Letisko Sliač

Letisko Sliač
IATA: SLD – ICAO: LZSL
Základné informácie
Typ letiska	medzinárodné civilné, vojenské
Prevádzkovateľ	Letisko Sliač, a. s.
Otvorenie	1947 (civilná prevádzka)
Mesto	Sliač
Nadm. výška	305 m n. m.
Poloha	48°38′17″S 19°08′03″V
Webstránka	www.airportsliac.sk
Štatistika (2011)
Cestujúcich	15 122
Vzletové a pristávacie dráhy
Smer	Dĺžka	Povrch
18/36	2 400 m	cemento-betón

Letisko Sliač (IATA: SLD, ICAO: LZSL) (historický názov Tri Duby) je medzinárodné letisko so zmiešanou vojenskou a civilnou prevádzkou. Nachádza sa pri meste Sliač na Strednom Slovensku, neďaleko miest Banská Bystrica a Zvolen. Po dvojročnej rekonštrukcii sa na letisko koncom septembra 2010 vrátilo Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač. V roku 2011 letisko vybavilo viac než 12 000 letov, z toho 5 300 civilných. V júli 2012 bol otvorený nový terminál. Súčasťou otvorenia terminálu bola aj prezentácia nového loga letiska.

Dejiny

Prvé lietadlá, vojenské, pristáli v lokalite Tri Duby 15. júla 1935, v máji 1936 bola vytvorená letecká škola. Tri Duby bolo najdôležitejším povstaleckým letiskom počas Slovenského národného povstania. Veliteľom letiska počas povstania bol Belo Kubica. Večer 29. augusta 1944 prešla na Letisko Tri Duby väčšina posádky piešťanského letiska pod vedením stotníka Ivana Haluzického. Svoje stroje však nechala v Piešťanoch. V septembri 1944 letisko bombardované. V ten deň bol tiež na letisku zajatý Jozef Turanec, generál Slovenskej armády, ktorý bol poverený proti povstaleckými úlohami. Z Troch Dubov bol deportovaný do ZSSR.

Po oslobodení 21. marca 1945 bola na letisku obnovená prevádzka a zároveň bolo premenované na Letisko SNP Sliač. V rokoch 1968 – 1991 tu malo svoju základňu i letectvo sovietskej Strednej skupiny vojsk. Na Sliači pôsobilo asi 7 tisíc sovietskych vojakov. Okolie Sliača zároveň patrilo pod najznečistenejšiu oblasť spojenú s týmto pobytom. V lokalite Sliač a Vlkanová v rokoch 1992 až 2002 odčerpali 90 tisíc litrov ropných látok a 3,6 tony ropných látok bolo odčerpaných z vody. Civilná časť letiska však bola aj počas týchto rokov pod správou Československých aerolínií. Po odchode sovietskych vojsk bolo letisko vrátené československému vojenskému letectvu. Civilná časť bola k 1. januáru 1991 odčlenená od Československých aerolínií a stala sa súčasťou Slovenskej správy letísk. V tom istom roku sa Sliač stal medzinárodným letiskom.

Vojenská základňa

Po jeden a polročnej rekonštrukcii sa koncom septembra 2010, po dočasnej dislokácii na letisku Malacky-Kuchyňa, vrátilo Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač. Sťahovanie sa začalo preletom lietadiel L-39 z Kuchyne 15. júla 2010. Prvým pilotom, ktorý pristál na zrekonštruované letisko bol por. Mário Nedelka, najmladší pilot krídla, ako symbolom budúcnosti. Riadenie letovej prevádzky, ktoré bolo pred rekonštrukciou rozdelené na civilnú a vojenskú časť je po rekonštrukcii letiska a certifikácii vojenského personálu pre civilné riadenie v réžii Ozbrojených síl. Slovenské ozbrojené sily tak po prvý raz vo svojej histórii riadia civilné lety. V iných krajinách je to bežné. Na vojenskej základni v rámci letiska sa nachádza aj letecký simulátor LTV-29M. O použitie tohto tréningového nástroja majú záujem aj Poľské vzdušné sily. V apríli 2012 sa na letisku Sliač uskutočnilo zatiaľ najväčšie medzinárodné letecké cvičenie NATO od vstupu Slovenska do tejto organizácie, Mace XIII. Okrem personálu Zmiešaného krídla Sliač sa na ňom zúčastnili posádky Dánska, Francúzska, Nemecka, Nórska, Turecka a medzinárodná posádka E-3 AWACS.

Civilné využitie letiska

Sezóna 2012

V januári 2012 aerolinka Job Air oznámila spustenie pravidelnej linky zo Sliača do Viedne od 26. marca. Bude sa lietať každý pracovný deň ráno aj večer, s 33-miestnym lietadlom Saab 340. Vedenie Banskobystrického samosprávneho kraja spolupracuje s letiskom na podpore linky a prípadnú stratu prevádzkovateľa bude prvých 9 mesiacov vykrývať. Podľa predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Vladimíra Maňku kraj rokoval s viacerými dopravcami. Spoločnosť Job Air predložila aj svoju ponuku. Rokovania tiež prebehli s predstaviteľmi Lauda Air vo Viedni. Rokovať chcel Maňka aj v Berlíne a v Prahe. Predmetom rokovania bol aj príspevok na pravidelnú prevádzku nakoľko Maňka nepredpokladá, že prvé dva či tri roky prevádzky budú ziskové. Na financovaní sa mali podieľať významné spoločnosti ako aj samotný samosprávny kraj. Maňka veril tomu, že „na budúci rok [2012] sa z letiska Sliač bude opäť lietať pravidelne“. Linku do Viedne sa nakoniec v sezóne 2012 nepodarilo sprevádzkovať, spoločnosť Job Air k 25. februáru 2012 zrušila spoj Ostrava – Viedeň, ktorý mal na linku nadväzovať. Ako dôvod rušenia uviedla ekonomickú krízu. Pri otváraní nového terminálu v júli 2012 vedenie letiska označilo za cieľ poskytovať aspoň dve pravidelné linky a zavedenie charterových letov v zimnom období.

Podľa zdrojov Vzdušných síl OS SR bolo k 4. máju na sezónu 2012 naplánovaných 128 charterových letov. Podľa cestovného poriadku v júni 2012 boli naplánované lety do bulharských a tureckých destinácií. Letisko malo v júni 2012 v zámere vyhlásiť tender na prevádzkovanie letov pričom minimum by malo byť aspoň 5 spojov týždenne do Prahy a Viedne. V roku 2012 boli rozbehnuté rokovania BBSK s ruskými, ale predovšetkým čínskymi partnermi, ktorí majú záujem o rozvoj leteckej dopravy na Sliači.

Sezóna 2011

Po znovuotvorení letiska v júni 2011 boli v príprave lety do Bydgošči, Prahy a Viedne. Nakoniec sa začalo lietať do Burgasu a Antalye. Zazmluvnených malo byť podľa ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Jána Figeľa takmer 60 charterových letov. Od otvorenia v júni 2011 do konca letnej sezóny 2011 v septembri letisko vybavilo asi 15 000 turistov. Tri letecké spoločnosti pritom vykonali 55 charterových letov do bulharského Burgasu a tureckej Antalye. Marketingový manažér letiska Milan Ligoš zhodnotil rok 2011 ako dobrý s tým, že počet prepravených osôb bol o 60 percent vyšší ako v rokoch pred rekonštrukciou plochy letiska. V pláne je rokovanie s leteckými spoločnosťami a výstavba nového terminálu.

História pravidelných a charterových liniek

Jediná pravidelná linka, ktorá bola na letisku prevádzkovaná, bola linka českej leteckej spoločnosti ČSA na trase Praha – Sliač – Praha. Na tejto trase sa lietalo od 28. júla 2003. V roku 2007, od 25. marca, sa lietalo aj na trase Poprad-Tatry – Sliač – Praha – Sliač – Poprad-Tatry, ale 1. decembra 2007 linka zanikla. Na tejto linke lietali České aerolinie s lietadlom ATR 42-500 alebo ATR 42-300. Na linke z Prahy na Sliač a späť lietalo 47-miestne lietadlo ATR 42-300 alebo ATR 42-400, a neskôr aj 46-miestne ATR 42-500 od Českých aerolinií. Linka bola v prevádzke do 7. januára 2008, nakoľko Železiarne Podbrezová, ktoré sa na financovaní linky podieľali, už ďalej nezvládali vykrývať stratu, ktorá každým letom s priemernou obsadenosťou 46% vznikala. Letisko je momentálne schopné prijímať lietadlá s kapacitou maximálne 160 cestujúcich (napríklad Boeing 737-700).

Okrem pravidelnej linky boli z letiska realizované aj charterové linky pre cestovné kancelárie do rôznych destinácii, prevažne do Čiernej Hory. Posledná sezóna, v ktorej sa lietali charterové linky zo Sliača, bola v roku 2007. Neskôr boli pozastavené v dôsledku prác na letisku.

Letecké dni

B-52H-BW Stratofortress z Barksdaleovej leteckej základne v Louisiane na leteckej základni Sliač počas leteckých dní SIAF 2012. Ide o prvú návštevu tohto typu lietadla na Slovensku.

Letisko Sliač je aj dejiskom leteckých dní, Medzinárodné letecké dni Slovak International Air Fest (SIAF), najväčšieho podujatia tohto druhu na Slovensku.

Ročníka 2012 sa zúčastnilo 115 tisíc ľudí. Na Slovensko po prvý raz priletel bombardér B-52 amerických vzdušných síl, jeden zo 76 v službe.

Predošlé ročníky 2005 a 2006 navštívilo viac než 45 000 návštevníkov. Podľa bývalého ministra obrany Galka platilo ministerstvo za toto podujatie súkromnej firme 100 000 € ročne, od jeho pôsobenia však vyberajú najlepší projekt a zabezpečia naň účasť. Výdavky zo štátneho rozpočtu sa na podujatie už neudeľujú. V roku 2012 podujatie organizovala Slovenská letecká agentúra so sídlom v Banskej Bystrici.

Pôsobenie aeroklubu

Od roku 1956 na Sliači pôsobil Aeroklub Banská Bystrica. Jeho hangár bol v roku 2001 označený ako prebytočný majetok a odpredaný do rúk Ministerstva dopravy SR. Po 50 rokoch pôsobenia – v roku 2006 – tak boli členovia aeroklubu nútení presťahovať sa do nových priestorov v Očovej.

Rekonštrukcia letiska

Všeobecná rekonštrukcia

Práce na rekonštrukcii a predĺžení dráhy 18/36

Od 6. mája 2009 prebiehala na letisku rekonštrukcia a predĺženie vzletovej a pristávacej dráhy, ktorá zabraňovala akýmkoľvek príletom a odletom vojenských aj civilných lietadiel. Rekonštrukciu v nedávnom období podstúpila aj vybavovacia plocha pre lietadlá, postavené bolo tiež nové parkovisko. Taktiež boli obnovené a čiastočne rozšírené priestory terminálu pre cestujúcich. Zároveň v rokoch 2005 až 2008 prebehlo zlepšovanie odbavovacích priestorov a opatrenia na zvyšovanie bezpečnosti. Tieto úpravy zvýšia konkurencieschopnosť letiska, ktoré bude spĺňať normy Európskej únie ako aj ICAO. Koncom mája 2010 boli rekonštrukčné a stavebné práce na vzletovej a pristávacej dráhe ukončené. Letisko bolo oficiálne odovzdané do používania Ozbrojeným silám SR 25. mája 2010.

Prvý civilný let po rekonštrukcii odletel 16. júna 2010 o 4:20 do Bulharska. Podľa webu letiska šlo o Boeing 737-800. Vtedajší minister obrany Ľubomír Galko vyhlásil, že „počas letnej sezóny pritom zo Sliača odlieta alebo pristáva minimálne jeden charterový let denne“.

Nový terminál

Po dokončení rekonštrukcie dráhy bola 10. februára 2012 začatá prvá fáza stavby nového odletového terminálu za takmer 830 000 €. Uvedené investície boli financované aj z fondov Európskej únie a NATO. Inžinierske siete potrebné pre tento terminál boli pripravené počas predošlej fázy rekonštrukcie. Terminál letisku mal umožniť prijímať 250 pasažierov naraz. Samotná výstavba terminálu a triediarne batožín začala poklepaním základného kameňa ministrom Jánom Figeľom, krajským županom Vladimírom Maňkom, riaditeľom letiska a riaditeľom investičnej spoločnosti. Práce na terminály by mali trvať štyri mesiace, termín ukončenia prvej fázy je jún 2012. Podľa riaditeľa letiska „cestujúcim budú slúžiť tri pulty na vybavenie, moderný systém odberu a triedenia batožín“. Cestujúci ani pracovníci tak už nebudú musieť batožinu manipulovať ručne. Kapacita terminálu bude 250 pasažierov, alebo dva lety. V prípade pokračovania trendu stúpania počtu pasažierov bude po dokončení všetkých troch fáz výstavby v roku 2015 letisko schopné prijať 600 pasažierov. Podľa údajov letiska je rozpočet stavby 2,5 mil €, z toho Ministerstvo dopravy prispel 723 000 €, zvyšok financuje letisko formou úveru. Nový terminál s dvomi odletovými bránami bol otvorený na začiatku júla 2012. Výstavba terminálu trvala len 152 dní. Podľa spravodajského servera bbonline.sk "Súčasný terminál dokázal vybaviť naraz iba 200 pasažierov, po rekonštrukcii to je 300 a výhľadovo je možné rozšíriť kapacitu na 600 pasažierov."

Prevádzka letiska

Letisko Sliač je letisko so zmiešanou civilnou a vojenskou prevádzkou. Ozbrojené sily SR majú na zodpovednosti väčšinu prevádzky vrátane navigácie, údržby plochy letiska. Riadenie letovej prevádzky zabezpečuje Letka riadenia. „Letisko Sliač, a. s. má na starosti len odbavenie cestujúcich, plnenie leteckých pohonných hmôt a obchodný handling.“ Profesionálni vojaci pred začatím prevádzky museli „splniť náročné kritériá európskeho inštitútu pre civilné letectvo EUROCONTROL Safety Regulatory Requirement (ESARR 5) a zvládnuť náročný výcvik a skúšky Leteckého úradu Slovenskej republiky“.

Vlastníkom letiska je štát, prevádzkovateľom civilnej dopravy spoločnosť Letisko Sliač, a. s. Do konca roku 2009 boli jej akcionármi Ministerstvo obrany SR (67,053%), Banskobystrický samosprávny kraj (16,972%) a mesto Zvolen (15,975%). Kraj a obce mali problémy s nákladným financovaním letiska. S platnosťou od januára 2010 boli všetky akcie za symbolickú sumu spoločne predané štátu. Jediným akcionárom spoločnosti je teraz Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Letisko Sliač sa tak zaradilo medzi zvyšné štátne letiská v Poprade, Žiline a Bratislave. Riaditeľ letiska, Ľubomír Krupár, pri otvorení civilne premávky poznamenal: "V týchto dňoch vláda [apríl/máj 2011] pre nás zagarantovala aj krytie poistných udalostí.". Vybavovanie cestujúcich bude mať na starosti asi tridsiatka zamestnancov Letiska Sliač, a. s. Počas rekonštrukcie nepracovali, ale poberali 60% mzdu. V súvislosti s možným príchodom zahraničných investorov na Sliač sa ministerstvo dopravy v septembri 2012 jednoznačne vyjadrilo len proti privatizácii. Presnejšie kroky sú v štádiu analýzy.

Externé odkazy

• Oficiálna stránka letiska
• Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač
• Satelitná fotografia okolia letiska

Letecký portál Slovenský portál