Sabinov

Sabinov
mesto
Súkostolie v centre mesta
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Sabinov
Historický región	Šariš
Nadmorská výška	320 m n. m.
Súradnice	49°06′22″S 21°05′08″V
Rozloha	23,391295 km² (2 339 ha)
Obyvateľstvo	12 408 (31. 03. 2011)
Hustota	530,45 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1248
Primátor	Peter Molčan (Smer-SD, SNS, ĽS-HZDS)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	083 01
Tel. predvoľba	+421-51
ŠÚJ	525146
EČV	SB
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Sabinov
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: http://www.sabinov.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Sabinovčan

Mestská radnica

Hotel Torysa

Námestie

Centrum

Sabinov (nem. Zeben, maď. Kisszeben) je mesto ležiace v Prešovskom kraji. V meste je dominantou gotický chrám sv. Jána Krstiteľa. Prvá písomná zmienka o tomto meste na brehu Torysy pochádza z roku 1248. V polovici 12. storočia sa tu usadili nemeckí kolonisti. Spolu s Prešovom získalo toto mesto v roku 1299 mestské výsady. Postavenie mesta navonok zdôrazňovali hradby pochádzajúce z 15. a 16. storočia, z ktorých dodnes sa zachoval súvislý pás.

V 19. storočí boli vybudované menšie podniky, avšak Sabinov naďalej ostal mestom poľnohospodárstva a remeselníctva. Po roku 1960 boli vybudované strojárske a drevárske závody. Mesto sa zväčšilo výstavbou bytov, zmodernizovala sa časť staršej zástavby. V polovici 80. rokov 20. storočia sa dedinka Orkucany stala mestskou časťou.

Polohopis

Ulice

• Sabinov

S. Fábryho, Novomeského, Frańa Kráľa, J. Jesenského, Moyzesova, Gen. Svobodu, Záhradná, Sládkovičova, Jakubovanská, J. Cirbusovej, Nezabudová, SNP, Puškinova, 17. novembra, Hollého, Pod Švabľovkou, Sadová, Ovocinárska, Priemyselná Štvrť, Murgašova, Ružová, Jilemnického, Matice Slovenskej, Prešovská, Štúrova, Hviezdoslavova, 9. mája, Komenského, Švermova, Pavla Gojdiča , kpt. Nálepku

• Orkucany

Bernolákova, Kukučinova, Prídavkova, Jarková, Kvetná, J.Záborského, Mudroňova, Višňová, S. Chalupku

Vodné toky

• rieka Torysa, do ktorej v smere toku na území mesta postupne ústia:
  • Ginec (zľava)
  • Krakovský potok (zľava)
  • Drienický potok (zľava)
    • Čierny potok (sprava)
    • Červený potok (sprava)
  • Telek (zľava, v m. č. Orkucany)
  • Šalgov (sprava, v m. č. Orkucany)
  • Jakuboviansky potok (zľava, v m. č. Orkucany)

Vodné plochy

Torysa

Dejiny

Prvá písomná zmienka o Sabinove ako o v tom čase už značne rozvinutej kráľovskej obci je z roku 1248. Jej obyvatelia sa zaoberali prevažne roľníctvom, až neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol 28. január 1299, kedy mu uhorský kráľ Ondrej III. udelil spolu s Prešovom a Veľkým Šarišom spišské práva - právo voliť richtára a farára, právo súdu, lovu a rybolovu, oslobodenie od daní, mýta, cla a vojenskej služby. Od toho dňa sa mení právne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom. V roku 1405 bol Sabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto, čo mu prinieslo rad ďalších privilégií. Rozvíjajú sa remeslá a dochádza k značnému rozkvetu obchodu. Koncom 15. storočia sa stal Sabinov členom Pentopolitany - združenia piatich východoslovenských miest, ku ktorému patrili ešte Košice, Prešov, Bardejov a Levoča. Obdobie 16.-18. storočia bolo v znamení rozkvetu, neskôr hospodárskeho úpadku mesta. V 19. storočí bol Sabinov malým provinčným mestom so slabo rozvinutou priemyselnou výrobou. Aj v rokoch I. ČSR hospodársky vývoj naďalej zaostával. Z väčších podnikov tu pracovala píla, garbiareň a konzerváreň. Obyvateľstvo sa zaoberalo zväčša poľnohospodárstvom, ktoré bolo na nízkej úrovni. Stavebný rozvoj Sabinova s typickým stredovekým šošovkovitým námestím sa začal prestavbou pôvodne roľníckej osady. Najstaršie zachované stavby pochádzajú z konca 14. storočia. Najvýznamnejšou a súčasne najstaršou architektonickou pamiatkou je gotický kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Pôvodný kostol v roku 1461 úplne vyhorel, požiar roztavil aj zvony. V rokoch 1484-1518 bol kostol neskorogotický prestavaný. Vnútorná výzdoba kostola je gotická, renesančná a baroková. Najcennejší je hlavný oltár, ktorého originál sa nachádza v národnom múzeu v Budapešti a pochádza z dielne majstra Pavla z Levoče. Kostol bol niekoľkokrát poškodený požiarom. Posledné väčšie úpravy boli urobené v rokoch 1938 -1939, v 70. rokoch bol rekonštruovaný hlavný oltár. V roku 1992 bola vykonaná celková vonkajšia rekonštrukcia. Zvonica pri kostole patriaca do tzv. východoslovenskej renesancie bola dokončená v roku 1657, zvon pochádza z roku 1470. Ďalšou stavebnou dominantou historického jadra mesta je bývalé lýceum postavené v renesančnom slohu v roku 1530, v 18. storočí prestavané. Stavebnú panorámu Sabinova dopĺňajú aj gréckokatolícky, dva evanjelické kostoly a pravoslávny chrám postavené na okrajoch historického jadra.

Sabinov mal čisto slovenské obyvateľstvo do polovice 13. storočia, kedy sa tu usadili nemeckí prisťahovalci. O početnosti nových usadlíkov svedčia údaje zo 14. - 16. storočia, kedy mali obe národnosti vlastné protestantské kostoly a kazateľov.

V období reformácie bol Sabinov známy svojím školstvom, viacerí vynikajúci učitelia tu uplatňovali najmodernejšie spôsoby výuky. Od októbra 1740 existovalo v Sabinove piaristické gymnázium, ktoré v roku 1784 presídlilo do vlastnej budovy, dnešného múzea. V rokoch 1867 - 1877 žil v meste u svojho brata významný štúrovec Bohuš Nosák-Nezabudov, pôsobil tu tiež pokrokový učiteľ Samuel Fábry a slovenský básnik Ján Cuker. V období po I. svetovej voje tu žili a tvorili výtvarní umelci Bandy Cirbus a Ernest Stenhura aj spisovateľka Jolana Cirbusová a Anton Prídavok. Neskôr sa v meste zakladajú rôzne kultúrne krúžky a organizácie. V rokoch 1922 - 1924 úspešne pracoval divadelný krúžok Palárik pod vedením Janka Borodáča, ktorý pôsobil v Sabinove ako učiteľ. Život mesta, podobne ako celej Európy, bol v prvej polovici nášho storočia poznačený svetovou hospodárskou krízou, ktorá vyústila do II. svetovej vojny. Jej útrapy tvrdo dopadli aj na Sabinovčanov. Väčšina židovských obyvateľov, ktorých bolo v tom čase v Sabinove veľa, bola odvlečená do smutne známych koncentračných táborov, z ktorých sa len málokto vrátil. V januári roku 1945 bolo mesto oslobodené rýchlym postupom vojsk Červenej armády smerom od Dukly cez Prešov a Bardejov na západ.

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov : 12 366

Etnické zloženie obyvateľstva

• Slováci – 92,62 %
• Rómovia – 6,40 %
• Česi – 0,48 %
• Ukrajinci – 0,41 %
• Rusíni – 0,36 %

Náboženské zloženie obyvateľstva

rímskokatolíci – 74,08 %
gréckokatolíci – 10,53 %
bez vyznania – 5,47 %
evanjelici a.v. – 4,16 %
pravoslávni – 1,51 %

Partnerské obce

• Siedlce, Poľsko
• Kenderes, Maďarsko
• Soběslav, Česko
• Çubuk, Turecko

Kultúra a zaujímavosti

Folklórny súbor Sabinovčan, DFS Sabiník, Slovensky známe kapely pochadzajúce zo Sabinova Dalla mattina alla sera, Gloom, Out of age

Knižnica

Mestská knižnica Sabinov sídli v kultúrnom dome.

Pamiatky

• rímskokatolícky kostol sťatia sv. Jána Krstiteľa a kostol Nanebovzatia Panny Márie
• gréckokatolícky chrám Najsvätejšieho srdca Ježišovho
• renesančná zvonica
• renesančno-barokové líceum
• zvyšky hradieb z 15.stor.
• historické jadro

Pomníky

Pamätník 2. svetovej vojny

Parky

Park v Sabinove

V centre sa nachádza rozľahlý park s fontánou. Jeho okraje lemuje hlavná cesta.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Priemysel

V meste pôsobí výrobca nábytku, potravinárske spoločnosti a výrobca prevodoviek.

Školstvo

Základné školy

• ZŠ Komenského 13 [1]
• CZŠ Sv. Jána Krstiteľa, 9. mája [2]
• ZŠ Ul. 17. novembra [3]
• Špeciálna základná škola, SNP 15
• Súkromná základná škola, Námestie slobody 100

Stredné školy

• Obchodná akadémia, Kukučínova 1 [4]
• Gymnázium Antona Prídavka, Komenského 40 [5]
• Stredná odborná škola, SNP 16 [6]

Osobnosti

Významné osobnosti

• Anton Prídavok – spisovateľ
• Csontváry Kosztka Tivadar – maliar
• Jolana Cirbusová – spisovateľka

• 

  Obchod na Korze

• 

  Pamätník osloboditeľom

• 

  Križovatka pred vjazdom na námestie

• 

  Pôvodné mestské domčeky

Iné projekty

• Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sabinov

Externé odkazy

• Krátka prezentácia mesta + brožúrka v pdf - formáte

• Panoráma námestia Sabinova s Rímskokatolíckym kostolom a Piaristickým gymnáziom