Kolárovo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 47°55′01″S 17°59′44″V / 47.916944°S 17.995556°V / 47.916944; 17.995556
Kolárovo
maď. Gúta
mesto
Kolárovo09.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Komárno
Nadmorská výška 111 m n. m.
Súradnice 47°55′01″S 17°59′44″V / 47.916944°S 17.995556°V / 47.916944; 17.995556
Rozloha 106,82 km² (10 682 ha) [1]
Obyvateľstvo 10 665 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 99,84 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1268
Primátor Árpád Horváth[3] (SMK-MKP)
PSČ 946 03
ŠÚJ 501204
EČV KN
Tel. predvoľba +421-35
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Nitrianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Kolárovo
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.kolarovo.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Kolárovčan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Kolárovo (v minulosti Guta, maď. Gúta, nem. Gutta)[5][6] je mesto na Slovensku ležiace v Komárňanskom okrese Nitrianskeho kraja, pri sútoku Váhu a Malého Dunaja. V roku 2004 malo Kolárovo 10 756 obyvateľov, je teda jedným z najväčších miest na Žitnom ostrove.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Kolárovo sa nachádza v Strednej Európe, na Podunajskej nížine vo výške 107 – 111 m nad morom. Centrum mesta sa nachádza na súradniciach 47°55′01″východnej dĺžky 17°59′44″severnej šírky. Je vo vzdialenosti 20 km od okresného mesta Komárno.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Sútok Malého Dunaja a Váhu

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa archeologických nálezov okolie dnešného Kolárova bolo obývané už v 8.-5. storočí pred našim letopočtom, počas halštatskej kultúry. Starobylé dokumenty svedčia o tom, že miesto osídlenia sa počas stáročí viackát menilo.

Prvá písomná zmienka z roku 1268 menuje osadu, ktorá ležala pri ľavom brehu Váhu, pri rieke Nitra, ako Kis Gúta; tá počas svojej existencie nekoľkokrát zmenila názov (Stará Gúta, Veľká Gúta, Malá Gúta). Obec v tomto čase bola v rukách ostrihomského arcibiskupa.

V chotári obce stál v minulosti Žabí hrad (Békavár), podľa niektorých prameňov sa nazýval aj Békevár (Hrad mieru), ktorý dala postaviť kráľovná Mária z Anjou v roku 1349. Obec sa od roku 1551 vyvíjala ako opevnené trhové mestečko s jarmočným právom.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Kolárovo sa delí na šesť častí:

  • Částa (47° 54' sever / 16° 57' východ)
  • Čierny Chrbát (47° 57' sever / 17° 38' východ)
  • Kolárovo (47° 55' sever / 17° 59' východ)
  • Kráľka (47° 47' sever / 17° 25' východ)
  • Pačérok (47° 55' sever / 18° 10' východ)
  • Veľká Gúta (47° 55' sever / 18° 12' východ)
  • Veľký Ostrov (46° 51' sever / 18° 59' východ)

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam ulíc v Kolárove: Králka, Veľký Ostrov, Pačérok, Veľká Gúta, Bratislavská, Dlhá, Horná, Horný rad, Jánošíkova, Jesenské nábrežie, Jókaiho, Krátka, Lipová, Malinová, Poľovnícka, Rad Puruk, Sládkovičova, Malodunajská, Ľ. Podjavorinskej, Částa, Agátová, Hlboká, Hlavná, Kostolné nám., Poľná, Práce, Studená strana, Vrbová, Harcsova, Mlynská, Mostová, Obrancov mieru, Partizánska, Petofiho rad, Pražské nám., Remeselnícka, Štúrova, Víťazstva, Budovateľská, I. Madácha, Kossúthova, V. Palkovicha, Os. Reviczkého, Rábska, Slovenská, Sv. Anny, Športová, Staničná, Trávnická, Železničný rad, Částa, Kráľka, Bočná, Brnenské nám., Nová, Školská, Tržná, Bernoláka, Krajná, Gy. Klapku, Lesná, Mierová, Októbrové nám., Podhájska, Ružová, Rybárska, M. R. Štefánika, Slávikova, Česká, Dolná, Kollárova, Komárňanská, Krížna, Kvetná, L. Novomeského, Orechová, Radnótiho, Šafárikova, Slobody, Záhradnícka, Banícka, Os. D. Pištu, Dunajská, Hviezdoslavova, Jilemnického, Mládežnícka, Novozámocká, Považská, Roľnícka, Rovná, Švermova, Slnková, Topoľová, Trnavská, Východná.Pražské námestie

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo (Sčítanie obyvateľov, 2001)[upraviť | upraviť zdroj]

Kolárovo v roku 2001 malo 10 823 obyvateľov, z toho 5 372 mužov a 5 451 žien.

Veková štruktúra obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • predproduktívny vek (0-14): 1 695
  • produktívny vek muži (15-59): 3 593
  • produktívny vek ženy (15-54): 3 111
  • poproduktívny vek muži (60 a viac): 846
  • poproduktívny vek ženy (55 a viac): 1 505
  • predproduktívny vek: 15,7%
  • produktívny vek: 61,9%
  • poproduktívny vek: 21,7%

Národnostné zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Náboženské vyznanie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

  • pomník obetiam prvej svetovej vojny : pochádza z 20. storočia, autorom je Alojz Rigele. Je umiestnený v parku pri rímsko katolíckom kostole.
  • pomník obetiam druhej svetovej vojny : nachádza sa v novom parku.
  • pomník občanom odvlečených do koncentračných táborov Dachau a Schönbergu je dielom sochára Jána Reichera a staviteľa Štefana Lukačoviča, ktorý pochádzajú z Kolárova. Pamätník je umiestnený v ružovom parku.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Médiá (foto, audio, dokumenty)[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Árpád Horváth je v zozname. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Kolárovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. KROPILÁK, Miroslav. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, I. zväzok A-J. Bratislava : [s.n.], 1977.
  6. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]