Messerschmitt Bf 109

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bf 109
Me109 G-6 D-FMBB 1.jpg
Messerschmitt Bf 109G-6
Základne informácie
Výrobca Bayerische Flugzeugwerke
Messerschmitt
Konštruktér Willy Messerschmitt
Robert Lusser
Prvý let 29. mája 1935
Zavedený 1937
Vyradený 1945 (Luftwaffe)
1952 (Juhoslávia)
1954 (Fínsko)
1965 (Španielsko)
Charakter vyradený
Hlavný používateľ Luftwaffe
Magyar Légierő
Aeronautica Nazionale Repubblicana
Forţele Aeriene Regale ale României
Výroba 19361945
Vyrobených 33 984
Cena za kus 42 900 RM
(G-6, Erla-Werke, 1943)
Varianty Avia S-99/S-199
Hispano Aviación HA-1112

Messerschmitt Bf 109 bolo nemecké stíhacie lietadlo používané počas druhej svetovej vojny. Od konca 30. rokov bolo hlavným typom Luftwaffe. Na tomto stroji lietali najúspešnejší nemeckí letci.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Od prototypu po verziu E („Emil“)[upraviť | upraviť zdroj]

Messerschmitt Bf 109V-1
Messerschmitt Bf 109B-2

Vývoj preslávenej stodeviatky začal v roku 1934, kedy Luftwaffe zadala konkurz na vývoj moderného stíhacieho lietadla. Do konkurzu sa prihlásilo niekoľko firiem, ale do záverečných skúšok sa dostali iba dva prototypy. Jedným bol He 112 firmy Heinkel a Bf 109 firmy Messerschmitt. Obidva stroje boli moderné celokovové dolnoplošníky so zaťahovateľným podvozkom. Bf 109 vyšiel nakoniec zo skúšiek ako víťaz. Prvý prototyp Bf 109V-1 zatiaľ lietal s britským motorom Rolls Royce Kestrel a bolo zrejmé, že využíva prvky viacmiestného stroja Bf 108 Taifun, ktorý bol len nedávnym úspechom konštruktéra Willyho Messerschmitta.

Prvé tri prototypy absolvovali skúšky a v roku 1936 bola objednaná sériová výroba nového radu Bf 109B s motorom Jumo 210A s výkonom 610 k. Motor vtedy poháňal dvojlistovú nastaviteľnú vrtuľu. Výzbroj bola zatiaľ tvorená tromi guľometmi kalibru 7,92 mm.

Prvé z týchto strojov absolvovali krst ohňom v Španielskej občianskej vojne, kde sa po prvýkrát stretli s novými sovietskymi strojmi I-16. Nové Messerschmitty sa proti nim osvedčili, a tak padlo rozhodnutie zvýšiť výrobu verzie B. Tá sa po inštalácii novej trojlistovej vrtule a dodatočnej inštalácii guľometov do krídel zmenila postupne na verziu C a po inštalácii silnejšieho motoru v roku 1938 na verziu D.

Messerschmitt Bf 109E-1
Prvé varianty Bf 109

Kvôli posilňovaniu výzbroje a novým motorom sa začalo pracovať na novej verzii, ktorá mala byť označená E. „Emil“ získal novú pohonnú jednotku – motor Daimler Benz DB 601. Zmien sa dočkal aj drak, prebehli zmeny umiestnenia chladiča spod motora pod krídla, bola inštalovaná trojlistová vrtuľa. Prvé sériové stroje boli označené Bf 109E-1 a začali sa vyrábať v roku 1939. Jeho nasledovník bola verzia E-3, ktorá mala v dutom hriadeli motora inštalovaný 20 mm kanón Oerlikon. Táto konfigurácia však bola v dôsledku prehrievania zbrane, jej zníženej životnosti a vibrácií, ktoré vplývali na životnosť motora, dočasne zavrhnutá. Väčšina Bf 109E-3 bola vyzbrojená dvomi guľometmi MG 17 kalibru 7,92 mm nad motorom a dvomi kanónmi MG FF kalibru 20 mm v krídlach. Prvá jednotka vyzbrojená týmto typom bola JG 88.

Messerschmitt Bf 109E-4 jednotky JG 26, na ktorom v lete 1940 lietal Adolf Galland

V priebehu bitky o Britániu sa objavila ďalšia verzia Bf 109E-4, tá sa líšila novým „hranatejším“ prekrytom kabíny s čelným pancierovým sklom ako aj rôznymi inými drobnými zmenami. Nasledujúca úprava E-4/B bol už stíhací bombardér, ktorý na závesníku ETC 500 pod trupom mohol niesť 500 kg bombu. Stroje s novým motorom označovali E-4/N. Boli taktiež vyrobené aj fotoprieskumné stroje verzie E-4, E-6 a E-7 označené /U, ktoré niesli kamery Rb 50/30. Pre severoafrické bojisko boli upravené verzie E-4/Trop a E-7/Trop. Najväčšou zmenou bol podstatné zväčšený protiprachový filter na ľavej strane motora. V trupovej schránke bolo uložené jedlo, voda, lieky a puška Mauser K.98k, ktorá mala zväčšiť pravdepodobnosť prežitia letca v púštnych podmienkach.

Technické údaje verzie E-3[upraviť | upraviť zdroj]

Messerschmitt Bf 109E-3 jednotky III./JG 27, Francúzsko 1940
Lietadlá Messerschmitt Me 109E patriace JG 51 „Mölders“ (IV./JG 51) na letisku vo Francúzsku, august 1940
Posádka: 1
Dĺžka: 8,64 m
Rozpätie: 9,87 m
Plocha krídel: 16,20 m²
Výška: 2,60 m
Hmotnosť (prázdna): 2 010 kg
Hmotnosť (vzletová): 2 505 kg
Pohonná jednotka: 1 × kvapalinou chladený dvanásťvalec do V Daimler-Benz DB 601A-1 s výkonom 1 100 k
Maximálna rýchlosť: 570 km/h (vo výške 5 000 m)
Dostup: 11 000 m
Dolet: 800 km
Výzbroj: 2× guľomet MG 17 kalibru 7,92 mm nad motorom
2× kanón MG FF kalibru 20 mm v krídlach

Verzia F („Fridrich“)[upraviť | upraviť zdroj]

Messerschmitt Bf 109F-2 jednotky JG 51, na ktorom lietal Werner Mölders

Už pri posledných verziach Bf 109E bolo zrejmé, že tento typ dosiahol svoj zenit. Vylepšenia jeho draku už neprinášali potrebné podstatné zvýšenie výkonov. Konštrukčná kancelária začala pracovať na zabudovaní nového motoru DB 601E s výkonom 1350 k do prepracovaného draku. Zmeny boli badateľné najmä na inak riešenej kapotáži motora, boli zmenšené chladiče na krídlach, krídla dostali nové oblé zakončenie, čím sa zvýšila nosná plocha a odstránené boli vzpery vodorovných chvostových plôch. Spevnená bola zadná časť trupu, prebehli aj mnohé iné vnútorné úpravy. Nový stroj sa tak dosť líšil od svojho predchodcu. Luftwaffe si od nového Messerschmita Bf 109F sľubovala nadobudnutie prevahy nad britskými Spitfirmi Mk.II. „Fridrich“ na jar 1941 skutočne znamenal pre RAF nepríjemné prekvapenie. Jedinou chybičkou nového stroja bola relatívne slabá výzbroj pozostávajúca z dvoch guľometov MG 17 a 20 mm kanóna MG 151/20 v dutej osi vrtule. S výzbrojou sa ako to býva zvykom laborovalo, a tak verzie F-1 mali kanón MG FF/M, F-2 15 mm MG 151 a F-4 20 mm MG 151/20. Po počiatočných problémoch sa verzia F stala medzi nemeckými letcami najobľúbenejšia, kvôli svojej vyváženosti manévrovacích schopností a výkonu motora. Počas napadnutia ZSSR bola polovica stíhacích jednotiek Luftwaffe na východe vyzbrojená Messerschmittmi Bf 109F.

Ďalšie verzie F-2 a F-4 sa okrem rozdielov vo výzbroji líšili použitím zariadenia GM-1 Anlage na priame vstrekovanie oxidu dusného do motora, pre krátkodobé zvýšenie výkonu. Celkovo bolo vyrobených 2 000 kusov verzie F.

Technické údaje verzie F-4[upraviť | upraviť zdroj]

Messerschmitt Bf 109F-4/Trop jednotky JG 27, na ktorom v septembri 1942 lietal Hans-Joachim Marseille
Posádka: 1
Dĺžka: 8,94 m
Rozpätie: 9,97 m
Plocha krídel: 16,10 m²
Výška: 2,45 m
Hmotnosť (prázdna): 2 080 kg
Hmotnosť (vzletová): 2 890 kg
Pohonná jednotka: 1 × kvapalinou chladený dvanásťvalec do V Daimler-Benz DB 601E s výkonom 1 350 k
Maximálna rýchlosť: 624 km/h (vo výške 6 200 m)
Dostup: 11 600 m
Dolet: 570 km alebo až 850 km s 300 litrovou prídavnou palivovou nádržou
Výzbroj: 2× guľomet MG 17 kalibru 7,92 mm nad motorom
1× kanón MG 151/20 kalibru 20 mm v dutom hriadeli motora

Verzia G („Gustav“)[upraviť | upraviť zdroj]

Messerschmitt Bf 109G-2 patriaci III./JG 54, ZSSR, august 1942

Po nasadení Bf 109F sa predpokladalo, že bude vývoj Bf 109 ukončený. Na fronte ho mali postupne nahradiť Focke-Wulfy Fw 190 a stroje Me 209. Vývoj nových Me 209 však viazol a ani Focke-Wulfy Fw 190 neboli dodávané v dostatočnom objeme, aby pokryli požiadavky nemeckého letectva. Padlo teda rozhodnutie pokračovať vo vývoji Bf 109.

Verzia Bf 109F sa mala ďalej zlepšovať. Nedostatkom bola najmá slabá výzbroj, jej vylepšeniu však musel zodpovedať aj zvýšený výkon motora. Preto bol do draku Bf 109F zabudovaný nový motor DB 605A s výkonom 1470 k. Nová verzia BF 109G sa veľmi podobala na Bf 109F-4. Prvé verzie niesli dokonca rovnakú vyzbroj. Ale už verzia G-1/Trop mala na motore charakteristické vyduté výstupky, pod nimi sa ukrývali zväčšené závery 13mm guľometov MG 131. G-4 mal väčšie kolesá podvozku. G-5 zasa zväčšenú smerovku.

Najrozšírenejšia zostala verzia G-6 vyrábaná od jesene 1942. Tá sa vyznačovala svojou silnejšou výzbrojou a možnosťou meniť konfiguráciu zbraní priamo v poľných podmienkach. Typický bol variant G-6/U4 s dvomi 20mm kanónmi MG 151/20 pod krídlami, 30 mm kanónom MK 108 strieľajúcim dutým hriadeľom vrtule a dvoma 13mm guľometmi MG 131 nad motorom. Stroje mali možnosť niesť prídavnú nádrž, bomby, či neriadené rakety proti bombardovacím zväzom. Neskôr sa jednotlivé typy upravovali na verziu G-10. Tá sa odlišovala novým prekrytom kabíny (takzvaný Gallandov kryt). Prebehli drobné úpravy prekrytu kabíny a iné.

Celkovo bolo vytvorených mnoho variantov verzie G, tu je ich zjednodušený prehľad:

Varianty Bf 109F až K
Letová ukážka Messerschmittu Bf 109

Bežné úpravy boli označené Umrüst-Bausatz:

  • U1 Messerschmitt P6 úprava súvisiaca s nastaviteľnou vrtuľou, iba pri prototypoch
  • U2 GM-1 prídavné spaľovanie
  • U3 MW 50 prídavné spaľovanie
  • U4 30 mm kanón MK 108 zabudovaný do hriadelu motora

Rôzne zbraňové úpravy (Rüstsatz):

  • R1 závesník pre 250 alebo 500 kg bombu
  • R2 závesníky pod krídla pre štyri 50 kg bomby alebo dve neriadené 210 mm rakety WGr21 (poprípade, pre verzie G-1 až G-4 táto úprava znamenala prieskumnú úpravu)
  • R3 závesník pre 300 l prídavnú nádrž
  • R4 dva 30 mm kanóny MK 108 pod krídlami
  • R6 dva 20 mm kanóny MG 151/20 pod krídlami

Známe varianty:

  • G-1 (stíhač)
  • G-1/R2 (odľahčený stíhač – odstránené zariadenie GM1 a pancierovanie)
  • G-1/U2 (výškový stíhač so zariadením GM1)
  • G-1 Trop (nevyrábal sa sériovo)
  • G-2 (ľahký stíhač)
  • G-2/R1 (stíhací bombardér – mohol niesť svoje prídavné nádrže pod krídlami, predĺžené ostrohové koleso)
  • G-2/R2 (prieskumný stíhač)
  • G-2 Trop (verzia pre severoafrické bojisko)
  • G-3 (stíhač na báze verzie G-1 s rádiom, postavených iba 50 ks)
  • G-4 (prieskumný stíhač)
  • G-4/R2 (prieskumný stíhač)
  • G-4/R3 (prieskumný stíhač)
  • G-4 Trop (prieskumný stíhač pre podmienky severoafrického bojiska)
  • G-4/U3 (prieskumný stíhač so zariadením MW50)
  • G-4y (veliteľský stroj)
  • G-5 (stíhač)
  • G-5/U2 (výškový stíhač s prídavným spaľovaním GM1)
  • G-5/U3 (vybavený zariadením MW-50)
  • G-5/AS (výškový stíhač s motorom DB 605AS)
  • G-5y (veliteľský stroj)
  • G-6 (ľahký stíhač)
  • G-6/R2 so štyrmi 50 kg bombami (stíhací bombardér), alebo dvoma raketami Wfr.Gr. 21 (proti bombardovacím zväzom)
  • G-6/R3 (prieskumný stíhač)
  • G-6/R6 (stíhač s dodatočne inštalovanými 20mm kanónmi)
  • G-6 Trop (verzia na severoafrické bojisko)
  • G-6/U2 (stíhač so zariadením GM1)
  • G-6/U3 (stíhač so zariadením MW-50)
  • G-6/U4 (kanón MK 108 kalibru 30 mm v dutom hriadeli motora)
  • G-6y (veliteľský stroj)
  • G-6/AS (výškový stíhač s motorom DB 605AS)
  • G-6/ASy (veliteľský výškový stíhač)
  • G-6N (nočný stíhač, obyčajne so zbraňovou konfiguráciou R6 a radarom FuG 350Z Naxos)
  • G-6/U4 N (ako G-6N ale s 30mm kanónom MK 108 v hriadeli motora)
  • G-8 (prieskumný stíhač ako verzia G-6, ale s fotokamerami inštalovanými za kabínou, niektoré stroje mali zredukovanú výzbroj)
  • G-10 (stíhač s motorom DB 605D alebo DM, alebo DBM)
  • G-10/R5 (prieskumný stíhač)
  • G-10/R6 (stíhač s dvoma dodatočnými 20mm kanónmi)
  • G-10/AS (výškový stíhač s motorom DB 605ASM)
  • G-10/U4 (vybavený kanónom MK 108 v hriadeli motora)
  • G-12 (dvojmiestny cvičný stroj, prerobený zo starších strojov verzie G-1 a G-5)
  • G-12/R3 (stroj s 300 l prídavnou nádržou)
  • G-14 (stíhač modernizovaná verzia G-6)
  • G-14/R6 (stíhač s dodatočne inštalovanými 20mm kanónmi);
  • G-14/AS (výškový stíhač s motorom DB 605ASM);
  • G-14/ASy (výškový veliteľský stroj);
  • G-14y (veliteľský stroj);
  • G-14/U4 (vybavený kanónom MK 108 v hriadeli motora)
  • G-16 (stíhací bombardér); na základe verzie G-14 s prídavným pancierom, výrobu prerušil koniec vojny

Technické údaje verzie G-6[upraviť | upraviť zdroj]

Messerschmitt Bf 109G-6 jednotky II./JG 52, na ktorom v novembri 1943 lietal Gerhard Barkhorn
Posádka: 1
Dĺžka: 8,94 m
Rozpätie: 9,97 m
Plocha krídel: 16,40 m²
Výška: 2,60 m
Hmotnosť (prázdna): 2 250 kg
Hmotnosť (vzletová): 3 200 kg
Pohonná jednotka: 1 × kvapalinou chladený dvanásťvalec do V Daimler-Benz DB 605A s výkonom 1 475 k
Maximálna rýchlosť: 640 km/h (vo výške 6 300 m)
Dostup: 11 550 m
Dolet: 560 km alebo až 850 km s 300 litrovou prídavnou palivovou nádržou
Výzbroj: 2× guľomet MG 131 kalibru 13 mm nad motorom
1× kanón MG 151/20 kalibru 20 mm v dutom hriadeli motora alebo 1× kanón MK 108 kalibru 30 mm
2× kanón MG 151/20 kalibru 20 mm pod krídlami alebo 2× kanón MK 108 kalibru 30 mm

Technické údaje verzie G-10[upraviť | upraviť zdroj]

Messerschmitt Bf 109G-10 jednotky JG 3 „Udet“, jar 1945
Posádka: 1
Dĺžka: 8,94 m
Rozpätie: 9,97 m
Plocha krídel: 16,40 m²
Výška: 2,60 m
Hmotnosť (prázdna): 1 970 kg
Hmotnosť (vzletová): 3 280 kg
Pohonná jednotka: 1 × kvapalinou chladený dvanásťvalec do V Daimler-Benz DB 605DBM s výkonom 1 435 k
Maximálna rýchlosť: 685 km/h (vo výške 7 400 m)
Dostup: 12 500 m
Dolet: 560 km alebo až 850 km s 300 litrovou prídavnou palivovou nádržou
Výzbroj: 2× guľomet MG 131 kalibru 13 mm nad motorom
1× kanón MG 151/20 kalibru 20 mm v dutom hriadeli motora alebo 1× kanón MK 108 kalibru 30 mm
2× kanón MG 151/20 kalibru 20 mm pod krídlami alebo 2× kanón MK 108 kalibru 30 mm

Verzia K („Kurfürst“)[upraviť | upraviť zdroj]

Logickou realizáciou zmien na verzii G bolo vytvorenie novej kompaktnej verzie, ktorá by zahrňovala všetky dôležité zmeny z predošlého modelu. Vznikol nový Bf 109K. Výzbroj sa ustálila na 30mm kanóne MK 108 v dutom hriadeli motora a dvoch 13mm guľometoch nad motorom. Prvé stroje verzie K-4 prišli k bojovým jednotkám na jeseň 1944. Táto posledná verzia Messerschmitov Bf 109 vyrábaných cez druhú svetovú vojnu bola plnohodnotným stíhacím strojom, ktorý sa mohol postaviť aj tým najlepším stíhačom protivníka. Celkovo bolo vyrobených asi 1 700 kusov tejto verzie.

Technické údaje verzie K-4[upraviť | upraviť zdroj]

Messerschmitt Bf 109K-4 patriaci XI./JG 3, apríl 1945
Posádka: 1
Dĺžka: 8,94 m
Rozpätie: 9,97 m
Plocha krídel: 16,40 m²
Výška: 2,60 m
Hmotnosť (prázdna): 1 970 kg
Hmotnosť (vzletová): 3 500 kg
Pohonná jednotka: 1 × kvapalinou chladený dvanásťvalec do V Daimler-Benz DB 605DC s výkonom 1 370 k
Maximálna rýchlosť: 715 km/h (vo výške 7 400 m)
Dostup: 12 500 m
Dolet: 560 km alebo až 850 km s 300 litrovou prídavnou palivovou nádržou
Výzbroj: 2× guľomet MG 131 kalibru 13 mm nad motorom
1× kanón MK 108 kalibru 30 mm v dutom hriadeli motora
2× kanón MG 151/20 kalibru 20 mm pod krídlami

Nasadenie a používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Verzie B a E-1 boli po prvýkrát nasadené v Španielskej občianskej vojne, tam sa stretli so slabšimi súpermi, z ktorých mohli vynikať nanajvýš sovietske I-16, ani tie však neboli Messerschmitom rovnocennými súpermi. V období Mníchovskej krízy, kedy sa Nemecko pripravovalo na boj s Česko-Slovenskom nebola konštrukcia Bf 109 ešte nijak dokonalá, chýbalo pancierovanie, stroje mali slabú výzbroj. Česko-Slovensko by proti nim však nemohlo nasadiť lepšie stroje. Dvojplošníky Avia B-534 by boli strojmi Bf 109 s najväčšou pravdepodobnosťou takisto deklasované. Vývoj strojov Avia B-135 ešte nebol ukončený.

V septembri 1939, keď sa Luftwaffe účastnila útoku na Poľsko bola polovica všetkých nasadených Bf 109 verzie E, pričom najnovšie stroje typu E-3 sa už tiež dostali do boja. Poľské zastarané stroje PZL P.11 neboli pre nemeckých letcov rovnocenným súperom. Väčšina z nich bola vo vzdušných bojoch čoskoro zničená. Tie ktoré sa zachránili, štartujúc zo zamaskovaných vzletových dráh spôsobovali Nemcom isté problémy, ale odvaha poľských letcov celkovo nepriaznivú situáciu nemohla zmeniť.

Zastúpenie Bf 109E sa v stíhacích jednotkách ďalej zvyšovalo až do roku 1941. Messerschmity Bf 109 v spolupráci s bombardovacími lietadlami čoskoro opanovali oblohu krajín Beneluxu. Podarilo sa im poraziť i početne silnejšie Francúzske letectvo a v západnej Európe im ostal jediný súper – Veľká Británia. Hneď od začiatku bitky o Britániu boli Bf 109 na čele útoku. Luftwaffe mala zničiť britskú RAF, a tak zbaviť obávané britské loďstvo ochrany zo vzduchu a tým umožniť inváziu na Britské ostrovy. Nemeckí letci síce na Messerschmittoch Bf 109 dokázali vcelku úspešne s britským letectvom bojovať, no poraziť im sa ho nepodarilo. Jednou zo slabín, ktorá sa predtým veľmi neprejavovala bol malý dolet. Ten neumožňoval nemeckým stíhačom sprevádzať svoje bombardéry nad vzdialené ciele. Ťažké stíhacie stroje Bf 110 na to nestačili a sami utrpeli ťažké straty takisto ako bombardovacie zväzy. Dobre organizovaný britský zdržiavací boj sa RAF oplatil. Nebo nad Anglickom, sa Nemcom nepodarilo ovládnuť.

Messerschmitty Bf 109E/Trop v severnej Afrike. V popredí je Bf 109E-4/Trop patriaci I./JG 27, ktorého pilotuje Hans-Joachim Marseille a za ním je Bf 109E-7/Trop patriaci II./JG 27

Nasadenie strojov Bf 109 na juhu Európy, v severnej Afrike a Sovietskom zväze bolo pomerne úspešné. V Grécku a Juhoslávii im ich slabí a menej početní protivníci nedokázali vzdorovať. V prvej fáze bojov v Afrike nemeckí letci ako, napríklad Hans-Joachim Marseille dosiahli veľké úspechy. V bojoch proti Sovietskemu letectvu sprvu Nemci nenarazili na žiadny markantný odpor. Skúsení piloti Bf 109 bez problémov likvidovali zastarané sovietske lietadlá po desiatkach. Erich Hartmann dosiahol na strojoch Bf 109 do roku 1945 neuveriteľných 352 zostrelov. O kvalitách týchto lietadiel hovorí aj fakt, že na nich skončila vojnu väčšina z najlepších nemeckých stíhacích letcov.

V rokoch 19421943 zakúpila Slovenská republika v Nemecku 30 strojov Bf 109, z toho 20 verzie E-2, E-3, E-4 a E-7. Deväť z nich bolo nasadených na východnom fronte. Na jar 1944 bolo zakúpených ďalších 13 (alebo 14, pretože rôzne pramene uvádzajú rôzne) vtedy moderných Messerschmittov Bf 109G-6. Väčšina z nich sa dostala do výzbroje Pohotovostnej letky na Slovenskom území. Keďže stroje nasadené na východnom fronte v rámci 13. (slowakische)/JG 52 boli iba prepožičané od Nemecka. Väčšina strojov pohotovostnej letky bola zničená americkými stíhačmi 26. júna 1944, kedy zasahovali proti bombardovaciemu zväzu prelietavajúcemu ponad Slovensko.

Počas Slovenského národného povstania boli stroje Bf 109G-6 najmodernejšími stíhačmi kombinovanej letky. Ich úloha na povstaleckých frontoch, ale bola dosť obmedzená nedostatkom vhodného streliva a náhradných dielov. I keď mali povstalci spočiatku iba dva kusy Bf 109G a dva Bf 109E, majú tieto stroje na konte aj niekoľko zostrelených nemeckých lietadiel a mnoho prieskumných letov, či útokov na pozemné ciele. Situáciu na letisku Tri Duby tiež sťažovala neprítomnosť rádiostanice, tú vyriešil až návrat jedného prieskumného Focke-Wulfu Fw 189, ktorý slúžil na ich lepšie navádzanie.

Je iróniou, že posledný zostrel Bf 109, ktoré boli hlavnou oporou nacistickej Luftwaffe, dosiahol Žid, počas bojov o nezávislosť židovského štátu Izrael, strojom vyrobeným v Česko-Slovensku.

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Počas druhej svetovej vojny:

Flag of Bulgaria.svg Bulharsko

  • Военновъздушни сили, ВВС

Flag of Independent State of Croatia.svg Nezávislý štát Chorvátsko

  • Zrakoplovstvo Nezavisne Države Hrvatske
Messerschmitty Bf 109G-2 fínskeho letectva, jún 1943

Flag of Finland.png Fínsko

  • Ilmavoimat

Flag of the NSDAP (1920–1945).svg Nemecko

Flag of Hungary (1920–1946).svg Maďarsko

  • Magyar Légierő

Flag of Italy (1861-1946).svg Taliansko

  • Regia Aeronautica

War flag of the Italian Social Republic.svg Talianska sociálna republika

  • Aeronautica Nazionale Repubblicana

Flag of Romania.svg Rumunsko

  • Forţele Aeriene Regale ale României

Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg Slovensko

Avia S-199 izraelského vojenského letectva, jún 1948
Hispano Aviación HA-1112 španielskeho letectva

Flag of Spain (1945 - 1977).svg Španielsko

  • Ejército del Aire

Flag of Switzerland.svg Švajčiarsko

  • Schweizer Luftwaffe

Flag of the Kingdom of Yugoslavia.svg Juhoslávia

  • Jugoslovensko Kraljevsko Ratno Vazduhoplovstvo (JKRV)
  • Jugoslovensko ratno vazduhoplovstvo


  • Po druhej svetovej vojne:

Flag of Czechoslovakia.svg Česko-Slovensko

  • Česko-Slovenské vojenské letectvo

Flag of Finland.png Fínsko

  • Ilmavoimat

Flag of Israel.svg Izrael

  • Zroa HaAvir VeHahalal

Flag of Spain (1945 - 1977).svg Španielsko

  • Ejército del Aire

Špecifikácie (Bf 109G-6)[upraviť | upraviť zdroj]

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Messerschmitt Bf 109G-6 bol jednomiestny jednomotorový samonosný dolnoplošník. Kovová kostra krídla, pevných chvostových plôch a trupu bola potiahnutá duralom. Kovová kostra pohyblivých chvostových plôch plátnom. Krycie plechy boli duralové. Radový motor poháňal kovovú trojlistovú vrtuľu s nastaviteľným uhlom nábehu listov. Podvozok bol zaťahovací, tak, že hlavné podvozkové nohy sa sklápali smerom ku koncom krídla, zadná chvostová ostroha bolo pevná. Základnú výzbroj tvorili dva synchronizované veľkokalibrové guľomety strieľajúce okruhom vrtule a kanón strieľajúci hriadeľom motora.

Messerschmitt Bf 109G-6 jednotky JG 27 počas letu, 1943
Bf109G 3Seiten neu.jpg

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 8,94 m
  • Rozpätie: 9,97 m
  • Plocha krídel: 16,40 m²
  • Výška: 2,60 m
  • Hmotnosť (prázdna): 2 250 kg
  • Hmotnosť (vzletová): 3 200 kg
  • Pohonná jednotka: 1 × kvapalinou chladený dvanásťvalec do V Daimler-Benz DB 605A s výkonom 1 475 k

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 640 km/h (vo výške 6 300 m)
  • Cestovná rýchlosť: 590 km/h (vo výške 6 000 m)
  • Dostup: 11 550 m
  • Dolet: 560 km alebo až 850 km s 300 litrovou prídavnou palivovou nádržou

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2× guľomet MG 131 kalibru 13 mm nad motorom
  • 1× kanón MG 151/20 kalibru 20 mm v dutom hriadeli motora alebo 1× kanón MK 108 kalibru 30 mm
  • 2× kanón MG 151/20 kalibru 20 mm pod krídlami alebo 2× kanón MK 108 kalibru 30 mm

Porovnateľné stroje[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]