Vzletová a pristávacia dráha

Vzletová a pristávacia dráha 31 letiska Praha-Ruzyně

Vzletová a pristávacia dráha (skratka VPD) alebo runway (skrátene RWY) je plocha slúžiaca na vzlet a pristátie lietadiel na letiskách. Dráha môže byť spevnená (betón, asfalt apod.), prípadne nespevnená (najčastejšie trávnatá).

Pomenovanie dráh

Dráhy sa pomenúvajú číselným označením, ktoré udáva smer dráhy. Toto číslo je rovné magnetickému smeru dráhy zaokruhlenému na najbližších desať stupňov a následne vydelenému desiatimi. Napríklad dráha s označením „24“ má smer približne 240°, tzn. zhruba juhozápadne, dráha „36“ má smer 360°, tzn. na sever. Nakoľko každú dráhu je možné využiť dvoma smermi, má taktiež dvojité označenie, ktoré sa číselne líši o 18 (= 180°). Dráha „24“ tak v opačnom smere nesie označenie „06“ (úvodná nula sa používa pre prevenciu prepočutia v rádiokomunikácii), dráha ako celok sa tak môže označovať napríklad „06-24“.

Ak je na letisku viac rovnobežných (alebo takmer rovnobežných) dráh, rozlišujú sa pridaným písmenom L (ľavá, left), R (pravá, right), prípadne C (prostredná, center). Napríklad dráha „24L“ tak má v opačnom smere označenie „06R“. V prípade, že má letisko ešte viac než tri takéto dráhy, použije sa ďalšie číslo (a číslo tak presne nezodpovedá magnetickému smeru dráhy). Napríklad na letisku v Los Angeles existujú štyri rovnobežné dráhy, označené 6L, 6R, 7L, 7R (a v opačnom smere 24R, 24L, 25R, 25L), napriek tomu, že majú rovnaký smer (069,1°/249,1°).

Voľba používanej dráhy

Mapa letiska JFK v New Yorku so štyrmi VPD

Ako dráha v používaní sa označuje tá vzletová a pristávacia dráha, na ktorej sa v danej dobe uskutočňujú vzlety a pristátia. Pretože sa často niektoré dráhy križujú, nie je možné súčasne používať všetky dráhy, ktorými je letisko vybavené (a aj ak sa niektoré dráhy nekrižujú, mohli by si navzájom prekážať lietadlá, ktoré sa práve približujú na pristátie, prípadne odlietajú). Základným kritériom, podľa ktorého sa vyberá dráha, ktorá sa bude používať, je vietor. Vzlety a pristátia je totiž najvhodnejšie uskutočňovať proti vetru. (Dôvodom je, že pre udržanie sa vo vzduchu sa lietadlo musí pohybovať určitou minimálnou rýchlosťou voči okolnému vzduchu, tzn. pokiaľ sa tento vzduch pohybuje v rovnakom smere ako lietadlo, je výsledná rýchlosť voči zemi o to vyššia, takže pri vzletu musí lietadlo pred odlepením od zeme túto vyššiu rýchlosť vyvinúť, prípadne z nej pri pristávaní zabrzdiť. Naopak pri protivetre je potrebná rýchlosť voči zemi o rýchlosť vetru nižšia.)

Okrem tohto kritéria sa používajú aj ďalšie (používané len za bezvetria, prípadne mierneho vetru), napríklad kvoli obmedzeniu hluku sa volí dráha, pri ktorej nemusia odlietavajúce a pristávajúce lietadla prelietať nad obývanými oblasťami (to je časté kritérium obzvlášť v nočných hodinách), prípadne sa môžu zvažovať argumenty pre čo najjednoduchšie a najrýchlejšie odbavenie čo najväčšieho počtu lietadiel s ohľadom na prevažujúci smer dopravy či nadväzujúce letové trasy (tento argument sa zase najčastejšie aplikuje v dobe dopravnej špičky).

Rozmery

Na malých letiskách pre všeobecné letectvo sa používajú malé (spravidla nespevnené) dráhy o veľkostiach napríklad len zhruba 250×8 m. Medzinárodné letiská zase využívajú spevnené dráhy o šírke typicky okolo 50 m a dĺžke v rozsahu 2 – 5 km. Veľké lietadlá (napr. Boeing 747, 767 či 777, McDonnell-Douglas DC-10 či MD-11 apod.) vyžadujú dráhu zhruba 2 400 m (minimum za priaznivých podmienok pri hladine mora, vo vyššej nadmorskej výške či za zhoršených podmienok viac)).

Najdlhšiu dráhu na svete s dĺžkou 5 500 m má letisko Čchang-to pang-ta (čín. 昌都邦达 pchin-jin: Chāngdū Bāngdá) v Tibete. Niekedy sa ako najdlhšia uvádza dráha 17/35 letiska Edwards Air Force Base s dĺžkou 12 000 m, tá je ale len nakreslená na dne vyschnutého jazera Rogers. Pre porovnanie, Letisko Bratislava má najdlhšiu dráhu dlhú 3 190 m, ktorá v súčasnosti umožňuje pristátie všetkých bežných typov lietadiel.

Pre prípad nehody sú na veľkých letiskách bezpečnostné zóny za okrajom vzletových a pristávacích dráh, niekde sa používa taktiež špeciálny povrch pomáhajúci v núdzi zastaviť lietadlo (tzv. EMAS, Engineered Materials Arrestor System).

Vybavenie, osvetlenie a značenie

Pretože vzlet a pristátie sú najrizikovejšími časťami letu, má vybavenie vzletových a pristávacích dráh zásadnú dôležitosť pre bezpečnosť. Dráhy sú vybavené svetelným zariadením a rádionavigačnými pomôckami, ktoré umožňujú lietanie v noci a za zhoršenej viditeľnosti. Rozsah vybavenia dráhy závisí od veľkosti letiska.

Referencie

Letecký portál