Suchoj Su-47

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Su-47 Berkut
Sukhoi Su-47 Berkut (S-37) in 2001.jpg
Základne informácie
Výrobca Suchoj
Prvý let 25. septembra 1997
Charakter Skúšobný

Suchoj SU - 47 Berkut (rusky Беркут - Orol zlatý, v kóde NATO "Firkin") je ruská experimentálna stíhačka piatej generácie s negatívnou geometriou krídel, vektorovaným ťahom motorov a niektorými prvkami „neviditeľnej“ technológie stealth. V dobe svojho vývoja bol označovaný ako S-32 alebo S-37. Jeho konštrukcia vychádza z rady Suchoj Su-27 a využíva množstvo moderných prvkov. Stíhačka má moderný radar, ktorý je schopný zistiť protivníka na vzdialenosť niekoľko sto kilometrov a supermodernú výzbroj, ktorá umožňuje vedenie boja na veľké vzdialenosti. K jej prednostiam patria vynikajúce manévrovacie schopnosti, ktoré umožňujú vyhnúť sa navádzaným raketám.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Su-47 Berkut mala vzniknúť s cieľom nahradiť vtedajšie ruské lodné stíhačky aby nezaostávali za USA. Úlohu vytvoriť novú generáciu stíhačiek dostali firmy MIG (za úspech s MiG-29) a Suchoj. Projekt nakoniec získala firma Suchoj a bol označený ako S-22. Počas projektu sa zistilo, že opačné krídla by mohli zvýšiť manévrovateľnosť a znížiť pádovú rýchlosť. Medzitým prebiehali zmeny aj na Su-27. S-22 mala mať len jeden motor, no po analýze sa zistilo, že stíhačka by bola aj napriek tomu príliš ťažká na to aby vzlietla – projekt bol nakoniec zastavený. Medzi tým vzniklo Su-27K, ale len ako dočasné riešenie. Po čase sa opäť začalo pracovať na S-22, projekt však prešiel významnými zmenami: lietadlo malo mať 2 motory, malo byť väčšie, pribudla kabína ktorá mala pri havárii na vode udržať pilota nažive a názov sa zmenil na S-32. Prvý let mal byť niekedy v 90. rokoch. Jeden zo zásadných problémov bol karbón ako materiál krídiel: na zostrelenie lietadla by stačila jedna guľka. Pre nedostatok financií vznikol len jeden zjednodušený prototyp (pôvodne mali byť 3). Nakoniec sa projekt podarilo dokončiť, S-37 sa zmenilo na Su-47 Berkut, no lietadlo sa nikdy nedostalo do plnej služby.

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 22,6 m
  • Rozpätie: 16,7 m
  • Výška: 6,4 m
  • Nosná plocha: 62 m²
  • Vzletová hmotnosť: 34 000 kg
  • Typ motoru: 2× Al-37FU, resp. 2× AL-41F
  • Max. rýchlosť vo veľkej výške: 2 500 km/h
  • Max. rýchlosť v prízemnej výške: 1 400 km/h
  • Dostup: 18 000 m
  • Dolet (bez doplňovania paliva počas letu): 3 300 km
  • Max. preťaženie: 9g

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • rakety krátkeho doletu R-73
  • rakety stredného doletu R-77M RVV-AE
  • rakety typu KS-172, Ch-31,Ch-35 alebo Ch-41.
  • 30mm kanón GŠ-301
  • lietadlo má údajne aj klamné ciele, ktoré fungujú proti všetkým typom rakiet

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]