Aero L-39 Albatros

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
L-39 Albatros
Aero L-39CM Albatros, Slovakia - Air Force AN2279352.jpg
L-39CM Albatros Vzdušných síl SR
Základne informácie
Výrobca Aero Vodochody
Konštruktér Ing. Jan Vlček
Prvý let 4. novembra 1968
Zavedený 1971
Charakter cca 2 800 ks v službe
Hlavný používateľ VVS ZSSR
Česko-slovenské vojenské letectvo
Líbyjské vzdušné sily
Thajské kráľovské vzdušné sily
Sýrske vzdušné sily
Výroba 19701997
Vyrobených 2 892
Varianty Aero L-59 Super Albatros
Aero L-159 Alca

Aero L-39 Albatros je prúdové podzvukové cvičné lietadlo vyvinuté v 60. rokoch v Česko-Slovensku.

Ide o prvý typ cvičného prúdového lietadla druhej generácie a jeden z prvých typov s dvojprúdovým motorom. L-39 sa stal jednotným cvičným lietadlom armád Varšavskej zmluvy (s výnimkou Poľska), v 70. a 80. rokoch bol v počte približne 2 800 kusov súčasťou leteckého parku letectiev troch desiatok štátov a zostáva najpoužívanejším prúdovým cvičným lietadlom na svete.

L-39 Albatros je všestranné lietadlo určené pre základný, pokročilý aj bojový letecký výcvik, vo verziách, ktoré umožňujú inštaláciu výzbroje. Môže byť použitý aj ako ľahké bojové lietadlo, obmedzene môže pôsobiť aj proti vzdušným cieľom. Vďaka skvelým letovým vlastnostiam a ľahkej ovládateľnosti je vhodný aj pre leteckú akrobaciu, ktorú s týmto typom predvádzala, napríklad slovenská akrobatická skupina Biele Albatrosy (1991 – 2004), ruská skupina Rusi z Viazmy alebo francúzsky Breitling Jet Team. Medzi ďalšie prednosti Albatrosu patrí jeho vysoká spoľahlivosť, jednoduchosť a nenáročnosť na obsluhu. Lietadlo je navrhnuté tak, aby mohlo pôsobiť bez problémov aj z nespevnených plôch (vstupy vzduchu vysoko nad zemou, kryté pred nečistotami krídlom, zakryté podvozkové šachty).

Lietadlo bolo navrhnuté ako súčasť komplexného výcvikového systému, kam patrí aj pilotný trenažér TL-39, trenažér katapultáže NKTL-39, pozemné kontrolné zariadenie KL-39 a cvičný terč KT-04.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

L-39C Albatros Vzdušných síl AČR

Vznikol prirodzeným pokračovaním vývoja typu Aero L-29 Delfín. Jeho vývoj prebiehal od roku 1964 v konštrukčnej dielni Ing. Jána Vlčka. Základnou pohonnou jednotkou L-39 sa stal dvojprúdový motor Al-25, ktorý bol pôvodne vyvíjaný motorárskym závodom Progress v Záporoží pre lietadlo Jak-40. Lietadlo L-39 Albatros prvýkrát vzlietlo 4. novembra 1968, pilotované skúšobným pilotom Ing. Rudolfom Duchoňom. Ďalšie letové skúšky, avšak už s novým motorom Al-25TL, s ťahom 16, 87 kN, prebiehali koncom roka 1971. Výroba sa začala v roku 1972 a 28. marca 1972 bolo vzdušnými silami Československej ľudovodemokratickej armády prebrané prvé lietadlo L-39 Albatros. Typickými znakmi konštrukcie je dolnoplošná koncepcia a charakteristické mierne ubiehajúce krídla, so zužujúcim sa pôdorysom a charakteristickými 100 litrovými palivovými nádržami na ich koncoch. Na zadnej hrane krídel sa nachádza dvojica pristávacích klapiek ležiacich vnútri priečneho kormidla a klapky sú oddelené od priečneho kormidla malou krídlovou medzerou. Oproti L-29 má kabína značne zmodernizované prístrojové a navigačné vybavenie, účinnejšiu klimatizáciu, vystreľovaciu sedačku VS-BR1 s možnosťou záchrany od nulovej výšky, pri rýchlosti aspoň 130 km/h. L-39 je charakteristický ľahkým vyberaním sa z vývrtky. Spoľahlivosť celého stroja je posilnená inštaláciou navigačného systému RSBN a PRMG. Základný cvičný model nie je vyzbrojený, má len 2 závesníky (2 x UB-16 alebo 2 x R3S, bomby 2 x 100 kg a cvičné zbrane). Ľahké útočné verzie majú 4 závesníky pre výzbroj rôzneho druhu. Verzia L-39ZA má tiež inštalovaný dvojhlavňový 23 mm kanón GŠ-23. Postupné zdokonaľovanie základného L-39C viedlo k výrobe ďalších verzií: L-39V určeného na ťahanie cvičných terčov, cvičného ozbrojeného L-39ZO, L-39ZA určeného na útoky proti pozemným cieľom a prieskum. Existuje aj verzia L-139, vybavená západnou avionikou a pohonnou jednotkou, avšak tá si doteraz nenašla odberateľa. Zlepšovanie letových charakteristík videlo koncom 80. rokov 20. storočia k výrobe verzie L-39MS, známej aj ako L-59, ktorej prvým odberateľom sa stal v januári 1993 Egypt. Najväčším zahraničným odberateľom Albatrosu sa stal ZSSR, ktorý odobral 2 080 ks. Nástupcom stroja L-39 boli neskôr jeho zdokonalené verzie L-59 a jeho najnovší variant L-159 Alca.

Operačné nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ruské L-39 počas akrobacie, 2005

Albatros sa do konca 80. rokov stal jedným z najrozšírenejších cvičných prúdových lietadiel na svete. Používaný bol najmä v krajinách Varšavskej zmluvy, okrem Poľska, ktoré používalo vlastný typ PZL TS-11 Iskra. Do polovice 90. rokov bol spolu s L-29 hlavným cvičným lietadlom pre pokračovací letecký výcvik aj v ZSSR. Napriek tomu, že sú Albatrosy postupne nahrádzané modernejšími typmi, tisícky týchto strojov zostáva dodnes v aktívnej službe ako cvičné lietadlá. Rovnako veľa týchto lietadiel vlastnia súkromní vlastníci po celom svete. V Spojených štátoch, kde sa ich cena pohybuje v rozmedzí 200 000 až 300 000 USD, si Albatrosy obľúbili letci hľadajúci rýchle a agilné lietadlo. Ich popularita viedla k zaradeniu tohto lietadla do pretekov Reno Air Race v kategórii strojov s prúdovým motorom. V polovici marca 2006 bolo vo federálnom registri lietadiel USA zaregistrovaných 257 Albatrosov.

L-39 na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Pri delení majetku ČSFR v roku 1993 získala SR 8 ks L-39C (evidenčné čísla:0101, 0102, 0111, 0112, 0442, 0443, 4355, 4357), 9 ks L-39ZA (evidenčné čísla: 4701, 4703, 4705, 4707, 4711, 1701, 1725, 1730, 3905) a 2 ks L-39V (evidenčné čísla:0730 a 0745). Stroje L-39C boli od 1.januára 1993 zaradené k 1. letke 5. školského leteckého pluku na letisku v Košiciach, z ktorého bolo v roku 1995 sformované Výcvikové stredisko letectva.

Slovenský L-39C (4357) vo farbách Bielych Albatrosov, júl 1993

Počas reorganizácie v roku 2001 bolo Výcvikové stredisko letectva v Košiciach zrušené a šesť strojov L-39C bolo preradených k Vojenskej leteckej akadémii gen. M.R. Štefánika v Košiciach a boli označované ako výcviková letka. Letisko Sliač a jeho 1. stíhací letecký pluk získal 1.januára 1993 päť strojov L-39ZA (evidenčné čísla: 4701, 4703, 4705, 4707, 4711), jeden stroj L-39ZA(1701) získal 2. zmiešaný letecký pluk na letisku Trenčín. Zostávajúce tri stroje (evidenčné čísla:1725, 1730, 3905) boli zaradené k 3. stíhaciemu bombardovaciemu leteckému pluku na letisku Kuchyňa. V marci 1993 boli odsunuté do Trenčína, odkiaľ požičali jeden L-39ZA (ev.č. 3905) na základňu Sliač. Trojica strojov L-39ZA bola v druhej polovici roka 1994 presunutá k 33. stíhaciemu bombardovaciemu krídlu na letisku Kuchyňa. Rok 1995 znamenal pre všetky L-39ZA zaradenie k 31. stíhaciemu krídlu z letiska Sliač. Koncom roka 2001 boli zaradené k Výcvikovej letke. Stroje L-39V boli 1. januára 1993 priradené k 5.leteckému školskému pluku v Košiciach a v roku 1995 k Výcvikovému stredisku letectva. Počas reorganizácie boli v roku 2001 presunuté na leteckú základňu Sliač, kde v roku 2006 boli vyradené z dôvodu ukončenia technického života. Výcviková letka má súčasnosti k dispozícii 9 lietadiel L-39 Albatros. Na základe vyhlásenia vtedajšieho ministra obrany Ľubomíra Galka sa šesť strojov podrobí generálnym opravám, čím bude zabezpečená ich ďalšia letová činnosť.

Modernizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenská letecká akrobatická skupina Biele Albatrosy

V rokoch 1996 a 1997 sa šestica strojov L-39C podrobilo generálnym opravám, počas ktorých im vymenili predné časti trupu a ich životnosť bola predĺžená o 5 rokov. Rozhodnutie o modernizácii lietadiel inštalovaním nových krídel a zadnej časti trupu s chvostovými plochami bolo prijaté v rokoch 2000 až 2001. Tým ich životnosť bola predĺžená o 15 rokov, s opravami naplánovanými na každých 5 rokov. Modernizovaná bola taktiež ich avionika. Projekt modernizácie bol vyhotovený leteckou akadémiou. Prvým strojom ktorý sa jej podrobil bol L-39C s ev. č. 0111. V septembri roku 2003 bol prevzatý Výcvikovou letkou. Jeho prelet na leteckú základňu Sliač sa uskutočnil 15. apríla 2004. V rokoch 2002 až 2005 sa tri stroje L-39ZA modernizáciou avioniky. Prvý modernizovaný stroj s ev. č. 1725 bol osadený prístrojmi v metrických mierach, avšak v roku 2006 bolo uložené z dôvodu nekompatibility. Zvyšná dvojica strojov L-39ZAM s ev. č. 1701 a 1730 boli doplnené ďalšou dvojicou L-39ZAM s ev. č. 4703 a 4707. Letecký park Výcvikovej letky v súčasnosti pozostáva z 5 ks modernizovaného modelu L-39CM (evidenčné čísla:5252, 5253, 5254, 5301 a 5302). Všetky sa museli v roku 2011 podrobiť generálnym opravám. Na stroji s ev. č. 5301 už oprava prebieha v leteckých opravovniach Trenčín. Stroj L-39CM (5252) bol v oprave od apríla 2011, L-39CM (5253) od mája 2011, a L-39CM (5254) od júna 2011. Vo výzbroji letka má aj 4 ks L-39ZAM (evidenčné čísla:1701, 1730, 4703, 4707). Strojom s ev. č. 1701 a 1730 vyprší v roku 2012 technická životnosť a budú nahradené 2 ks uložených L-39ZA, ktoré prejdú generálnou opravou. V decembri 2011 podpísalo ministerstvo obrany kontrakt s českou firmou Aero Trade, ktorá predĺži životnosť drakov všetkých slovenských L-39ZAM. [1]

Rozobratý slovenský L-39C na letisku v Košiciach, 2003

Nehody v Slovenskom letectve[upraviť | upraviť zdroj]

Počas nácviku skupinovej zlietanosti akrobatickej skupiny Biele Albatrosy, dňa 17. júla 1996, po zrážke v turbulencii havaroval L-39C s ev. č. 4357. Jeho piloti - pplk. Marián Sakáč a kpt. Róbert Rozenberg sa katapultovali. Skupina Biele Albatrosy prišla o ďalší L-39C s ev. č. 4355 na letisku Sliač dňa 3. júna 2000, počas ich vystúpenia. Pri tejto nehode zahynul pilot mjr. Ľuboš Novák. Dňa 14. septembra 2000 sa zrútil L-39ZA s ev. č. 3905 pri obci Ožďany, pričom jeho pilot kpt. Pavol Serbín sa katapultoval. Dňa 29. októbra 2002 počas výcviku pilotov maďarskej národnosti zrútilo lietadlo L-39ZA s ev. č. 4705. Nehoda sa odohrala pri obci Kalša a jeho piloti - inštruktor Jenö Vadas a žiak Tibor Molnár sa katapultovali.

Nehody[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dňa 30. augusta 2011 sa litovský L-39ZA zo základne Šiauliai zrazil s hliadkujúcou francúzskou stíhačkou Dassault Mirage 2000. Piloti L-39ZA sa katapultovali, pričom dopadli do jazera Rekyvos a Mirage 2000 bezpečne pristál na letisku Šiauliai. [2]
  • Dňa 28. októbra 2011 núdzovo pristál nigérijský L-39ZA 1 km od pristávacej dráhy na letisku Uyo, v štáte Akwa Ibom. Piloti sa stihli katapultovať. Príčiny nehody sa vyšetrujú. [3]
  • Dňa 20. januára 2012 sa krátko po štarte zrútil L-39C, z Alabamského severovýchodného regionálneho letiska pri meste Gadsden, štát Alabama,USA. Pilot údajne narazil do stromov a pri následnom páde lietadla zahynul. Incident sa vyšetruje.[4]
  • Dňa 8. apríla 2012 sa zrútil L-39ZA patriaci bangladéšskym vzdušným silám. Lietadlo sa zrútilo neďaleko mesta Tengail, približne 90 km severne od hlavného mesta Dháka. Piloti sa katapultovali, avšak v dôsledku neskorej katapultácie jeden z nich zahynul. [5]

Verzie[upraviť | upraviť zdroj]

L-39X-02 - X11
Vyrobených 10 prototypov.
L-39C (C - Cvičná )
Štandardná výrobná verzia.
L-39V (V - Vlečná)
Jednosedadlová verzia pre vlečenie cvičných terčov KT-04, osem vyrobených kusov v tejto verzii.
L-39ZO (Z - Zbrane)
Verzia so štyrmi závesníkmi pre zbraňové systémy a zosilnenou konštrukciou krídla.
L-39ZA
Významne vynovená verzia L-39ZO so silnejším podvozkom, vyššími prevádzkovými nákladmi a podveseným dvojhlavňovým rýchlopalným kanónom GŠ-23 kalibru 23 mm so zásobníkom nábojov integrovaným v trupe.
L-39Z/ART
Thajská verzia s avionikou Elbit.
L-39MS
Aero L-39MS Super Albatros je české vojenské cvičné lietadlo vyvíjané podnikom skôr ako L-39. V porovnaní s pôvodným Albatrosom, L-39MS obsahuje zosilnený trup, dlhší nos, značne vynovený kokpit a výkonnejší motor. V čase prvého letu, 30. septembra 1986, bol nazývaný aj ako L-59.

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Vojenskí používatelia strojov Aero L-39 (súčasní aj minulí)
Afganské vzdušné sily používali od roku 1977 približne 26 ks verzie L-39C. Dnes (2012) sú v prevádzke 3 ks.

Prevádzkuje 7 ks L-39C a 32 ks L-39ZA.

Prevádzkuje 6 strojov.

Prevádzkuje 223 strojov.

Bangladéšske vzdušné sily prevádzkujú 7 strojov L-39ZA.

Prevádzkuje 12 strojov L-39ZA.

Prevádzkuje 8 strojov L-39ZA.

Lietadlá Aero L-39C Albatros patriace Afganským vzdušným silám
Estónsky L-39C

Prevádzkuje 30 strojov L-39C.

Vzdušné sily Českej republiky prevádzkujú 7 strojov L-39C a 9 strojov L-39ZA.

Prevádzkuje 40 ks L-39ZO.

Prevádzkuje 2 stroje.

Prevádzkuje 17 ks L-39C.

Prevádzkuje 2 ks L-39ZO.

Prevádzkuje 20 ks L-39ZO.

V rozpätí rokov 1978 a 1983 zakúpila Líbya 180 ks lietadiel L-39ZO.

Prevádzkuje 4 ks L-39C a 1 ks L-39ZA.

Nigérijské L-39ZA počas letu

Prevádzkuje 15 ks L-39ZA. V zálohe má 9 ks.

Prevádzkuje 12 ks L-39C.

Prevádzkuje 32 ks L-39ZA.

Prevádzkuje 336 ks L-39.

Vzdušné sily Slovenskej republiky v súčasnosti používa 10 strojov L-39. Päť strojov je vo verzii L-39ZAM a päť vo verzii L-39CM.
Thajské L-39ZA/ART

Špecifikácie (L-39C Albatros)[upraviť | upraviť zdroj]

Aero L-39 ALBATROSS.svg

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 2
  • Dĺžka: 12,13 m
  • Rozpätie: 9,46 m
  • Výška: 4,77 m
  • Plocha krídel: 18,80 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 3 455 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 4 700 kg
  • Pohonná jednotka: 1x prúdový motor Progress/Ivčenko AI-25TL s ťahom 16,87 kN

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 750 km/h
  • Dostup: 11 500 m
  • Dolet: 1 100 km (s palivom vo vnútorných nádržiach) - 1 750 km (s prídavnými palivovými nádržami)

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • až 284 kg bômb, rakiet alebo neriadených protilietadlových striel

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • brožúra II. Slovenský medzinárodný letecký deň SIAD 1994
  • časopis Letectví a kosmonautika č. 5/2011, ISSN 0024-1156
  • March, Peter R., Directory of military aircraft of the world, Cassel&Co, ISBN 1-85409-527-7
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aero L-39 Albatros na anglickej Wikipédii.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • L-39 Výcvikový systém – podrobné materiály o všetkom, čo sa týka lietadiel L-39 Albatros
  • L-39 Enthusiasts
  • Biele Albatrosy – v roku 2004 zanikla oficiálna akrobatická skupina Vzdušných síl Slovenskej republiky, jej webové stránky sú však stále funkčné
  • Rusi z Viazmy – zanikla oficiálna akrobatická skupina „Rusi z Viazmy“