Asfalt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Finišer, stroj, ktorý kladie vrstvy asfaltu.
Asfaltový betón.

Asfalt je druh umelého alebo prírodného živicového bitúmenu. Predstavuje zmes zoxidovaných uhľovodíkov s určitou prímesou ropy, vody, minerálnych látok hlavne ílov a karbonátov.[1]

Vlastnosti a zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Je hnedočierny až čierny a má tuhú alebo polotuhú konzistenciu. Jeho hustota sa pohybuje v rozmedzí 0,9 až 1,3 kg.dm³. Rozpúšťa sa petroleji, chloroforme a éteri. Vo vode je nerozpustný. Taví sa pri 110 až 130 °C. V prípade jeho úplného spevnenia tvorí tzv. asfaltit, tmavú lesklú horninu s lastúrnatým lomom.[1]

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Používa sa najmä pri výstavbe ciest ako vrchná vrstva vozovky (pozri aj liaty asfalt) alebo na izoláciu. Umelý asfalt je vedľajší produkt pri spracovaní ropy.

Spevnené plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Pri výstavbe spevnených plôch (vozovky, parkoviská) sa asfalt používa pre svoju ľahkú spracovateľnosť a cenu. Nevýhodou je, že sa asfalt pri vyššej teplote deformuje a na vozovke tak vozidlá vytvárajú tzv. „koľaje“. Konštrukčnú skladbu asfaltovej vozovky tvorí aj obalové kamenivo. Je to kamenivo, zväčša hrubej frakcie, ktoré je obalené asfaltom.

Izolácie[upraviť | upraviť zdroj]

Asfaltové izolačné pásy sa používajú ako izolácia stavieb proti vode. Aplikujú sa na povrch natretý penetračným náterom natavením pomocou plameňa.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Stočes, B., Kočárek, E., 1962, Geologie ložiskej nerostných surovin III. díl. SNTL, Praha, s. 238

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]