a niekoľko ministrov, celkovo 96 ľudí vrátane posádky. Leteli si uctiť 70. výročie masakru v Katyni.

7. septembra 2010 došlo v oblasti ruskej republiky Komi pri obci Syktyvkar k núdzovému pristátiu stroja Tu-154M spoločnosti Alrosa. V lietadle letiacom z Jakutsku do Moskvy došlo k poruche, v dôsledku ktorej vypovedala činnosť všetka elektronika. Pilotom sa však aj bez navigačných a hydraulických systémov posilňujúcich riadenie, aj bez vysunutých pristávacích klapiek podarilo so strojom klesnúť a po troch pokusoch núdzovo pristáť na neupravenom opustenom letisku. Väčšina zo 72 cestujúcich na palube neutrpela žiadne vážne zranenia okrem menších odrenín[6].

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Tupolev Tu-154 three-view silhouette.png
Kokpit lietadla Tu-154M
Parameter Tu-154B-2 Tu-154M
Posádka 3 – 4
Počet miest na sedenie 152 – 180 164 – 180
Dĺžka 47,90 m
Rozpätie 37,55 m
Nosná plocha 201,5 m²
Výška 11,40 m
Max. vzletová hmotnosť 98 000 kg – 100 000 kg 102 000 kg – 104 000 kg
Hmotnosť prázdneho lietadla 50 700 kg 55 300 kg
Max. rýchlosť Mach 0.89
(590 mph, 950 km/h, 512 uzlov)
Dolet (plne naložený) 2 500 km 3 900 km
Dolet (s max. množstvom paliva) 5 280 km 6 600 km
Dostup 12 100 m
Pohonná jednotka (3×) Kuznecov NK-8-2U Solovjov D-30KU-154
Max. ťah (3×) 93,2 kN (každý motor)[7] 103,6 kN (každý motor)[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. archiv novostej [online]. rainco.ru, rev. 2012-08-11, [cit. 2012-08-11]. Dostupné online. (po rusky)
  2. Obzornaja informacija o samolete Tu-154M [online]. aviacor.ru, rev. 2012-08-11, [cit. 2012-08-11]. Dostupné online. (po rusky)
  3. Aviakor peredal očerednoj Tu-154M ministerstvu oborony RF [online]. aex.ru, rev. 2012-08-11, [cit. 2012-08-11]. Dostupné online. (po rusky)
  4. ASN Aviation Safety Database [online]. aviation-safety.net, rev. 2012-08-10, [cit. 2010-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. DUFFY, P. Tu-154: The backbone of Russian fleets [online]. news.bbc.co.uk, 25.8.2004, [cit. 2010-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Šučalina, D., Maškin, S. Vzletno-posadočnaja lesopolosa [online]. kommersant.ru, 8.9.2010, [cit. 2010-09-10]. Dostupné online. (po rusky)
  7. a b Originally measured as 10,500 kgf.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tupolev Tu-154 na českej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]