Luftwaffe

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Logo

Luftwaffe (slov. vzdušné zbrane[chýba zdroj]) je bežne používaný názov pre nemecké letectvo. Pod týmto názvom sa však najčastejšie rozumie letectvo Tretej ríše. Jeho história siaha do roku 1910, kedy vznikli Vzdušné sily cisárskeho Nemecka. Kvôli prvej svetovej vojne nemohlo mať Nemecko v rokoch 1918 - 1935 žiadne letectvo. Podobná situácia nasledovala po druhej svetovej vojne v rokoch 1945 - 1955. Odvtedy sa zúčastnilo letectvo SRN bojových operácii iba raz v roku 1999, keď zasahovalo v Bosne.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Po tom, čo sa dostal k moci Hitler, bolo čoskoro jasné, že Versaillská zmluva sa v Tretej ríši dodržiavať nebude. Krajina začala okrem iného opäť budovať i svoje letectvo. Sprvu skryto, no neskôr celkom otvorene nemecká Luftwaffe získavala nové stroje i skúsenosti. Jej veliteľom sa stalo eso z prvej svetovej vojny - Hermann Göring. Po prvýkrát boli nemeckí letci nasadení v Španielskej občianskej vojne. Táto nemecká jednotka sa nazývala Légia Kondor.

Skúsenosti získané v Španielsku sa nemeckým letcom v nasledujúcom období zišli. Už v septembri zo vzduchu podporovali svoje armády pri bleskovom postupe do Poľska, Dánska, Nórska, Holandska, Belgicka, Francúzska, Luxemburska a pri útokoch proti Veľkej Británii. Bitka o Britániu bola prvým veľkým neúspechom Luftwaffe v druhej svetovej vojne. V ďalšom období, hlavne po vstupe USA do vojny, sa Luftwaffe na západe postupne dostávala do defenzívy. Čiastočne pre to, že musela časť svojich prostriedkov ponechať na obranu pred náletmi na samotné Nemecko a už nemala prostriedky viesť intenzívnu leteckú vojnu nad Britániou. Ďalšou nemenej podstatnou časťou svojich síl podporovala vojská pri bojoch na východe. Predovšetkým stíhacie esá boli až do posledných dňov vojny smrteľným nebezpečenstvom pre spojeneckých letcov. Ale ani ich osobné kvality nezachránili nacistické letectvo pred početnou prevahou spojeneckého a sovietskeho letectva. Nemecké letectvo podporujúce svoj Africký zbor taktiež dosahovalo vynikajúce výsledky, ale aj tam boli podobne ako ich pozemný kolegovia postupne vyčerpaní a nakoniec odsunutí do Talianska. Narýchlo nasadzovaní neskúsení letci, ktorí mali nahradzovať svojich padlých predchodcov na západe aj východe sa stávali ľahkou korisťou pre nepriateľa.

Na východnom fronte sa však situácia vyvíjala pre Luftwaffe sprvu celkom sľubne. Ale Sovietsky zväz bol vďaka svojmu ľudskému potenciálu ako aj postupnému vyrovnávaniu nemeckej technickej prevahy (za podpory Veľkej Británie a USA) čoskoro prinajmenšom rovnocenný súperom. Sovietski letci v priebehu bojov nazbierali potrebné skúsenosti a na konci vojny im už Luftwaffe nebola schopná vzdorovať, z veľkej časti pre nedostatok pohonných hmôt, ktoré Nemecko nebolo schopné zaistiť v dostatočnom množstve.

Organizačná štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Základnou jednotkou Luftwaffe cez druhú svetovú vojnu bola Gruppe (skupina) tiež označovaná Gr. Tri Gruppe vytvárali Geschwader (eskadra, resp. peruť). Eskadry sa mohli ďalej zapájať do Luftflotte (letecká armáda), či Fliegerkorps (skupina leteckých armád, či letecký zbor). Pri bojovom nasadení pochopiteľne v dôsledku strát početné stávy veľmi kolísali. Jedna Gruppe pozostávala z troch Staffel (letka) po 12 až 16 strojov. Jednotlivé letky Staffel sa delili na nižšie skupiny Schwarm (roj) po 4 strojoch.

Letecké esá[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Erich Hartmann - 352 zostrelov
  2. Gerhard Barkhorn - 301 zostrelov

Povojnové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

V NDR bolo vojenské letectvo premenované na Luftstreitkräfte (vzdušné bojové sily).