Ozbrojené sily Slovenskej republiky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Výsostný znak OS SR Motto: „Česť a sláva“

Ozbrojené sily Slovenskej republiky je názov profesionálných vojenských síl Slovenskej republiky. Vznikli 1. júla 2002 reorganizáciou dovtedajšieho obranného systému. Skladajú sa z Pozemných síl OS SR, Vzdušných síl OS SR a Síl výcviku a podpory OS SR. Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky je od 15. decembra 2011 generálmajor Peter Vojtek.[1] Hlavným veliteľom Ozbrojených síl je však prezident Slovenskej republiky, v súčasnosti Ivan Gašparovič.[2]

Organizácia Ozbrojených síl[upraviť | upraviť zdroj]

Štruktúra OS SR (po anglicky)

Ozbrojené sily riadi vláda a ministerstvo obrany a velí im prezident Slovenskej republiky, náčelník generálneho štábu a ostatní ustanovení velitelia vo svojej podriadenosti. Velenie ozbrojeným silám odborne, organizačne a technicky zabezpečuje Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky na čele ktorého je náčelník generálneho štábu.

Vláda pri riadení ozbrojených síl schvaľuje základnú koncepciu pre ich rozvoj a výstavbu, použitie, rozhoduje o umiestnení, zväzkov, útvarov, úradov a zariadení, o počtoch hlavných druhov vojenských zbraní, systémov a techniky a o použití vojakov.

Ministerstvo obrany pri riadení ozbrojených síl spracúva základné koncepčné dokumenty, spracúva plány ich použitia, navrhuje počty techniky a osôb, zodpovedá za doplňovanie, prípravu a riadenie mobilizácie a vykonáva vnútornú kontrolu v ozbrojených silách.

O vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky rozhodujú príslušné ústavné orgány. Súhlas na vyslanie mimo územia Slovenskej republiky sa od profesionálneho vojaka nevyžaduje. Ozbrojené sily sú financované zo štátneho rozpočtu. Majetok štátu, ktorý je v užívaní ozbrojených síl spravuje ministerstvo obrany. Štát v konaní pred súdmi vo veciach ozbrojených síl zastupuje ministerstvo obrany.

Pred vstupom do NATO sa Slovenská republika zaviazala rezortu obrany venovať 2% ročného HDP. V súčasnosti tento pomer klesá k 1%. Koncom júla 2012 vláda rozhodla o viazaní rozpočtových kapitol vo výške 120 miliónov €. Podľa ministra obrany, Martina Glváča sa šetrenie nebude vzťahovať na medzinárodné misie ani na stíhačky MiG 29.[3]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Armáda Slovenskej republiky[upraviť | upraviť zdroj]

Znak vojenských vozidiel OS SR

Do 30. júna 2002 boli ozbrojené sily tvorené tromi samostatnými zložkami – Armádou Slovenskej republiky, vojskami Ministerstva vnútra a Železničným vojskom. Od 1. júla 2002 sa Armáda Slovenskej republiky oficiálne premenovala na Ozbrojené sily SR a rozčlenila sa na Pozemné sily OS SR, Vzdušné sily OS SR a Sily výcviku a podpory OS SR, s tým že Železničné vojsko a vojská Ministerstva vnútra zanikli k 31.12.2002.

Základy vzniku ozbrojených síl Slovenskej republiky sú zakotvené v Čl. 25 Ústavy Slovenskej republiky.

Tento článok deklaruje, že: „Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti každého občana.“

Zákon ustanoví rozsah brannej povinnosti. Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon“. Národná rada Slovenskej republiky až 16. decembra 1992 svojim zákonom č.3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1993, položila nový základ pre vytvorenie, výstavbu a ďalšiu existenciu vlastnej samostatnej armády.

Okrem toho plnila armáda aj úlohy v rámci mierových síl Organizácie Spojených národov, vojenských misií a iných medzinárodných organizácií. Armádu tvorili jednotlivé druhy vojsk, vojenské zariadenia, Vojenská polícia, Vojenské spravodajstvo, vojenské správy, úrady ministerstva obrany, vojenské súdy a vojenská prokuratúra.

Hlavné druhy vojsk armády boli pozemné vojsko, letectvo a protivzdušná obrana. Orgánom velenia bolo až do 25. augusta 1994 Veliteľstvo armády Slovenskej republiky. Za veliteľa Armády Slovenskej republiky bol vymenovaný generálporučík Ing. Július Humaj. Od 26. augusta 1994 bolo veliteľstvo novelou zákona o armáde pretransformované na generálny štáb, ako najvyšší orgán velenia armády. Počas existencie Armády Slovenskej republiky až do doby vzniku ozbrojených síl SR generálnemu štábu Armády Slovenskej republiky velil generálplukovník Ing. Jozef Tuchyňa, generálmajor Ing. Marián Mikluš a generálporučík Ing. Milan Cerovský.

Ozbrojené sily Slovenskej republiky[upraviť | upraviť zdroj]

23. mája 2002 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č.321/2002 Z.z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť 1. júl a 2002. Tak sa stalo, že týmto dňom došlo k formálnemu zlúčeniu Armády Slovenskej republiky s Vojskami Ministerstva vnútra a Železničným vojskom SR a vznikli jednotné ozbrojené sily Slovenskej republiky (do 31. decembra 2002 prebiehala ešte transformácia jednotiek Železničného vojska a Vojsk Ministerstva vnútra do OS SR). Boli vytvorené na zachovanie mieru a bezpečnosti Slovenskej republiky a na plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Tatrapan 6x6
12. Mechanizovaný prápor Nitra
MiG-29AS NATO upgrade
MiG-29AS NATO upgrade
S-300
Odznaky výsadkárov OS SR

Vo funkcii náčelník generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky pôsobil generál Ing. Milan Cerovský. V súčasnosti túto funkciu vykonáva generálmajor Ing. Peter Vojtek.

Základné zložky ozbrojených síl tvoria:

Organizačne sa ozbrojené sily členia na zväzky, útvary, jednotky, úrady a zariadenia. Ozbrojené sily sú rozhodujúcim výkonným prvkom systému obrany Slovenskej republiky. Ich hlavnou úlohou je zaručovať bezpečnosť štátu pred vonkajším napadnutím cudzou mocou a plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Ozbrojené sily sa tiež podieľajú na zachovávaní verejného poriadku a bezpečnosti štátu, jeho zvrchovanosti, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc. Zákon presne špecifikuje použitie ozbrojených síl v čase bezpečnosti, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

Profesionalizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Zásadné zmeny pri výstavbe ozbrojených síl sa udiali 1. januára 1998 kedy bol zákonom č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe zrušený výraz vojak z povolania , ktorý nahradil nový názov profesionálny vojak. Počas platnosti tohto zákona vstúpila Slovenská republika 29. marca 2004 do vojenskej aliancie NATO. 1. septembra 2005 nadobudol účinnosť zákon č.346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý vytvoril legislatívne podmienky pre prechod na úplnú profesionalizáciu ozbrojených síl Slovenskej republiky. Historický ojedinelý jav nastal 1. januára 2006, kedy zanikla základná vojenská služba. Týmto dňom sa ozbrojené sily Slovenskej republiky stali plne profesionalizovanými a začali novú etapu vo svojej existencii.

Početný stav[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku svojej existencie v roku 1993 mala Armáda Slovenskej republiky početný stav 53 000 vojakov, 995 tankov, 1370 BVP a obrnených transportérov, 1053 delostreleckých systémov, 146 bojových lietadiel a 19 bojových vrtuľníkov.[4] V roku 2012 mali ozbrojené sily k dispozícii 13 360 príslušníkov ozbrojených síl a 7 011 civilných zamestnancov.[5][6]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Majú vlastné policajné a súdne zložky. V čase ohrozenia Slovenskej republiky iným štátom, či organizáciou zo zahraničia (terorizmus) je jediná oprávnená zasiahnuť (po schválení vládou či prezidentom). Má svoju vlastnú štruktúru, riadi sa zvlášť pre ňu vytvorenými zákonmi (napr. zákon o štátnej službe). Nemá len zamestnancov v civilnom zmysle (zamestnanci pri výkone prác vo verejnom záujme, štátni zamestnanci), ale hlavne zamestnancov v dočasnej štátnej službe (vojakov). Hlavnou riadiacou zložkou OSSR je Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Môžu byť nasadené aj pri likvidácii nebezpečných situácií (povodne, zemetrasenia, požiare...), či pri záchrane alebo ochrane majetku a osôb pri týchto príležitostiach.

Medzinárodné pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské ozbrojené sily začali svoje pôsobenie v zahraničných misiách v prvom roku svojej existencie ako časť mierovej misie Organizácie spojených národov UNPROFOR v Chorvátsku.[7] V marci 2011 je v zahraničných misiách 560 príslušníkov OS SR. [8] Vojaci pôsobia v misiách OSN (Cyprus, Blízky východ), NATO (misia ISAF v Afganistane (343 príslušníkov v máji 2012)[9], veliteľstvo NATO v Sarajeve) a EÚ (Operácia ALTHEA v Bosne a Hercegovine)[8] Slovenskí vojaci prebrali od 28. februára 2011 velenie južného regiónu operácie ALTHEA.[10] O pôsobení v ISAF po roku 2014 minister obrany Martin Glváč povedal "Sme pripravení ponúknuť naše vojenské spôsobilosti do tejto krízovej oblasti aj po tomto termíne."[9] Slovensko je tiež súčasťou medzinárodnej misie UNICYP na Cypre. Pôsobí tam 159 vojakov OSSR, Slovenská republika je veliacou krajinou sektora 4.[11]

Minister obrany Ľubomír Galko sa vyjadril, že Slovenská republika momentálne nemá možnosti podporovať udržiavanie bezletovej zóny počas konfliktu v Líbyi. [12] Ministerstvo čaká na výsledky rokovaní a určenie operačného plánu zo strany NATO. Po stanovení požiadaviek a schválení misie Národnou radou by mohlo dôjsť k zaslaniu aj slovenských jednotiek do Líbye. [13]

Od roku 2004 je Slovensko členom politicko-vojenskej Organizácie Severoatlantickej zmluvy, známej pod jej anglickou skratkou NATO. Členstvom v tejto organizácii sa Slovenská republika zaviazala poskytnúť obranné prostriedky napadnutým členom podľa princípu útok na jedného člena aliancie je útokom na všetkých členov.

V júni 2013 bol počas cvičenia International military police na letisku v afganskom Kandaháre v rámci medzinárodnej operácie ISAF zabitý príslušník OS SR čatár Daniel Kavuliak.[14] Okrem zabitého vojaka boli dvaja ťažko zranení. Ďalší štyria utrpeli ľahké zranenia.[15] Za útokom stál príslušník afganských ozbrojených síl. [15]

Vrcholní predstavitelia[upraviť | upraviť zdroj]

Prezident-hlavný veliteľ ozbrojených síl[upraviť | upraviť zdroj]

Minister obrany[upraviť | upraviť zdroj]

Veliteľ Armády Slovenskej republiky[upraviť | upraviť zdroj]

Náčelník generálneho štábu[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Náčelník Gen. štábu OS SR [online]. Bratislava : Kancelária prezidenta SR, [cit. 2012-02-10]. Dostupné online.
  2. Postavenie prezidenta SR [online]. Bratislava : Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, [cit. 2012-08-01]. Dostupné online.
  3. Armáda chce šetriť, ale nie na misiách a stíhačkách [online]. Petit Press, 31.7.2012, [cit. 2012-08-01]. Dostupné online.
  4. Segeš, V. a kolektív, Slovensko Vojenská kronika. Perfekt, Bratislava, 2007, s. 157
  5. Defence Data of Slovakia in 2012, Defence Data Portal [online]. eda.europa.eu, [cit. 2014-02-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Vojakov je menej. Za desať rokov klesol ich počet o 8000 [online]. aktuality.sk, 03.06.2012, [cit. 2014-01-21]. Dostupné online.
  7. Operácie medzinárodného krízového manažmentu [online]. Bratislava : Ministerstvo obrany SR, [cit. 2011-03-18]. Dostupné online.
  8. a b Počty príslušníkov OS SR v operáciách medzinárodného krízového manažmentu [online]. Bratislava : Ministerstvo obrany SR, rev. 2011-03-10, [cit. 2011-03-18]. Dostupné online.
  9. a b PAŽICKÝ, Mário. Veliteľa Talibanu chytili vďaka dôkazom od Slovákov [online]. Denník SME, 14.5.2012, [cit. 2012-05-15]. Dostupné online.
  10. Slovensko začalo veliť časti misie ALTHEA [online]. Bratislava : Ministerstvo obrany SR, 1.3.2011, [cit. 2011-03-18]. Dostupné online.
  11. Minister obrany SR M.Glváč: Vojakom na Cypre sme priniesli aspoň "trošku domova" [online]. Zvolen : Veliteľstvo Vzdušných síl SR, 22.12.2012, [cit. 2012-12-29]. Dostupné online.
  12. KERN, Miroslav. Galko: Slováci teraz nemajú v Líbyi ako zasiahnuť [online]. Bratislava : SME, 18.3.2011, rev. 2011-03-18, [cit. 2011-03-18]. Dostupné online.
  13. Budeme podporovať všetky kroky k obnoveniu mieru v Líbyi [online]. Bratislava : Ministerstvo obrany SR, 18. 3. 2011, [cit. 2011-03-18]. Dostupné online.
  14. M. Glváč: Terorizmus ukázal Slovensku svoju ďalšiu tvár [online]. Bratislava : Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, 09.07.2013, [cit. 2013-07-09]. Dostupné online.
  15. a b KERN, Miroslav. V Kandaháre zabili slovenského vojaka, dvaja sú ťažko zranení [online]. Petit Press, 09.07.2013, [cit. 2013-07-09]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Štaigl, J. a kolektív: Generáli - slovenská vojenská generalita 1918 – 2009, Magnet Press, Slovakia 2009, str. 68
  • Ústava SR, Zákon o ozbrojených silách SR, Armádne ročenky rok 1993 až 2005.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]