Messerschmitt Bf 110

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bf 110
Bundesarchiv Bild 101I-377-2801-013, Flugzeug Messerschmitt Me 110.jpg
Messerschmitt Bf 110 jednotky Nachtjagdgeschwader 4 (NJG 4), 1943
Typ ťažký stíhač, bojové lietadlo, stíhací bombardér a nočné stíhacie lietadlo
Výrobca Bayerische Flugzeugwerke
Messerschmitt
Konštruktér Willy Messerschmitt
Prvý let 12. mája 1936
Zavedený 1937
Vyradený 1945 (Luftwaffe)
Hlavný používateľ Luftwaffe
Kráľovské maďarské vzdušné sily
Regia Aeronautica
Kráľovské rumunské vzdušné sily
Vyrobených 6 170

Messerschmitt Bf 110 bolo nemecké dvojmotorové stíhacie lietadlo používané počas druhej svetovej vojny.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Messerschmitt Bf 110C jednotky ZG 1

Messerschmitt Bf 110 má všeobecne veľmi zmiešané hodnotenia. Bol často kritizovaný pre svoje zlyhanie počas bitky o Britániu, zatiaľ čo jeho úspechy v iných úlohách boli zväčša ignorované. Napriek všetkému, tento stroj, ktorý nesplnil očakávania Luftwaffe, dokázal spoľahlivo slúžiť Nemecku počas celej druhej svetovej vojny, ako sprievodný stíhač dlhého doletu, stíhací bombardér, prieskumník, stroj pre priamu podporu pozemných vojsk a aj ako nočný stíhač.

S projektovaním stroja začal Willy Messerschmitt na konci roku 1934, v Bayerische Flugzeugwerke v Augsburgu. Stroj „zerstörer“, ktorý požadoval veliteľ Luftwaffe, Hermann Göring, mal prenikať hlboko do nepriateľského územia, prípadne sprevádzať nemecké bombardéry. Váha paliva predstavovala vážny hmotnostný problém nútila konštruktéra použiť 2 motory, pretože plánovaný stroj mal dosahovať výkony blížiace sa ľahšej záchytnej stíhačke. Zároveň bola požadovaná obratnosť, ak mal účinne odraziť nepriateľské stíhačky. Messerschmitt nemal pred začiatkom prác na Bf 110 žiadne predošlé skúsenosti s dvojmotorovými bojovými lietadlami. Jeho prvé bojové lietadlo, jednomiestny Bf 109, bol skoncipovaný rok pred začiatkom prác na Bf 110. V tom čase, najsilnejší nemecký lietadlový motor Junkers Jumo 210A, s výkonom 610 koní. Už od začiatku bolo jasné, že dvojica týchto motorov by bola neadekvátna z hľadiska sily, ktorá mala poháňať relatívne veľké a ťažké lietadlo. Ale firma Daimler-Benz Aktiengesellschaft, ktorá v tej dobe už pracovala na vývoji nového 12-valcového, vodou chladeného invertného motora, DB600 s predpokladaným výkonom 1000 koní. Práve tieto motory sa črtali ako potenciálne pohonné jednotky pre prototypy Bf 110.

Prvý prototyp Bf 110 vzlietol 12. mája 1936. Kľúčovým faktorom konštrukcie bolo použitie dvoch motorov Daimler-Benz DB 600. Nasledovné ťažkosti v obstarávaní týchto motorov na skúšky výkonnosti znamenali, že Bf 110 nemohol byť testovaný počas španielskej občianskej vojny. Bf 110 bol testovaný v roku 1937 na letisku Rechlin. Ukázalo sa, že je veľmi rýchly, no nie až tak obratný ako sa dúfalo. Napriek niektorým nedostatkom bol Bf 110 zaradený do služby v roku 1939 ako Bf 110C – poháňaný dvoma motormi Daimler-Benz DB 601A. Výroba sa rozbehla a na konci tohto roku už operačne lietalo 500 ks Bf 110.

Operačné nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Poľské ťaženie[upraviť | upraviť zdroj]

V čase keď Nacistické Nemecko napadlo Poľsko, 1. septembra 1939, bolo vybavených týmito strojmi 10 perutí. Hermann Göring opakovane nariadil Zerstörerwaffe aby pripravila všetky dostupné Bf 110 pre operačné nasadenie. Budúce eso, veliteľ NJG 1 Wolfgang Falck, si zapísal prvé zostrely nad Poľskom, rovnako ako budúce nočné stíhacie eso Helmut Lent a Gordon Gollob, budúci veliteľ stíhacieho letectva. Falckova jednotka, I./ZG 76, dosiahla počas tohto ťaženia 31 víťazstiev, z ktorých 19 bolo potvrdených. I(Z)./LG 1 taktiež prispela svojou troškou. Sprevádzala nemecké bombardéry počas útokov na Varšavu a dosiahla 30 zostrelov hneď v prvý deň. Poľské stíhačky hlásili v tento deň 17% straty. Tie vzrástli na 72% o ďalších 5 dní. JG 2 tiež dosiahla 28 vzdušných a 50 pozemných víťazstiev.

Čudná vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina jednotiek chrániacich západné Nemecko od vzdušného útoku bola vybavená stíhačkou Messerschmitt Bf 109. Jedna z jednotiek Bf 110 si pripísala prvý zostrel spojeneckého lietadla, keď Bf 110 z jednotky LG 1, zaútočilo a zostrelilo stíhačku Morane-Saulnier M.S. 406, patriacej Armée de l'Air, nad Verdunom. Len o tri týždne neskôr, 18. decembra 1939, sa Bf 110 podieľal na prvom nemeckom víťazstve nad R.A.F. v druhej svetovej vojne. Bombardovacie veliteľstvo R.A.F. poslalo 22 bombardérov Vickers Wellington, s cieľom zaútočiť na nemeckú námornú základňu Wilhelmshaven. Na konci boja Nemci zaznamenali 38 zostrelov britských bombardérov. Skutočné straty boli 11 Wellingtonov a ďalších 6 ťažko poškodených. Táto príučka podnietila velenie R.A.F. na zmenu z denných bombardovacích misií na nočné.

Bf 110 jednotky Zerstörergeschwader 76 (ZG 76) s charakteristickou „žraločou tlamou“, máj 1940

Invázia do Dánska a Nórska[upraviť | upraviť zdroj]

Bf 110 sa dočkal značného operačného nasadenia počas operácie Weserübung, teda invázie do Dánska a Nórska. Dve jednotky vybavené Bf 110 (1 a 76) mali dovedna 64 strojov. Bf 110 zničil 9. apríla 1940 25 dánskych lietadiel, umiestnených na leteckej základni Værløse. Jednému dánskemu Fokkeru D.XXI sa podarilo vzlietnuť, ale bol okamžite zostrelený. Počas tejto kampane, Viktor Mölders, brat slávneho Wernera Möldersa, prijal kapituláciu mesta Aalborg, po pristátí na miestnom letisku. Oblečený v leteckej kombinéze, sa dal odviesť do mesta miestnym mliekárom, aby našiel vhodné ubytovanie pre posádky Bf 110, jednotky I.ZG 1.

V Nórsku Bf 110 pomáhali zabezpečiť letisko OsloFornebu, sprevádzajúc dopravné lietadlá Junkers Ju 52, naložené parašutistami. Na Nemcov zaútočili stroje Gloster Gladiator, a jednotky na zemi; výsledkom boli dve zostrelené lietadlá na oboch stranách. Piloti Messerschmittov nevedeli, že mnohé predošlé vlny dopravných lietadiel sa vrátili a letisko nebolo zabezpečené. Počas vykladania nákladu boli mnohé zničené. Zostávajúce Bf 110 ostreľovali letisko a pomohli pozemným jednotkám v jeho dobytí. Počas týchto bojov, budúce eso so 110 zostrelmi, Helmut Lent, tu zaznamenal svoj piaty a šiesty zostrel proti Nórskym protivníkom.

V dôsledku skúseností z bojov v Nórsku bolo vynaložené úsilie predĺžiť bojový dolet Bf 110. Ich výsledkom bol Messerschmitt Bf 110D. Bolo vyskúšaných viacero prídavných a podvesných nádrží, čo vyústilo do produkcie najmenej štyroch verzií série „D“. Bola taktiež skúšaná obrovská prídavná nádrž, ktorá vďaka chladnému počasiu a obmedzeným znalostiam o vyparovaní leteckého benzínu neraz explodovala. To viedlo k nevysvetliteľným stratám počas hliadok nad Severným morom. Vďaka všetkým opísaným negatívnym vlastnostiam túto verziu piloti neobľubovali. Okrem toho bolo ovplyvnené aj ovládanie; Bf 110D bol od samého začiatku ťažko manévrovateľný a zvýšenie hmotnosti to len zhoršilo.

Bf 110 počas západného ťaženia na poľnom letisku, máj 1940

Jednotky ťažkých stíhačov (Zerstörerwaffe), si pri stretnutiach s prevažne britskými bombardérmi počínali dobre. Dňa 13. Júna 1940 bola squadrona strmhlavých bombardérov Blackburn Skua zachytená pri pokuse dosiahnuť a zbombardovať nemecký krížnik Scharnhorst. V priebehu niekoľkých minút zostrelili Bf 110 osem britských strojov; medzi úspešnými strelcami bol aj Herbert Schob, ktorý skončil vojnu ako jeden z najúspešnejších pilotov Bf 110. Celkové straty v priebehu tejto kampane boli len niečo nad dvadsať strojov. Počas júla vykonala R.A.F. viacero náletov na Nórsko. Dňa 9. júla 1940 bolo zostrelených sedem z dvanástich strojov Bristol Blenheim, bombardujúcich Stavenger, zmiešanou silou pozostávajúcou z Bf 109 a Bf 110 z jednotiek ZG 76 a JG 77.

Ťaženie na Západe[upraviť | upraviť zdroj]

Počas tzv. „Čudnej vojny“ bolo jednotkami Bf 110 zostrelených viacero francúzskych lietadiel. Kapitán Hannes Gentzen, veliteľ jednotky ZG 1, sa stal 2. apríla 1940 najúspešnejším stíhacím pilotom Luftwaffe, keď zostrelil nad Argonne dve stíhačky P-36 Curtiss Hawk.

Útoku na Holandsko sa zúčastnilo 145 Messerschmittov Bf 110, pod velením Kurta Bertrama von Döring. Počas tejto kampane predviedli Bf 110 svoje schopnosti v úlohe útočného stroja. 10. mája 1940 zničila jednotka ZG 1 dvadsaťšesť holandských lietadiel na zemi, na letisku v Haamstede. Medzi 11. - 13. májom bola väčšina potvrdených zostrelov nad Belgickom dosiahnutá na lietadlách Bf 110 z jednotky ZG 26. No toto víťazstvo bolo 15. mája zatienené stratou deviatich Bf 110 v boji s R.A.F. V tento deň jednotka ZG 2, pod vedením Friedricha Vollbrachta, dosiahla 66 zostrelov spojeneckých lietadiel.

Jednotky Bf 110 sa v tomto období taktiež stretli so švajčiarskym letectvom. Viaceré nemecké útoky narušili švajčiarsky vzdušný priestor. Päť Bf 110 bolo zostrelených švajčiarskymi Messerschmittmi Bf 109.

Oberleutnant Theodor Rossiwall pri svojom Bf 110 jednotky ZG 26, západné Francúzsko, 21. jún 1940

Pri operácii „Paula“, čo bola ofenzíva zameraná na zničenie zvyšných francúzskych leteckých síl v strednom Francúzsku, Luftwaffe utrpela stratu 101 strojov, no z toho len štyri boli Bf 110. Do konca kampane už Bf 110 neutrpel žiadne straty.

Ťaženie na západe ktoré sa uskutočnilo v roku 1940 jasne ukázalo zraniteľnosť Bf 110 na nepriateľskej oblohe.Dobre si počínal proti belgickým, holandským a francúzskym leteckým silám, keď utrpel len malé straty, no bol rýchlo deklasovaný vzrastajúcim počtom strojov Hawker Hurricane a Supermarine Spitfire. V západnom ťažení boli straty 60 strojov Bf 110; to predstavovalo 32 % pôvodnej sily Zerstörerwaffe.

Bitka o Britániu[upraviť | upraviť zdroj]

Bitka o Britániu naplno odhalila fatálne nedostatky Bf 110 ako dennej stíhačky, proti jednomotorovým strojom. Bolo príliš veľké, ľahko spozorovateľné a chýbala mu agilita Hurricanu alebo Spitfiru. Napriek zadnému strelcovi , ktorý na obranu používal guľomet puškového kalibru, takáto obrana bola proti stíhačkám vybaveným ôsmimi guľometmi nedostatočná. Veľkosť a váha Bf 110 znamenali, že mal vysoké plošné zaťaženie, čo obmedzovalo jeho manévrovateľnosť. Okrem toho, napriek vyššej rýchlosti oproti vtedajšiemu Hurricanu, mal pomalé zrýchlenie. Napriek všetkému bol v tom čase jedinečný, pretože v úlohe sprievodnej stíhačky ťažkých bombardérov ho netrápil obmedzený dolet, ako tomu bolo u Bf 109. Aj keď bol prekonaný, v úlohe výškového sprievodu bombardérov bol tvrdým protivníkom, používajúc taktiku strmhlavého útoku na nepriateľa, páliac dávky z guľometov a kanónov umiestených v prednej časti trupu a následne rýchlo opúšťajúc boj.

Synovec Hermanna Göringa, Hans-Joachim Göring, bol pilotom jednotky III./Zerstörergeschwader 76 a lietal na Bf 110. Padol v boji 11. júla 1940, keď bol jeho Bf 110 zostrelený Hawkermi Hurricane z 87. squadrony R.A.F a jeho lietadlo sa zrútilo do Portlandského prístavu.

Najhorší deň bojov o Britániu pre Bf 110 nastal 15. augusta 1940, keď bolo zostrelených takmer 30 Bf 110, čo bolo ekvivalentom jednej gruppe. Medzi 16. a 23. augustom bolo stratených ďalších 23 strojov.

Bf 110 jednotky ZG 26 „Horst Wessel“ počas tankovania paliva, Francúzsko, október 1940

Ako sprievodný stíhač dlhého doletu, Bf 110C zaznamenali ťažké straty pri stretnutiach s britskými Hawker Hurricane a Supermarine Spitfire. Namiesto ochrany bombardérov, ktoré sprevádzali, formácie Bf 110 mali zvyčajne plné ruky práce so svojou vlastnou ochranou. Kvôli tejto situácii boli na ich ochranu povolané jednomiestne stíhačky Bf 109E. Zlyhanie Bf 110C v úlohe pre ktorú bol navrhnutý viedlo k jeho stiahnutiu z pobrežia La Manchského prielivu, no nevyústil do zníženia produkcie.

Po 18. auguste nastal značný pokles v množstve nasadenia jednotiek Zerstörerov. Toto zmiznutie je často porovnávané so stiahnutím Junkersu Ju 87 z bojov. No zatiaľ čo Ju 87 muselo byť stiahnuté, pretože jednoducho nedokázalo prežiť na nepriateľskej oblohe nad južným Anglickom na konci leta 1940, dôvod na stiahnutie Bf 110 bol oveľa prozaickejší. Náhradné stroje neboli dostupné tak rýchlo aby mohli pokryť straty. Na fronte bol nedostatok bojaschopných Bf 110.

Posledný augustový deň sa ukázal ako zriedkavo úspešný pre Bf 110. ZG 26 zostrelila 13 stíhačiek R.A.F., čo bolo dosiahnuté za cenu straty troch Bf 110 a piatich poškodených. Naopak, 4. a 27. septembra bolo zostrelených po 15 Bf 110. Na začiatku ťaženia mala Luftwaffe 237 bojaschopných Bf 110 a v priebehu bojov stratila 223 strojov.

Dňa 10. mája 1941, v doznievajúcej bitke o Britániu, sa odohrala zvláštna príhoda. Rudolf Hess, postava číslo dva v nacistickej strane, odletel na Bf 110 z Augsburgu, severne od Mníchova do Škótska, s úmyslom vyjednať mier medzi Nemeckom a Veľkou Britániou.

Balkánske ťaženie[upraviť | upraviť zdroj]

Bf 110 na poľnom letisku v Grécku, 1941

V apríli 1941 boli Messerschmitty Bf 110C a E nasadené pri invázii do Juhoslávie a Grécka. Jednotky I. a II./ZG 26 boli zapojené do bojov. Znova sa Bf 110 stretli s Bf 109, pilotovanými zahraničnými pilotmi, tentokrát z juhoslovanských vzdušných síl. Rovnako ako vo Švajčiarsku, aj tu sa skončili v neprospech Bf 110. V prvý deň, 6. Apríla I./ZG 26 stratila 5 strojov, zatiaľ čo Juhoslovania len 2 Messerschmitty Bf 109. Jednotka II./ ZG 26 zostrelila niekoľko Hawkerov Fury, no v boji s dvojplošníkmi stratila 2 stroje. Nad Gréckom zostrelila 20. Apríla II./ZG 26 päť Hawkerov Hurricane z 33. a 80. Squadrony R.A.F, pričom sami stratili 2 stroje.

V tomto súboji zahynul aj Marmaduke Pattle, letecké eso, s 50 víťazstvami z 33.squadrony. Toho dňa si okrem iných pilotov pripísali zostrely aj Staffelkapitän Hauptmann Theodor Rossiwall and Oberleutnant Sophus Baagoe, prvý zvyšujúc svoje skóre na 12 a druhý na 14 strojov. Počas týchto bojov zahynulo ďalšie eso, F/Lt W. J. „Timber“ Woods zo 80. squadrony, so 6½ víťazstvami. Oberleutnant Baagoe zahynul 14. mája 1941, počas bitky o Krétu; zostrel si nárokovala britská obrana a pilot Glosteru Gladiator. Spolu bolo nad Krétou zostrelených 12 Messerschmittov Bf 110.

Severná Afrika, Stredozemie a Blízky východ[upraviť | upraviť zdroj]

Bf 110 jednotky ZG 26 s dvomi 900-litrovými prídavnými nádržami

V dôsledku povstania Aliho Rašída a následnej Anglo-Irackej vojne nasadila Luftwaffe 12 strojov Bf 110 z jednotky 4./ZG 76 na pomoc irackým nacionalistom ako súčasť „vzdušného veliteľstva Irak“ (Fliegerführer Irak). Nemecké stíhačky do Iraku prileteli v prvý júnový týždeň roku 1941. Celé toto púštne ťaženie trvalo 10 dní. Budúcim nočným stíhacím esom Martinom Drewesom boli zostrelené 2 Glostery Gladiator, no R.A.F 26. mája ťažko poškodila 2 stroje Bf 110. No do 26. mája už neboli žiadne letuschopné Bf 110 a nemecký personál bol evakuovaný. Jeden Bf 110 (Wk-Nr 4035) bol získaný R.A.F a bol podrobený skúšobným letom so sériovým číslom R.A.F „HK846, Belle of Berlin“.

So základňou v Káhire, bola dopravená do Južnej Afriky, ako časť programu na cvičenie pilotov na ukoristenej výzbroji. Nikdy tam však nedoletel, zrútil sa v Sudáne. Počas Severoafrického ťaženia pôsobil Bf 110 v úlohe podporného stroja jednotiek strmhlavých bombardérov Ju 87 Stuka. V roku 1941 sa takmer 20% misií jednotiek Zerstörergeschwader zameriavalo na pozemné útoky. Počas tohoto obdobia zahynulo pri leteckých súbojoch viacero stíhacích es, lietajúcich na Bf 110 a taktiež pribúdali iné straty. V noci z 22. Na 23. mája boli Bf 110 nasadené ako nočné stíhačky nad púšťou. Oberleutnant Alfred Wehmeyer dosiahol 3 nočné zostrely spojeneckých bombardérov v priebehu týždňa.

V auguste 1942 dovolila patová situácia medzi spojeneckými jednotkami a jednotkami Osi v severnej Afrike stiahnutie jednotky III./ZG 26 na Krétu, kvôli ochrane konvojov. V tomto období bolo zničených viacero bombardérov Consolidated B-24 Liberator, patriacich USAAF. Počas hliadkového letu 29. septembra 1942, sa osamotenému Oberleutnantovi Helmutovi Haugkovi z jednotky ZG. 26 podarilo napadnúť formáciu jedenástich B-24 a zostrelil 2 z nich. Bf 110 predviedol svoje schopnosti v úlohe v ktorej nad Európou vynikal.

Východný front[upraviť | upraviť zdroj]

Bf 110E-1 operujúci na východnom fronte

Prvej útočnej vlny operácie Barbarossa sa zúčastnilo len 51 letuschopných Bf 110. Všetky patrili len 3 jednotkám: ZG 26, Schnellkampfgeschwader 210 a ZG 76. Bf 110 poskytli nemeckej armáde cennú podporu útokmi na ťažké obranné pozície protilietadlového delostrelectva. Pilotmi Bf 110 na východnom fronte bolo dosiahnuté veľké množstvo pozemných zásahov. K najúspešnejším patrili napríklad poručík Eduard Meyer, ktorý za to získal rytiersky kríž železného kríža 20. decembra 1941 za 18 vzdušných víťazstiev a 48 lietadiel zničených na zemi a taktiež za 2 zničené tanky. Nadporučík Johannes Kiel dosiahol skóre 62 zničených lietadiel na zemi, 9 tankov a 20 diel. Neskôr potopil ponorku a tri motorové torpédové člny.

Čísla Bf 110 na východnom fronte sa ďalej znižovali počas roku 1942 a aj po ňom. Väčšina jednotiek u ktorých slúžil, ho používala na prieskum. Stroje boli postupne sťahované do Nemecka, na obranu ríše pred náletmi západných Spojencov.

Obrana Ríše[upraviť | upraviť zdroj]

Komplex Schräge Musik s kanónmi MG FF/M v kokpite Bf 110, 1944

Časom boli Bf 110 sťahované z denných operácii a slávili posledné úspechy ako nočné stíhačky. Tam ich výzbroj a dolet slúžili dobre až do konca vojny. Trup umožňoval zabudovanie pozície pre rádiooperátora a predná časť trupu zasa miesto pre inštaláciu radarovej antény, čo nebolo možné u jednomotorových stíhačiek. Postupom času sa zvyšovanie hmotnosti spôsobené zástavbou radaru a výzbroje, spolu s tretím členom, podpísalo pod znižovanie výkonnosti stroja.

Lietadlo bolo taktiež použité na útoky na pozemné ciele, počnúc verziou C-4/B a taktiež ako denná záchytná stíhačka bombardérov, kde bola ich výzbroj mimoriadne užitočná. Neskôr vznikli špecializované verzie pre útoky na pozemné ciele, ktoré sa ukázali ako úspešné. Bf 110 slúžil v Luftwaffe v mnohých úlohách, no nie v tej na ktorú bol skonštruovaný – ťažký stíhač. Ďalšiu úlohu ktorú Bf 110 zohral, bol ničiteľ bombardovacích zväzov. Nesmierna palebná sila Bf 110 zneškodnila alebo zničila hociktorý spojenecký bombardér za niekoľko sekúnd. V prípade neprítomnosti spojeneckého stíhacieho sprievodu, bol Bf 110 schopný spôsobiť ohromné škody. No osadený štyrmi 21 cm (8 in) raketnicami Werfer-Granate 21 (Wfr.Gr. 21), zavesenými po dvoch pod každým krídlom a dodatočnou výzbrojou, Bf 110 bol veľmi zraniteľný spojeneckým stíhacím sprievodom. Na konci roku 1943 a začiatkom 1944 boli formácie Bf 110 často decimované hordami spojeneckých stíhačiek.

V úlohe nočnej stíhačky, vyzbrojený efektívnym zbraňovým komplexom Schräge Musik, hore strieľajúcim dvojitým automatickým kanónom priniesol Bf 110 jeho pilotom najväčší úspech. Nočné stíhacie eso Luftwaffe, Heinz-Wolfgang Schnaufer, bol pilotom s najväčším počtom zostrelov pri obrane ríše, a vojnu skončil so 121 zostrelmi. Prakticky všetky dosiahol na rôznych verziách Bf 110. Iní ako napríklad Helmut Lent sa nechali preložiť medzi nočných stíhačov a navyšovali svoje skromné skóre zostrelmi dosiahnutými počas dňa. Dôležitú úlohu hrali aj iné stroje, ako napríklad Dornier Do 17 a Junkers Ju 88; no žiadne z nich nemali úspech ako Bf 110.

Denné operácie[upraviť | upraviť zdroj]

Nočný stíhací Messerschmitt Bf 110G-4 s anténami rádiolokátora počas letu

Prvé víťazstvo v tejto úlohe Bf 110 dosiahol 4. februára 1943 proti formácii bombardérov B-24, bombardujúcej Hamm. Nemecké stroje boli poškodené obrannou paľbou, pretože Bf 110 bol rozmerný cieľ. Popri siedmich poškodených a piatich stratených Fw 190 jednotky JG 1, bolo poškodených osem Bf 110 jednotky IV./NJG 1. Nárokovali si 3 zostrely B-17, napriek tomu, že bola zostrelená len jedna. Dôvodom zlyhania bol nedostatočný výcvik na denné operácie. Hans-Joachim Jabs povedal: „Toto bolo moje jediné denné víťazstvo v nočnej stíhačke. Na misiu sme leteli v sile jedného roja a nemali sme žiaden sprievod. Bolo obyčajným plýtvaním použiť vysokocvičené posádky nočných stíhačov na túto úlohu, keď sa objavil spojenecký stíhací sprievod.[chýba zdroj]

Jednotka bola opäť v akcii 4. marca, tentokrát dosahujúc skóre troch B-17 za cenu dvoch Bf 110. Počas roku 1943 ešte spojenecké stíhačky nemohli bombardérom USAAF poskytnúť účinnú podporu kvôli nedostatočnému doletu, ktorý im neumožňoval sprevádzať ich tam a späť. To poskytlo Zerstörer jednotkám príležitosť spôsobiť zväzom bombardérov ohromné straty. Napriek tomu, boli jednotky Bf 110 prevelené na východný front a severoafrické bojisko , kde boli nasadené pri útočných, prieskumných misiách a misiách strmhlavého bombardovania, ktoré viedli k nevyhnutným stratám. Po návrate do Ríše boli tieto jednotky zdecimované a vyžadovali preškolenie a prezbrojenie. Zbytočné a žalostné nasadenie Bf 110 v týchto operáciách zabránilo akémukoľvek úspechu.

Nakoniec boli na jeseň 1943 povolané zo svojich východných alebo stredozemných základní a boli sformované do jednotiek RLV. Spolu s Me 410 sformovali novosformovanú jednotku ZG 26, tvorenú 3 skupinami (dve skupiny Bf 110 a jedna Me 410), so základňami blízko Hannoveru. I. a III./ZG 76 mali základňu v Rakúsku a II./ZG 76 vo Francúzsku. Dňa 4. októbra 1943 skupina Bf 110 zachytila bombardéry B-17 z tretej bombardovacej divízie, ktorá podnikala nálety na Frankfurt a Sársko. Proti tejto formácii leteli Bf 110 osamotené a zničili štyri B-17,predtým než ich opustilo šťastie a narazili na stíhací sprievod tvorený lietadlami P-47 Thunderbolt z 56. stíhacej skupiny. Bolo zostrelených deväť Bf 110 a z posádok boli deviati zabití a siedmi ranení. Nie je jasné či sa Bf 110 podarilo zostreliť nejakého zo svojich útočníkov.

Bf 110 sa zúčastnil nemeckej obrany počas náletov „Veľkého týždňa“, počas februára 1944.

Skúsenosti jednotky vybavenej Bf 110, „Horst Wessel“, umožňujú zistiť, čo sa stalo dvojmotorovým stíhačkám v novom bojovom prostredí. Jednotka sa počas januára a februára pripravovala na stav operačného nasadenia. Dňa 20. Februára o 12:13 bolo povolaných trinásť Bf 110 do akcie proti bombardovacím zväzom. O 6 minút neskôr sa k prvej skupine pridali ďalšie tri Bf 110. Keď dorazili na dohodnutý kontaktný bod, nemali sa už s kým stretnúť. Americké stíhačky so slnkom za chrbtom prepadli jednotku Bf 110 a jedenásť z nich zostrelili. Medzitým 2 nepriateľské stíhačky ostreľovali letisko a zničili 9 ďalších lietadiel.

Messerschmitt Bf 110 veliteľa jednotky, nadporučíka Hansa-Karla Kampa, Francúzsko, leto 1942

Dňa 22. februára bolo stratených šesť Bf 110 za cenu dvoch B-17 zatiaľ čo 6. marca bolo z 9 nasadených strojov 5 zničených a jeden poškodený. Počas apríla 1944 najvyššie velenie Luftwaffe dúfalo, že jednotka Bf 110 konvertuje na Me 410. No potom, čo jednotky Me 410 utrpeli rovnaké straty, bola konverzia pozastavená. Bf 110 bol označený za zastaraný a jeho produkcia mala byť zastavená. No ukázalo sa, že Me 410, sú napriek vyššej rýchlosti ešte menej obratné a ťažko sa z nich vyskakuje. Jediná možná náhrada by mohla byť v podobe Dorniera Do 335, ktorý sa však k bojovým jednotkám nemal tak skoro dostať.

Počas 2. apríla 1944 dosiahol Bf 110 jeden zo svojich posledných úspešných súbojov. Sila 62 strojov zaútočila na zmiešanú formáciu B-17 a B-24 s raketami R4M, pričom zničila päť B-17 a tri B-24 a tiež jeden P-38 Lightning. Straty predstavovali osem Bf 110. Pri nálete USAAF na Berlín, 9. apríla, ZG 76 nasadila 77 strojov. Vtedy sa objavili Mustangy USAAF, ktoré už mohli sprevádzať spojenecké bombardéry pri ich ceste tam aj späť. ZG 76 stratila 23 zo 77 strojov. Nikdy viac už nenasadila takýto počet strojov. Táto strata bola začiatkom konca Bf 110 Zerstörer ako prvolíniovej zbrane RLV. Odvtedy mal Bf 110 za úlohu útočiť počas dňa na formácie bez sprievodu, čo bolo až do konca vojny čoraz zriedkavejšie.

Nočné operácie[upraviť | upraviť zdroj]

Nočný stíhací Bf 110, 1943

Počas vojny tvoril Bf 110 základ jednotiek Nachtjagdgeschwader (nočných stíhacích jednotiek). Prvé jednotky začali s touto činnosťou nad Nemeckom na jeseň 1940. Dokiaľ sa v roku 1942 neobjavili britské ťažké bombardéry, bola opozícia nepatrná.

Jedna z najpozoruhodnejších akcií Bf 110 sa odohrala v noci zo 17. na 18. Augusta 1943. Jednotky Bf 110 boli masovo vybavené zbraňovým systémom Schräge Musik, ktorý pozostával z dvoch horestrieľajúcich kanónov, umiestených priamo v strede kabíny, priamo za pilotom. Schräge Musik takto zasahovala slepé body bombardérov Avro Lancaster, ktorým chýbala obranná strelecká veža v spodnej časti trupu. S použitím tohoto systému sa podarilo poručíkovi Petrovi Erhardtovi, z jednotky NJG 5, zostreliť 5 bombardérov za 30 minút. Napriek vynikajúcej viditeľnosti nenahlásil žiaden z bombardérov RAF nič nezvyčajné, čo by mohlo indikovať prítomnosť novej zbrane alebo taktiky zo strany nočných stíhačov Luftwaffe. Táto ignorácia bola podporená použitím munície bez traserov (strelivo, ktoré nezanecháva na svojej dráhe viditeľnú stopu) zo strany Bf 110, rovnako ako útoky na slepé miesta britských bombardérov. Mnoho posádok si všimlo výbuch priateľského stroja, no domnievali sa, že to bola len veľmi presná protilietadlová paľba zo zeme. Veľmi málo nemeckých strojov bolo spozorovaných a ešte menej ich bolo ostreľovaných.

Messerschmitt Bf 110G-4 v nemeckom technickom múzeu v Berlíne

V septembri 1943 presadil Arthur Harris, veliteľ bombardovacích zväzov RAF, strategickú bombadrovaciu ofenzívu zameranú proti nemeckým mestám, ktorá mala spôsobiť kolaps Nemecka. Zatiaľ čo RAF zničila centrum Hannoveru, a 86% posádok zhodilo svoje bomby vo okruhu 5 km od svojho cieľa, straty boli kruté. V roku 1943 bolo Porúrie hlavným cieľom britských bombardérov, no nemecká obrana na nich napáchala závažné škody. Bf 110 mal sa podieľal na zničení 2751 bombardérov RAF, spolu s protilietadlovým delostrelectvom a ostatnými nočnými stíhačkami. Neskôr zaviedla RAF protiopatrenia; kúsky hlinníkovej fólie zvanej „okno“, aby zmiatla nemeckú obranu. Taktiež sa začali používať stroje de Havilland Mosquito aby predstierali klamné misie a odlákali Bf 110 a iné stíhačky preč od cieľa, čo najprv aj fungovalo. V tomto období tvoril Bf 110 kostru stíhacieho letectva, aj keď bol neskôr doplnený Junkersmi Ju 88.

V októbri 1943 označil generál Josef Kammhuber rastúce množstvo strát ako neakceptovateľné a urgoval Hermanna Göringa, aby zastavil nasadenie nemeckých nočných stíhačov na denné operácie. Mnoho jednotiek Nachtjagdgeschwader sa v tom čase zúčastňovalo zničujúcich denných bojov. Medzi júnom a augustom vzrástli straty z 2% na 9.8%. Šťastím pre jednotky vybavené Bf 110 boli mesiace august a september 1943. Noční stíhači dosiahli zostrely 123 z 1179 bombardérov nad Hamburgom za jednu noc, čo predstavovalo 7,2% straty. Počas bitky o Berlín bolo zničených 1128 bombardérov za 5 mesiacov. Strategické bombardovacie veliteľstvo RAF takmer pohorelo. Tieto straty boli väčšinou výsledkom stíhacej obrany Ríše, ktorej srdcom bol Bf 110. Nemecká obrana dosiahla dočasné znemožnenie hĺbkových náletov. No Luftwaffe tiež utrpela vysoké straty; za prvé tri mesiace roku 1944 dosiahli straty posádok úroveň 15%.

Verzie[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlá Bf 110 počas letu nad Budapešťou v januári 1944

Aj keď Bf 110 zlyhal v svojej základnej úlohe, produkcia pokračovala plným tempom, a do roku 1945, bolo postavených viac než 6150 kusov rôznych verzií od A po G. Stroje nových verzií Bf 110C a D boli premiestnené na Blízky východ a východný front. Produkcia v roku 1940 vzrástla na 1083 strojov, no s blížiacim sa zaradením Me 210, bolo v ďalšom roku vyrobených len 784 strojov. V priebehu roku 1942 bolo vyrobených len 580 kusov Bf 110, no výroba sa v nasledujúcom období znovu zvýšila, po tom čo bola 17. apríla kvôli početným nehodám zastavená výroba Me 210. Vznikla tak vážna medzera v produkcii nemeckých stíhačiek a stíhacích bombardérov. Aby bola táto medzera vyplnená bola zavedená do výroby vylepšená verzia Bf 110G. Stroj poháňal motor Daimler–Benz DB 605, ktorý poskytoval výkon 1475 koní. Predsériový Bf 110G-0 bol doručený pre testovanie na konci roku 1942 a od začiatku roku 1943, boli stroje Bf 110G nasadzované vo veľkých množstvách. Okrem svojich motorov, sa prvý sériový Bf 110G-1 líšil od predošlých verzií i vo výzbroji: dvomi alebo štyrmi 20 mm kanónmi MG 151 a štyrmi 7,92 mm guľometmi MG 17 v nose a dvoma 7,92 mm guľometmi MG 81 v zadnom strelisku.

Bf 110G-4/R6 v múzeu v Hendone, Spojené kráľovstvo

Bf 110E bol ako stíhací bombardér schopný niesť až 2 000 kg bômb, zatiaľ čo boli postavené aj čisto stíhacia a prieskumná verzia. Tieto a neskoršie verzie operovali so značným úspechom na mnohých bojiskách. Bf 110F bola podobná verzii E, Bf 110 F-2 však mohla niesť neriadené rakety a verzia F-4 bola vybavená dvomi 30 mm kanónmi a doplnená o ďalšieho člena posádky obsluhujúceho rádiolokátor, pre nočné stíhanie. Posledná verzia, Bf 110G, bola pôvodne konštruovaná ako stíhací bombardér, no vzrastajúce nálety na Nemecko spojeneckými bombardérmi, ju predurčili do úlohy nočnej stíhačky.

Čas od času boli nočné stíhacie Bf 110G použité aj na denné operácie. Najprv boli zapojené ako sprievod krížnikov Scharnhorst a Gneisenau pri holandskom pobreží a Helgolandskej zátoke. V lete 1943, zaútočili na americké formácie denných bombardérov, keď leteli bez stíhacieho sprievodu. Počas týchto akcií skupiny Bf 110G utrpeli ťažké straty, zrejme aj kvôli nedostatočnému výcviku ich pilotov na denné akcie, ktoré si vyžadovali bezprostredné priblíženie sa k cieľu, kde na nich čakala účinná obranná paľba z bombardérov. Pre stíhačky Republic P-47 Thunderbolt, ktoré sprevádzali spojenecké bombardéry B-17 Flying Fortress a B-24 Liberator nad Berlínom, neboli Bf 110 komplikovaným súperom.

Špecifikácie (Bf 110C-4)[upraviť | upraviť zdroj]

Bf 110C

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 2 (3 ako nočný stíhač)
  • Rozpätie: 16,3 m
  • Dĺžka: 12,30 m
  • Výška: 3,3 m
  • Nosná plocha: 38,8 m²
  • Plošné zaťaženie: 173 kg/m2
  • Hmotnosť prázdneho stroja: 4 500 kg
  • Vzletová hmotnosť: 6 700 kg
  • Pohonné jednotky: 2 × kvapalinou chladený dvanásťvalec do V Daimler-Benz DB 601B-1, každý s výkonom 809 kW
  • Pomer výkon/hmotnosť: 260 W/kg

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 600 km/h
  • Dostup: 10 500 m
  • Dolet: 3 105 km
    • Bojový: 2 410 km
    • Preletový: 2 800 km

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]