Sabinov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°06′22″S 21°05′08″V / 49.106111°S 21.085556°V / 49.106111; 21.085556
Sabinov
mesto
Slovakia Sabinov 2.jpg
Súkostolie v centre mesta
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Sabinov
Región Šariš
Nadmorská výška 320 m n. m.
Súradnice 49°06′22″S 21°05′08″V / 49.106111°S 21.085556°V / 49.106111; 21.085556
Rozloha 23,39 km² (2 339 ha) [1]
Obyvateľstvo 12 704 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 543,14 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1248
Primátor Peter Molčan[3] (Smer-SD, SNS, ĽS-HZDS)
PSČ 083 01
ŠÚJ 525146
EČV SB
Tel. predvoľba +421-51
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Sabinov
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.sabinov.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Sabinovčan[4]
Portal.svg Slovenský portál
Mestská radnica
Hotel Torysa
Námestie
Centrum

Sabinov (nem. Zeben, maď. Kisszeben) je mesto ležiace v Prešovskom kraji. V meste je dominantou gotický chrám sv. Jána Krstiteľa. Prvá písomná zmienka o tomto meste na brehu Torysy pochádza z roku 1248. V polovici 12. storočia sa tu usadili nemeckí kolonisti. Spolu s Prešovom získalo toto mesto v roku 1299 mestské výsady. Postavenie mesta navonok zdôrazňovali hradby pochádzajúce z 15. a 16. storočia, z ktorých dodnes sa zachoval súvislý pás.

V 19. storočí boli vybudované menšie podniky, avšak Sabinov naďalej ostal mestom poľnohospodárstva a remeselníctva. Po roku 1960 boli vybudované strojárske a drevárske závody. Mesto sa zväčšilo výstavbou bytov, zmodernizovala sa časť staršej zástavby. V polovici 80. rokov 20. storočia sa dedinka Orkucany stala mestskou časťou.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

  • Sabinov

S. Fábryho, Novomeského, Frańa Kráľa, J. Jesenského, Moyzesova, Gen. Svobodu, Záhradná, Sládkovičova, Jakubovanská, J. Cirbusovej, Nezabudová, SNP, Puškinova, 17. novembra, Hollého, Pod Švabľovkou, Sadová, Ovocinárska, Priemyselná Štvrť, Murgašova, Ružová, Jilemnického, Matice Slovenskej, Prešovská, Štúrova, Hviezdoslavova, 9. mája, Komenského, Švermova, Pavla Gojdiča , kpt. Nálepku, Tehelná, Karpatská, Čergovská

  • Orkucany

Bernolákova, Kukučinova, Prídavkova, Jarková, Kvetná, J.Záborského, Mudroňova, Višňová, S. Chalupku

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Torysa

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o Sabinove ako o v tom čase už značne rozvinutej kráľovskej obci je z roku 1248. Jej obyvatelia sa zaoberali prevažne roľníctvom, až neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol 28. január 1299, kedy mu uhorský kráľ Ondrej III. udelil spolu s Prešovom a Veľkým Šarišom spišské práva - právo voliť richtára a farára, právo súdu, lovu a rybolovu, oslobodenie od daní, mýta, cla a vojenskej služby. Od toho dňa sa mení právne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom. V roku 1405 bol Sabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto, čo mu prinieslo rad ďalších privilégií. Rozvíjajú sa remeslá a dochádza k značnému rozkvetu obchodu. Koncom 15. storočia sa stal Sabinov členom Pentopolitany - združenia piatich východoslovenských miest, ku ktorému patrili ešte Košice, Prešov, Bardejov a Levoča. Obdobie 16.-18. storočia bolo v znamení rozkvetu, neskôr hospodárskeho úpadku mesta. V 19. storočí bol Sabinov malým provinčným mestom so slabo rozvinutou priemyselnou výrobou. Aj v rokoch I. ČSR hospodársky vývoj naďalej zaostával. Z väčších podnikov tu pracovala píla, garbiareň a konzerváreň. Obyvateľstvo sa zaoberalo zväčša poľnohospodárstvom, ktoré bolo na nízkej úrovni. Stavebný rozvoj Sabinova s typickým stredovekým šošovkovitým námestím sa začal prestavbou pôvodne roľníckej osady. Najstaršie zachované stavby pochádzajú z konca 14. storočia. Najvýznamnejšou a súčasne najstaršou architektonickou pamiatkou je gotický kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Pôvodný kostol v roku 1461 úplne vyhorel, požiar roztavil aj zvony. V rokoch 1484-1518 bol kostol neskorogotický prestavaný. Vnútorná výzdoba kostola je gotická, renesančná a baroková. Najcennejší je hlavný oltár, ktorého originál sa nachádza v národnom múzeu v Budapešti a pochádza z dielne majstra Pavla z Levoče. Kostol bol niekoľkokrát poškodený požiarom. Posledné väčšie úpravy boli urobené v rokoch 1938 -1939, v 70. rokoch bol rekonštruovaný hlavný oltár. V roku 1992 bola vykonaná celková vonkajšia rekonštrukcia. Zvonica pri kostole patriaca do tzv. východoslovenskej renesancie bola dokončená v roku 1657, zvon pochádza z roku 1470. Ďalšou stavebnou dominantou historického jadra mesta je bývalé lýceum postavené v renesančnom slohu v roku 1530, v 18. storočí prestavané. Stavebnú panorámu Sabinova dopĺňajú aj gréckokatolícky, dva evanjelické kostoly a pravoslávny chrám postavené na okrajoch historického jadra.

Sabinov mal čisto slovenské obyvateľstvo do polovice 13. storočia, kedy sa tu usadili nemeckí prisťahovalci. O početnosti nových usadlíkov svedčia údaje zo 14. - 16. storočia, kedy mali obe národnosti vlastné protestantské kostoly a kazateľov.

V období reformácie bol Sabinov známy svojím školstvom, viacerí vynikajúci učitelia tu uplatňovali najmodernejšie spôsoby výuky. Od októbra 1740 existovalo v Sabinove piaristické gymnázium, ktoré v roku 1784 presídlilo do vlastnej budovy, dnešného múzea. V rokoch 1867 - 1877 žil v meste u svojho brata významný štúrovec Bohuš Nosák-Nezabudov, pôsobil tu tiež pokrokový učiteľ Samuel Fábry a slovenský básnik Ján Cuker. V období po I. svetovej vojne tu žili a tvorili výtvarní umelci Bandy Cirbus a Ernest Stenhura aj spisovateľka Jolana Cirbusová a Anton Prídavok. Neskôr sa v meste zakladajú rôzne kultúrne krúžky a organizácie. V rokoch 1922 - 1924 úspešne pracoval divadelný krúžok Palárik pod vedením Janka Borodáča, ktorý pôsobil v Sabinove ako učiteľ. Život mesta, podobne ako celej Európy, bol v prvej polovici nášho storočia poznačený svetovou hospodárskou krízou, ktorá vyústila do II. svetovej vojny. Jej útrapy tvrdo dopadli aj na Sabinovčanov. Väčšina židovských obyvateľov, ktorých bolo v tom čase v Sabinove veľa, bola odvlečená do smutne známych koncentračných táborov, z ktorých sa len málokto vrátil. V januári roku 1945 bolo mesto oslobodené rýchlym postupom vojsk Červenej armády smerom od Dukly cez Prešov a Bardejov na západ.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov : 12 704

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slováci – 92,62 %
  • Rómovia – 6,40 %
  • Česi – 0,48 %
  • Ukrajinci – 0,41 %
  • Rusíni – 0,36 %

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Folklórny súbor Sabinovčan, DFS Sabiník, Slovensky známe kapely pochadzajúce zo Sabinova Dalla mattina alla sera, Gloom, Out of age

Knižnica[upraviť | upraviť zdroj]

Mestská knižnica Sabinov sídli v kultúrnom dome.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • rímskokatolícky kostol sťatia sv. Jána Krstiteľa a kostol Nanebovzatia Panny Márie
  • gréckokatolícky chrám Najsvätejšieho srdca Ježišovho
  • renesančná zvonica
  • renesančno-barokové lýceum
  • zvyšky hradieb z 15.stor.
  • historické jadro

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätník 2. svetovej vojny

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Park v Sabinove

V centre sa nachádza rozľahlý park s fontánou. Jeho okraje lemuje hlavná cesta.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

V meste pôsobí výrobca nábytku SANAS, potravinárske spoločnosti SABI a výrobca prevodoviek ZŤS.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Základné školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • ZŠ Komenského 13 [1]
  • CZŠ Sv. Jána Krstiteľa, 9. mája [2]
  • ZŠ Ul. 17. novembra [3]
  • Špeciálna základná škola, SNP 15
  • Súkromná základná škola, Námestie slobody 100

Stredné školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Obchodná akadémia, Kukučínova 1 [4]
  • Gymnázium Antona Prídavka, Komenského 40 [5]
  • Stredná odborná škola, SNP 16 [6]

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Anton Prídavok – spisovateľ
  • Csontváry Kosztka Tivadar – maliar
  • Jolana Cirbusová – spisovateľka
  • Viktória Semaníková - športovkyňa (karate)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Peter Molčan je v zozname. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Sabinovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]