Povodeň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rozvodnená Berounka v obci Hlásná Třebaň v auguste 2002

Povodeň je prechodné zaplavenie okolia vodného toku spôsobené stúpnutím vodnej hladiny nad brehy. Za povodne sa považujú hlavne javy, pri ktorých úroveň toku vystúpi do takej úrovne, ktorú možno považovať za celospoločensky nebezpečnú.[1] Je to spravidla prírodná katastrofa, ku ktorej dochádza vplyvom náhlych alebo neočakávaných zmien v meteorologickej situácii.

Príčiny vzniku povodní[upraviť | upraviť zdroj]

Základné príčiny vzniku povodne sú:

  • náhle alebo intenzívne dažďové zrážky, ktorých úhrn presahuje 100 mm na m2 za deň. Takéto povodne sa označujú ako flash floods. Patrí medzi ne povodeň na rieke Malá Svinka v roku 1998.
  • dlhotrvajúce dažďové zrážky, často niekoľko (2-5) dní presahujúce 50-125 mm na m2, pričom je možné že sa podobný stav bude v krátkom čase opakovať. Väčšinou sú spojené so vznikom dlhotrvajúcej tlakovej níže, na Slovensku bežné hlavne v lete a na jeseň. Známa povodeň tohto typu sa udiala na Dunaji roku 1965.
  • topenie snehu alebo ľadu
  • vznik prekážky vo vodnom toku (napr. nahromadenie ľadových krýh alebo dreva) a následné vyliatie z koryta

Pri morských povodniach je to:

Podľa vedeckých predpovedí bude spoločnosť čeliť nárastu hladiny morí o 70 cm, možno dokonca až o 1 meter za jedno storočie.

Rozvodnená Morava medzi Angernom a Záhorskou Vsou

Povodne na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Povodne na Slovensku sa najviac vyskytujú v oblastiach riek Hornád a Slaná na východnom Slovensku, Hron na strednom Slovensku a Ipeľ na juhu. Vyliatie riečneho koryta spôsobuje niekoľko faktorov. Najčastejšou príčinou je tuhá zima a výdatné zrážky spôsobujúce presýtenie prírodného prostredia ktoré pri nasledujúcich dažďoch nie je už schopné vstrebávať prebytočnú vodu. Nárast vodných hladín spôsobuje aj topenie ľadovcov v Alpách a globálne otepľovanie[chýba zdroj]. Hromadenie vodných pár v atmosfére zapríčiňujú nárast kondenzačných procesov a následných dažďov.

Písomné záznamy o povodniach sú známe od najstarších čias. Najhoršie záplavy na území Slovenska sa udiali na Dunaji v roku 1501 a sú považované za trojtisícročnú vodu, prietok Dunaja vtedy dosahoval pri Bratislave hranicu 14 000 m³/s, teda o tretinu viac, než bol prietok pri neskorších povodniach.[1] Ďalšie povodne vyznačujúce sa veľkými ekonomickými a ľudskými škodami boli zaznamenané na Dunaji napr. v júni roku 1965, kedy došlo v dôsledku dlhotrvajúceho vysokého stavu hladiny 15. júna 1965 k pretrhnutiu hrádze pri Patinciach a o dva dni neskôr pri Číčove. V dôsledku čoho bolo potrebné z postihnutých oblastí evakuovať vyše 54 000 ľudí, pričom bolo úplne zničených 3474 domov[1]. Vďaka obetavosti a disciplinovanosti si povodeň nevyžiadala žiadne obete na životoch.[2] Veľké povodne boli známe i v údolí Váhu. Jedna z najsilnejších sa odohrala 26. augusta 1813, prišlo pri nej o život najmenej 243 ľudí, zaznamenané boli vysoké škody na majetku. Ťažké povodne spôsobila 28. a 29. júna 1958 pomaly sa pohybujúca tlaková níž nad Tatrami, ktorá spôsobila počas 2 dní úhrny zrážok presahujúce 100 mm/m2. Hladiny vodných tokov pri tom prekonali svoje 100 ročné maximum.[3] Podobná situácia sa v Tatrách opakovala v júli roku 2008. Medzi toky ohrozujúce svoje povodie záplavami patria i Hron, Morava, Poprad, Dunajec, Bodrog a Hornád na sútoku s Torysou.[4]

Jednou z najznámejších povodní spôsobených prívalovými dažďami, bola povodeň na rieke Malá Svinka 20. júla 1998, kedy počas prívalového dažďa v pohorí Bachureň spadlo až 100 mm zrážok za približne 1 hodinu. To spôsobilo 4 m vysokú prívalovú vlnu, ktorá ťažko zasiahla obce v nižšej časti toku. V obci Jarovnice so sebou voda strhla rad domov a spôsobila smrť 50 ľudí.[3]

Medzi najextrémnejšie prívalové dažde zaznamenané na Slovensku patrí prietrž mračien z 12. júla 1957 severne od Štúrova, kde za 65 minút spadlo až 228,5 mm vody.[3]

Povodňová aktivita[upraviť | upraviť zdroj]

Ak dosiahne hladina vody nebezpečnú hranicu, vyhlasuje sa pre príslušný úsek vodného toku-rieky povodňová aktivita, ktorá má 3 stupne:

  1. stupeň: bdelosť
  2. stupeň: pohotovosť
  3. stupeň: ohrozenie

Povodeň[upraviť | upraviť zdroj]

Povodeň a záplavy sú dva rozdielne termíny.Pod pojmom povodeň sa rozumie vyliata rieka. Voda nahromadená pod vplyvom atmosférických zrážok sa nazýva záplava.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Veľký, J. a kolektív, 1980, Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N-Q. Veda, Bratislava, s. 463-464
  2. TASR. Pred 40 rokmi vyčíňali katastrofálne záplavy na Dunaji [online]. korzar.sme.sk, 16.6.2005, rev. 2010-06-06. Dostupné online.
  3. a b c PECHO, J, Faško, P., Ač, A., Lapin, M., Extrémne prívalové zrážky a povodne [online]. quark.sk, august 2009, [cit. 2010-06-06]. Dostupné online.
  4. Trizna, M., 2010, Geovedy pre každého - Historické povodne. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 6 s.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KONVIČKA, M.: Město a povodeň. Brno: ERA Group spol s. r. o., 2002. str. 10

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]