Tupolev Tu-154
| Tu-154 | |
|---|---|
| Tupolev Tu-154A sovietskeho Aeroflotu pristáva na letisku v Zürichu, jún 1977 | |
| Typ | dopravné lietadlo |
| Výrobca | Tupolev Letecko-výrobný závod Aviakor[1] |
| Konštruktér | Andrej Tupolev |
| Prvý let | 4. októbra 1968 |
| Zavedený | 9. februára 1972 (Aeroflot) |
| Charakter | v prevádzke |
| Hlavný používateľ | UTair Aviation Jakutia Alrosa Tajik Air |
| Výroba | 1968 – súčasnosť |
| Vyrobených | 1 025 ks |
| Cena za kus | 45 miliónov USD |
| Varianty | Tupolev Tu-155 |
Tupolev Tu-154 (v kóde NATO: "Careless") je sovietske, resp. ruské dopravné trojmotorové prúdové lietadlo, používané od začiatku 70. rokov 20. storočia.
Obsah |
Vznik a vývoj [upraviť]
Tu-154 bol vyvinutý ako lietadlo, ktoré malo nahradiť na linkách prúdové dopravné lietadlá Tu-104, turbovrtuľové Il-18 a An-10. Prvý prototyp lietadla Tu-154 vzlietol 4. októbra 1968, potom bol testovaný a do pravidelnej letovej prevádzky bol nasadený v roku 1972. Lietadlá Tu-154 zakúpili aj Československé aerolinie, používala ho letecká služba Federálneho ministerstva vnútra pre vládne letky a donedávna lietali posledné kusy u letectva Armády Českej republiky. Stroj Tu-154 je najpoužívanejším sovietskym prúdovým dopravným lietadlom. Je hojne používaným dopravným lietadlom v Rusku. Najkratšia linka, na ktorej stroj lieta, je Taškent – Namangan (189 km), najdlhšia Moskva – Jakutsk (6 600 km). Od roku 2003 prebieha v závode Aviakor v Samare výroba novej verzie Tu-154M. Tá zodpovedá súčasným požiadavkám na bezpečnosť a ekonomiku prevádzky moderných lietadiel, je vybavená tzv. „skleneným kokpitom“ a mnohými inými vylepšeniami. Nová verzia je skonštruovaná tak, aby mohla v intenzívnej prevádzke vydržať 30 rokov[2]. Prvým zákazníkom modernizovaného stroja sa 8. augusta 2012 stalo ruské ministerstvo obrany[3].
Letové charakteristiky [upraviť]
Vďaka svojej vysokej cestovnej rýchlosti (900 km/h) patrí Tu-154 k najrýchlejším dopravným lietadlám, je schopné vzlietať a pristávať z nespevnených dráh a je schopné operovať v extrémnych arktických podmienkach. Vzhľadom ku koncepcii prúdových motorov s nízkym obtokovým pomerom a vysokej letovej rýchlosti má lietadlo v porovnaní s modernými strojmi vyššiu spotrebu paliva a nevyhovuje už súčasným hlukovým predpisom v EÚ.
Lietadlo Tu-154 malo byť postupne nahradené modernejším a úspornejším Tu-204, avšak po ekonomickom otrase, spôsobenom rozpadom Sovietskeho zväzu, ich bolo vyrobených len niekoľko desiatok kusov a Tu-154 sú dnes častejšie nahradzované západnými strojmi. Do budúcnosti by Rusi chceli vyraďované lietadlá Tu-154 nahradzovať úplne novými strojmi ruskej výroby, typu MS-21. Aeroflot vyradil lietadlá Tu-154 dňa 31. 12. 2009 potom, čo takmer 40 rokov boli základom jeho lietadlového parku.
Varianty [upraviť]
- Tu-154 – Prvá verzia s motormi Kuznecov NK-8-2 a s kapacitou 164 cestujúcich. Vyrobených bolo len asi 42 lietadiel.
- Tu-154A – Prvá modernizovaná verzia pôvodného Tu-154. Tu-154A mal motory Kuznecov NK-8-2U s vyšším ťahom, pridanú strednú sekciu palivových nádrží a viacej núdzových východov. Kapacita sa pohybovala v rozmedzí 144 – 152 cestujúcich.
- Tu-154B – Verzia s konštrukčnými zmenami, s motormi NK-8-2U a s vyššou nosnosťou. Bolo vyrobených 111 lietadiel.
- Tu-154B-1 – Verzia s menšími úpravami palivového systému, avioniky, klimatizácie a podvozku. Tu-154B-1 mal kapacitu 160 cestujúcich. Aeroflot chcel touto verziou zvýšiť výnosy z vnútroštátnych liniek. V rokoch 1977 – 1978 bolo vyrobených 64 lietadiel.
- Tu-154B-2 – Menšia modernizácia verzie Tu-154B-1. Kapacita verzie B-2 sa pohybovala od 160 do 180 cestujúcich, pri čom maximálna kapacita 180 cestujúcich sa dala dosiahnuť odstránením kuchynky. Tento proces trval asi dve a pol hodiny. Niektoré staršie Tu-154B boli prerobené na túto verziu. Bolo vyrobených 311 lietadiel, vrátane VIP verzií, z ktorých sú niektoré ešte v prevádzke.
- Tu-154M – Verzia s motormi Solovjov D-30KU-154, rekonštruovanými chvostovými plochami, zväčšenými spojlermi a zmenenou kabínou pre cestujúcich. Lietadlo Tu-154M má tak oveľa nižšiu spotrebu paliva, dlhší dolet a znížené prevádzkové náklady. Tu-154M po prvýkrát vzlietol v roku 1982 a do hromadnej výroby vstúpil v roku 1984. Aeroflot nasadil Tu-154M do prevádzky v decembri 1984, potom nasledovali ďalšie spoločnosti. Hromadná výroba skončila v roku 2006, avšak obmedzená výroba pokračovala do januára 2009. Bolo vyrobených okolo 320 lietadiel.
- Tu-154M-2 – Dvojmotorová verzia s motormi PS-90A, vo fáze projektu.
- Tu-154M-100 – Verzia s vynovenou západnou avionikou a inými modernými systémami. Vývoj tejto verzie začal v roku 1994. Lietadlo malo kapacitu 157 cestujúcich. Kabína mala automatický kyslíkový systém a väčšie úložné priestory nad hlavami cestujúcich. Boli vyrobené iba 3 lietadlá tejto verzie, ktoré boli v roku 1998 dodané Slovenským aerolíniám ako deblokácia ruského dlhu. Všetky tri stroje sa následne stali majetkom spoločnosti. Koncom septembra 2003 boli tieto tri lietadlá predané späť do Ruska.
- Tu-155/156 – Experimentálne lietadlo s motormi na metanolové palivo.
- Tu-154S – Nákladná verzia lietadla Tu-154B.
- Tu-154M-ON – Nemeckom upravený Tu-154 na pozorovacie lietadlo.
- Tu-154M-LK-1 – Cvičné lietadlo pre kozmonautov.
Používatelia [upraviť]
Súčasní civilní používatelia [upraviť]
26. marca 2012 bolo v prevádzke 104 lietadiel Tupolev Tu-154 všetkých verzií. Hlavní používatelia:
| Spoločnosť | Počet lietadiel v prevádzke |
|---|---|
| 2 | |
| 4 (dva stroje sú momentálne odstavené) | |
| 6 | |
| 3 | |
| 1 | |
| 3 | |
| 3 | |
| 3 | |
| Všetkých 14 lietadiel je odstavených | |
| 6 | |
| 6 | |
| 4 | |
| 1 | |
| 2 (jedno lietadlo je momentálne odstavené) | |
| 5 | |
| 5 | |
| 6 | |
| 5 | |
| 5 | |
| 19 | |
| 3 |
Bývalí a súčasní používatelia:
Abakan Air Enterprise, Aerokuzneck, Aeroservice Kazakhstan, Aerotrans, Aerovolga, Air Georgia, Air Great Wall, Air Savari, AJT, Amur Avia, Asian Star, Aviaprad, Aviaprima, AVL Arkhangel, Baltic Express, Barnaul Air, Bratsk Air, Chelal, Chernomoravia, China Glory, China Xinjiang, Chita Avia, Diamond Sakha, East Line, Elk Estonian, Georgia Air Prague, Gomel UAD, Imair, Iron Dragonfly, Khabarovsk Aero, Latpass, Macedonia Airservice, Murmansk Air, Nizhny Novgorod Air, Orbi Georgian, Sakha Avia, Surgut Avia, Tomsk Air, Transeuropean, Turanair, Tyumen Airlines, Ulyanovsk Airlines, Vitair.
Bývalí civilní používatelia [upraviť]
- Air VIA
- BH Air
- Bulgarian Air Charter
- Balkan Bulgarian Airlines
- Bulharská vláda
- Hemus Air
- Československé aerolinie (ČSA)
- Česko-slovenská vláda
- Air Moravia
- Cargo Moravia
- České aerolinie (ČSA)
- Česká vláda
- Ensor Air
- Georgia Air Prague
- Mostarez/Egretta BMI
- Travel Service
- Civil Aviation Administration of China (CAAC)
- China Northwest Airlines
- China Southwest Airlines
- China United Airlines
- Sichuan Airlines
- Bon Air
- Caspian Airlines
- Iran Air Tours (Všetkých 14 lietadiel je odstavených; nie je známe, či budú opäť zavedené do prevádzky.)
- Kish Air
- Mahan Air
- Rumunská vláda
- TAROM
- Abakan-Avia
- Aeroflot
- Air Volga
- Airlines 400
- ALAK
- Aviaľ NV
- Baikal Airlines
- BAL Bashkirian Airlines
- Bural
- Continental Airways
- Enkor
- KrasAir
- KD Avia
- Kuban Airlines
- MAVIAL Magadan Airlines
- Nordavia
- Omskavia
- Orenair
- Perm Airlines
- Polet
- Jet-2000
- Pulkovo Aviation Enterprise
- Rossija
- Russian Sky Airlines
- S7 Airlines
- Samara Airlines
- Sibaviatrans
- Transaero Airlines
- Tuva Airlines
- Ural Airlines
- Air - Transport Europe
- Slovenské aerolínie (V rokoch 1998 – 2003 používali tri lietadlá Tu-154M-100 (imatr. zn. OM-AAA, OM-AAB, OM-AAC).)
Vojenskí používatelia [upraviť]
Súčasní [upraviť]
- Kazašská vláda
- Kirgizská vláda
- Vzdušné sily Kórejskej ľudovej armády (Používajú štyri lietadlá Tu-154B-2, ktoré sú prenajaté od spoločnosti Air Koryo.)
Bývalí [upraviť]
- Bulharské vzdušné sily (Jeden Tu-154B bol vyradený v roku 1988, jeden Tu-154M v apríli 2010, ktorý bol nahradený Airbusom A319.)
- Vzdušné sily Armády Českej republiky (Posledné dva armádne Tu-154M boli nahradené Airbusmi A319CJ.)
- Luftwaffe (Používala dva stroje, ktoré boli prevzaté z NDR. Jedno lietadlo bolo stratené pri zrážke vo vzduchu, druhé bolo predané.)
- Vzdušné sily Poľskej republiky (Jeden Tu-154M havaroval v roku 2010, ďalší bol v roku 2011 vyradený.)
- Vzdušné sily Slovenskej republiky (Používali jeden Tu-154B-2 (reg. č. 0420), ktorý bol v októbri 1995 predaný do Ruska.)
- Turkménske vojsko (Dva Tu-154B-2 boli vyradené.)
- Uzbecké vojsko (Používané Tu-154 boli vyradené a následne nahradené lietadlami Boeing 767.)
Havárie a nešťastia [upraviť]
Bolo zaznamenaných 68 leteckých nehôd, ktorých sa zúčastnili lietadlá Tu-154[4]. Päť lietadiel bolo stratených v dôsledku teroristických útokov a jedno bolo nešťastne zostrelené protilietadlovou raketou nad Ukrajinou. Viacero strojov havarovalo pre zlé podmienky na zasnežených pristávacích dráhach, vrátane jedného, ktoré sa zrazilo s odhŕňacími autami v roku 1984 v Omsku. Niekoľko nehôd spôsobilo i preťaženie nákladom, kolízie vo vzduchu v dôsledku chýb leteckej kontroly, alebo nedorozumením pri leteckej komunikácii. Niekoľko strojov havarovalo v dôsledku mechanických problémov, nedostatku paliva pri nečakane predĺženom lete alebo požiari v nákladovom priestore. Stroje Tu-154 sa vyznačujú priemernou bezpečnosťou prevádzky, berúc do úvahy ich dĺžku služby a spôsob použitia v najnáročnejších podmienkach[5]. Nehodovosť je nižšia než u amerického Boeingu 707, ale vyššia než u stroja Boeing 737.
10. apríla 2010 havaroval stroj poľského letectva vezúci politickú delegáciu pri ruskom meste Smolensk. Zahynul poľský prezident Lech Kaczyński so svojou manželkou. Zahynula aj väčšina velenia armády a niekoľko ministrov, celkovo 96 ľudí vrátane posádky. Leteli si uctiť 70. výročie masakru v Katyni.
7. septembra 2010 došlo v oblasti ruskej republiky Komi pri obci Syktyvkar k núdzovému pristátiu stroja Tu-154M spoločnosti Alrosa. V lietadle letiacom z Jakutsku do Moskvy došlo k poruche, v dôsledku ktorej vypovedala činnosť všetka elektronika. Pilotom sa však aj bez navigačných a hydraulických systémov posilňujúcich riadenie, aj bez vysunutých pristávacích klapiek podarilo so strojom klesnúť a po troch pokusoch núdzovo pristáť na neupravenom opustenom letisku. Väčšina zo 72 cestujúcich na palube neutrpela žiadne vážne zranenia okrem menších odrenín[6].
Špecifikácie [upraviť]
| Parameter | Tu-154B-2 | Tu-154M |
|---|---|---|
| Posádka | 3 – 4 | |
| Počet miest na sedenie | 152 – 180 | 164 – 180 |
| Dĺžka | 47,90 m | |
| Rozpätie | 37,55 m | |
| Nosná plocha | 201,5 m² | |
| Výška | 11,40 m | |
| Max. vzletová hmotnosť | 98 000 kg – 100 000 kg | 102 000 kg – 104 000 kg |
| Hmotnosť prázdneho lietadla | 50 700 kg | 55 300 kg |
| Max. rýchlosť | 950 km/h | |
| Dolet (plne naložený) | 2 500 km | 3 900 km |
| Dolet (s max. množstvom paliva) | 5 280 km | 6 600 km |
| Dostup | 12 100 m | |
| Pohonná jednotka (3×) | Kuznecov NK-8-2U | Solovjov D-30KU-154 |
| Max. ťah (3×) | 93,2 kN (každý motor)[7] | 103,6 kN (každý motor)[7] |
Referencie [upraviť]
- ↑ archiv novostej [online]. rainco.ru, rev. 2012-08-11, [cit. 2012-08-11]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Obzornaja informacija o samolete Tu-154M [online]. aviacor.ru, rev. 2012-08-11, [cit. 2012-08-11]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Aviakor peredal očerednoj Tu-154M ministerstvu oborony RF [online]. aex.ru, rev. 2012-08-11, [cit. 2012-08-11]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ ASN Aviation Safety Database [online]. aviation-safety.net, rev. 2012-08-10, [cit. 2010-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ DUFFY, P. Tu-154: The backbone of Russian fleets [online]. news.bbc.co.uk, 25.8.2004, [cit. 2010-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Šučalina, D., Maškin, S. Vzletno-posadočnaja lesopolosa [online]. kommersant.ru, 8.9.2010, [cit. 2010-09-10]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ a b Originally measured as 10,500 kgf.
Zdroj [upraviť]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tupolev Tu-154 na českej Wikipédii.
Externé odkazy [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tupolev Tu-154
|
|||||||||||||||||