Letisko M. R. Štefánika

Letisko M. R. Štefánika
IATA: BTS – ICAO: LZIB
Základné informácie
Typ letiska	medzinárodné verejné civilné
Prevádzkovateľ	Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS)
Otvorenie	1951
Mesto	Bratislava
Nadm. výška	132 m n. m.
Poloha	48°10′12″S 17°12′46″V
Webstránka	www.airportbratislava.sk
Štatistika (2011)
Cestujúcich	1 585 064
Vzletové a pristávacie dráhy
Smer	Dĺžka	Povrch
04/22	2 900 m	cemento-betón
13/31	3 190 m	cemento-betón

Letisko M. R. Štefánika (vystupuje aj pod značkou Letisko Bratislava resp. Airport Bratislava, prevádzkovateľom je Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS)) je medzinárodné letisko v Bratislave. Je najväčším medzinárodným letiskom na Slovensku. Nachádza sa len 20 minút od centra mesta. Pravidelné a nepravidelné vnútroštátne i medzinárodné letecké spojenia zabezpečujú klasické aj nízkonákladové letecké spoločnosti. Pravidelné linky z Bratislavy lietajú Danube Wings, El Al, Norwegian Air Shuttle, Ryanair a UTair Aviation.

Z Bratislavy v súčasnosti lietajú pravidelné linky do Košíc, Tel Avivu, Kodane, Osla-Gardermoenu, Birminghamu, Bristolu, Bruselu-Charleroi, Dublinu, Edinburghu, Liverpoolu, Londýna-Lutonu, Londýna-Stanstedu, Milána-Bergama, Paríža-Beauvais, Ríma-Ciampina, Alghera, Barcelony-Girony, Málagy, Palma de Mallorcy, Burgasu, Heraklionu, Rhodos, Splitu, Zadaru a Moskvy-Vnukova.

Okrem pravidelných liniek sa z Bratislavy realizuje aj množstvo charterových letov, najmä v letnej sezóne. Od júna do decembra 2011 prevádzkovali České aerolinie 6 liniek z Bratislavy do Amsterdamu, Ríma-Fiumicina, Paríža-Charles de Gaulle, Bruselu, Barcelony a Larnaky, čím mesto získalo priame letecké spojenie s významnými metropolami.

História letiska

Aero A-14 Brandenburg Československých štátnych aerolinií s imatrikulačnou značkou L-BARG.

Prvý let na trase Praha – Bratislava sa uskutočnil 29. októbra 1923 lietadlom Aero A-14 vtedajších Československých štátnych aerolinií s imatrikulačnou značkou L-BARC. Lietadlo pilotoval šéfpilot ČSA Karel Brabenec a prvým cestujúcim sa stal redaktor Lidových novin Václav König. Lietadlo pristálo na letisku vo Vajnoroch po cca 3 hodinách letu. Let bol dlhý 320 km. Letisko Bratislava-Vajnory ponúkalo lety k Jadranskému moru, do Viedne, Kluže a Bukurešti. Po skončení druhej svetovej vojny bola prevádzka na letisku vo Vajnoroch obnovená, ale bolo zrejmé, že letisko bude čoraz menej vyhovovať stále prísnejším kritériám pre leteckú dopravu.

Prípravné práce pre dnešné letisko začali v roku 1947 a stavba sa začala v roku 1948. Bola vybudovaná vzletová a pristávacia dráha v smere 04/22 s dĺžkou 1 900 m a v smere 13/31 s dĺžkou 1 500 m. Letová prevádzka na novom bratislavskom letisku v Ivanke pri Dunaji bola zahájená v roku 1951. V roku 1970 bol otvorený dnešný terminál A spoločne s príslušným prednádražím a novým komunikačným systémom. V máji 1970 bola otvorená linka Bratislava – Praha – Amsterdam – New York, na ktorej lietali Československé aerolinie s lietadlami typu Iľjušin Il-62. V 80-tych rokoch minulého storočia bola v rámci komplexnej rekonštrukcie dráhového systému letiska predĺžená dráha 04/22 na dĺžku 2 900 m a dráha 13/31 na dĺžku 2 950 m. Odo dňa 21. júla 1993 nesie Letisko Bratislava meno po M. R. Štefánikovi, významnom slovenskom politikovi, vedcovi, diplomatovi a generálovi. V roku 1995 bola vybudovaná nová požiarna zbrojnica, ktorá sa nachádza pri križovatke vzletovo pristávacích dráh. V roku 1997 bola realizovaná rekonštrukcia vzletovej a pristávacej dráhy 13/31 s komplexným zameraním na káblove rozvody VPD a energozariadenia letiska tak, aby vyhovovali platným leteckým predpisom a požiadavkám bezpečnosti letovej prevádzky minimálne pre kategóriu IIIA cat. ICAO. Úpravou v rámci stavby sa dosiahlo predĺženie použiteľnej dĺžky dráhy pre vzlet o 240 m, t. j. na celkovú dĺžku VPD 3 190 m. V marci roku 1998 bola do prevádzky uvedená nová riadiaca veža, ktorá na rozdiel od starej veže mala výhodnejšie umiestnenie a modernejšiu technológiu. Koncom roku 1999 bola zahájená prevádzka na novej časti vybavovacej plochy. Dňa 5. mája 2004 vznikla transformáciou príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk akciová spoločnosť Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS). V júni 2006 slávnostne prestrihli predstavitelia letiska pásku na novom termináli, ktorý je označovaný ako Terminál C. Nový terminál slúži pre prílety lietadiel z krajín Schengenského priestoru. V roku 2007 vrcholia intenzívne prípravy letiska Bratislava a jeho vzdušnej hranice na vstup SR do Schengenského priestoru. V tomto roku bol realizovaný aj presun pasových pultov do novej pozície medzi terminálmi. Odletový terminál sa tak rozdelil v podstate na dve časti – časť A je od oficiálneho vstupu letísk do Schengenského priestoru (30. 4. 2008) vyhradená pre cestujúcich do krajín Schengenu bez nutnosti pasovej kontroly a časť B pre pasažierov cestujúcich mimo Schengenu. Dňa 15. 11. 2007 boli do prevádzky odovzdané aj tzv. odletové mosty, ktoré sú v súčasnosti dva, so štyrmi tzv. „gates“ a vychádzajú z prvého poschodia terminálu B. 17. decembra 2008 sa začala výstavba prvej časti nového terminálu A. Oficiálne otvorenie tohto nového terminálu sa uskutočnilo 9. júna 2010. Od 28. júna 2010 sú z neho prevádzkované odlety všetkých tých leteckých spoločností, ktorých linky smerujú do krajín Schengenu. Po sprevádzkovaní odletov týchto leteckých spoločností, bol pre verejnosť uzavretý doterajší odletový terminál (Terminál A), ktorý slúžil od roku 1970. Finálna demontáž tohto terminálu sa začala 20. januára 2011.

Letecké nehody

Lietadlo Ca.33

Iľjušin Il-18 (LZ-BEK) podobný tomu, čo havaroval na svahu kopca Sakrakopec 8 km od letiska

Iľjušin Il-18B (OK-NAB) vo farbách Československých aerolinií

Vrtuľník Mi-8

• 4. mája 1919 havarovalo v oblasti letiska lietadlo Caproni Ca.33 s M. R. Štefánikom, dvoma talianskymi dôstojníkmi a mechanikom na palube. Po krátkom kontakte s terénom pilot lietadlo opäť zdvihol a v nasledujúcej zákrute po vetre stroj spadol po strate vztlaku do ľavej vývrtky a zrútil sa. Nepripútaná posádka z lietadla vypadla a všetci na mieste zahynuli. Nehoda sa odohrala okolo 11:35 hod. Existuje však aj nepotvrdená teória o zostrelení lietadla, z dôvodu zámeny talianskej trikolóry za, v tej dobe nepriateľskú, maďarskú. Iné špekulácie hovoria o politickom atentáte z dôvodu konfliktu francúzsko-talianskych geopolitických záujmov alebo ambíciou vlády E. Beneša a T. G. Masaryka.

• 24. novembra 1966 havarovalo na svahu kopca Sakrakopec 8 km od letiska lietadlo Iľjušin Il-18B (LZ-BEN) – let TABSO LZ101. Pri nehode zahynulo všetkých 82 osôb na palube.

• 28. júla 1976 došlo pri nevydarenom priblížení k pádu lietadla Iľjušin Il-18B (OK-NAB) letu ČSA 001 do jazera Zlaté piesky, pri ktorom zahynulo 76 osôb, 3 osoby sa podarilo z potápajúceho sa lietadla zachrániť.

• 11. februára 1977 došlo k havárii za zníženej dohľadnosti pri dosadnutí poštovného lietadla ČSA asi 2 km pred prahom VPD 22. Išlo o stroj Avia Av-14-32T (OK-OCA), let OK 475 na trase Praha – Bratislava – Košice. Zahynuli dvaja pracovníci pošty a dvaja členovia posádky, kapitán R. Chládek prežil. Podiel na nehode malo aj nehomogénne tlakové pole, ktoré vzniká pri západnom prúdení (290°) na záveternej strane Malých Karpát, čo pôsobí indikáciu nesprávnej výšky barometrickými výškomermi.

• 20. októbra 1977 došlo v tesnej blízkosti letiska k leteckému nešťastiu, pri ktorom zahynula druhá manželka vtedajšieho prezidenta Gustáva Husáka Viera. Vinou zlého počasia havaroval počas pristávacieho manévru vrtuľník Mi-8, ktorý ju prepravoval z Bardejova do Bratislavy na ošetrenie zlomenej ruky.

• 8. februára 1999 sa pri rolovaní zo štartovacej dráhy neodpútalo nákladné lietadlo typu Boeing 707-328C ghanskej spoločnosti Avistar. Stroj vybočil z dráhy a zaboril sa prednou časťou do zeme. Lietadlo, ktoré priviezlo náklad rýb, nemalo na palube pasažierov, pričom pred štartom bolo plne natankované. Pri tomto incidente sa nikto nezranil.

• 6. júna 1999 v rámci Medzinárodného leteckého dňa SIAD '99 havarovalo v blízkosti letiska vojenské cvičné lietadlo BAE Hawk 200 britského kráľovského letectva. Pilotom tohto lietadla bol 45-ročný Graham Wardell, ktorý počas leteckej ukážky narazil na koniec odstavnej pristávacej betónovej plochy letiska v rýchlosti asi 500 až 600 km/h. Neovládateľné lietadlo preletelo ponad budovu biologickej ochrany letiska a dopadlo do poľa vo vzdialenosti asi 200 metrov, kde explodovalo. Prvý a druhý náraz roztrhol lietadlo na niekoľko kusov. Napriek tomu, že trosky lietadla nedopadli do priestoru vyhradeného pre divákov, tlaková vlna zhodila zo strechy priľahlého objektu jednu ženu, ktorá odtiaľ sledovala vystúpenia leteckých dní. Diváčka utrpela smrteľné zranenie rovnako ako pilot.

Doprava na letisko

Letiskové autobusy

Spojenie na medzinárodné letisko v Bratislave zabezpečujú pravidelné linky mestskej hromadnej dopravy číslo 61, ktorá ho spája cez centrum mesta s hlavnou železničnou stanicou a linka číslo 96, ktorá ho spája s Petržalkou.

Spojenie s neďalekým letiskom Viedeň-Schwechat a centrom Viedne je zabezpečené autobusovými linkami dopravcov Blaguss Slovakia a Slovak Lines. V budúcnosti sa plánuje napojenie letiska na sieť železníc v správe ŽSR. V prípade vybudovania tiež zvažovanej trate Wolfsthal – Bratislava by tak tieto letiská mohol spojiť aj vlak.

Vybavenie

Nový terminál A

Starý terminál A

Terminály

Letisko má v súčasnosti tri terminály:

1. Terminál A (otvorený v roku 2010, druhá časť v roku 2012) - všetky odlety - východy A1-A4 (Schengen), prechod k východom B1-B4 v termináli B (mimo Schengenu), prílety z krajín mimo Schengenu (prízemie)
2. Terminál B (otvorený v roku 1994, zrekonštruovaný v roku 2012) - prílety z krajín mimo Schengenu (prízemie) - východ cez terminál A; odlety do krajín mimo Schengenu (1. poschodie)
3. Terminál C (otvorený v roku 2006) - prílety z krajín Schengenu

Súčasná kapacita terminálov je 5 miliónov cestujúcich ročne.

Prvá časť nového terminálu A, ktorá bola vo výstavbe od 17. decembra 2008, bola oficiálne otvorená 9. júna 2010. Od 28. júna 2010 sú z neho prevádzkované odlety a od 13. júla 2012 prílety všetkých leteckých spoločností. Po otvorení druhej časti terminálu A v júli 2012 vznikol kompaktný celok letiskového komplexu s ročnou kapacitou 5 miliónov cestujúcich.

Dráhový systém

Dráhový systém pozostáva z dvoch na seba kolmých vzletových a pristávacích dráh s cemento-betónovým povrchom (04/22 - 2 900 × 60 m, 13/31 - 3 190 × 45 m), ktoré v súčasnosti umožňujú pristátie všetkých bežných typov lietadiel - od najmenších jednomotorových, až po lietadlá typu Boeing 747.

Na vybavovacej ploche je dostupných celkovo 27 stojísk.

Aerolínie a destinácie

Pravidelné linky

Aerolínie	Destinácie	Terminál
Air Onix	Kyjev-Žuljani [začína 1. marca]	B
Danube Wings	Košice	A, C
Danube Wings	Sezónne: Benátky, Split, Zadar	B
El Al	Tel Aviv [pokračuje 5. marca]	B
Norwegian Air Shuttle	Oslo-Gardermoen Sezónne: Kodaň	A, C
Ryanair	Barcelona-Girona [pokračuje 17. marca], Brusel-Charleroi, Miláno-Bergamo, Rím-Ciampino Sezónne: Alghero, Málaga, Palma de Mallorca, Paríž-Beauvais, Trapani	A, C
Ryanair	Birmingham, Dublin, Liverpool, Londýn-Luton, Londýn-Stansted Sezónne: Bristol	B
Travel Service	Sezónne: Heraklion, Rodos	A, C
Travel Service	Sezónne: Burgas	B
Travel Service Slovakia	Sezónne: Tel Aviv	B
UTair Aviation	Moskva-Vnukovo	B

Charterové lety, leto 2012

Aerolínie	Destinácie
Bulgarian Air Charter	Burgas, Varna
Danube Wings	Salerno
Nouvelair	Djerba, Monastir
Onur Air	Antalya
Sam Air	Agadir, Antalya, Burgas, Korfu, Djerba, Faro, Heraklion, Hurgada, Izmir, Karpathos, Kavala, Kefalonia, Kos, Lamezia Terme, Marsa Alam, Monastir, Oujda, Palma de Mallorca, Patras, Rodos, Sharm el-Sheikh, Taba, Zakynthos
Sky Airlines	Antalya, Istanbul-Sabiha Gökçen
Travel Service Slovakia	Almeria, Antalya, Boa Vista, Bodrum, Burgas, Cagliari, Korfu, Dalaman, Djerba, Dubaj, Faro, Funchal, Heraklion, Hurgada, Ibiza, Kos, Lamezia Terme, Larnaka, Málaga, Malta, Marsa Alam, Menorca, Mombasa, Monastir, Palermo, Palma de Mallorca, Patras, Rodos, Sevilla, Taba, Tabarka, Tel Aviv, Tunis, Varna, Zakynthos
Tunisair	Djerba, Enfidha, Monastir, Tabarka

Nákladná doprava

Aerolínie	Destinácie
DHL Aviation prevádzkované dopravcom European Air Transport	Leipzig/Halle, Sofia
DHL Aviation prevádzkované dopravcom Swiftair	Brusel

VIP a iní operátori

• ABS Jets – na letisku má základňu
• Tatra Jet – na letisku má sekundárnu základňu
• OPERA JET – na letisku má základňu
• VR Jet (predtým VIP Wings) – na letisku má základňu

Štatistické údaje

Počet vybavených cestujúcich a ton nákladu od roku 2001

Rok	2001	2002	2003	2004	2005	2006	2007	2008	2009	2010	2011
Počet cestujúcich	293 326	368 203	480 011	893 614	1 326 493	1 937 642	2 024 142	2 218 545	1 710 018	1 665 704	1 585 064
Náklad (tony)	3 171	4 831	10 736	6 972	3 633	5 055	1 969	6 961	11 903	17 717	21 000

Top 10 destinácií (za rok 2010)

Pozícia	Letisko	Počet cestujúcich	Spoločnosti
1	Londýn, Spojené kráľovstvo	316 098	Ryanair
2	Miláno, Taliansko	88 643	Ryanair, Danube Wings
3	Dublin, Írsko	87 454	Ryanair
4	Antalya, Turecko	87 007	CCA Slovakia, Onur Air, Travel Service Slovakia
5	Hurgada, Egypt	78 903	CCA Slovakia, Travel Service Slovakia
6	Praha, Česká republika	60 877	České aerolinie
7	Brusel, Belgicko	60 748	Ryanair
8	Paríž, Francúzsko	56 573	Ryanair
9	Birmingham, Spojené kráľovstvo	50 529	Ryanair
10	Edinburgh, Spojené kráľovstvo	49 076	Ryanair

Galéria

• 

  Boeing 737-400 (OM-AEX) spoločnosti AirExplore na letisku

• 

  ATR 42-500 spoločnosti EuroLOT na letisku

• 

  Boeing 737-200 (OM-RAN) Air Slovakie, Fokker 100 (OM-AAC) Slovenských aerolínií a Boeing 737-500 (OM-SEE) SkyEurope Airlines

• 

  Riadiaca veža

• 

  Stará riadiaca veža

• 

  Pohľad na starý terminál A

• 

  Stav výstavby nového terminálu A ku koncu januára 2010

• 

  Check-in zóna

• 

  Bezpečnostná kontrola

Externé odkazy

Bratislavský portál Letecký portál

• Oficiálna stránka
• Neoficiálna stránka
• Bratislava Airport (Neoficiálna stránka, SK/EN)
• Letisko na stránke letiska.air4u.sk
• podrobné informácie o spoločnosti Ryanair