Fieseler Fi 103

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
V-1 v múzeu vo Washingtone

Fieseler Fi 103 viac známa pod označením V-1 (Vergeltungswaffe – odvetná zbraň) bola neriadená strela s plochou dráhou letu, používaná cez druhú svetovú vojnu nacistickým Nemeckom. Bola to prvá hromadne používaná strela svojho druhu na svete (pokusné strely podobného typu existovali už počas 1. svetovej vojny).

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Presun strely na štartovaciu rampu

V máji 1942 nemeckí inžinieri firmy Fiesler začali pracovať na projekte a 24. decembra 1942 tak mohol vzlietnuť prvý prototyp. Bol to malý stedoplošník s trupom cigarovitého tvaru s celokovovou konštrukciou, v ktorom sa nachádzalo jeho samonavádzacie vybavenie a výbušnina. Nad trupom bol umiestnený náporový prúdový motor dlhý 3,6 m. Krídla mali jednoduchý pravouhlý tvar a rozpätie 4,87 m. Neskoršie verzie mali väčšie celodrevené krídla. Chvostové plochy mali klasické usporiadanie.

Strela pôvodne štartovala z 55 m dlhého koľajnicového katapultu, ktorý jej udelil rýchlosť 320 km/h. Vo vodorovnom lete sa strela pohybovala rýchlosťou okolo 540 – 565 km/h. Letová hladina sa zväčša pohybovala od 300 – 2 000 m, k cieľu strela letela bez manévrovania. Keď strela prekonala vzdialenosť, ktorá ju delila od cieľa systém automaticky uzavrel prívod paliva, vysunul brzdné štíty a spôsobil pád strely. Preletená vzdialenosť sa merala pomocou malej vrtule v prednej časti strely. Bojová hlavica mala hmotnosť 820 – 845 kg mohla byť aktivovaná tromi rôznymi druhmi zapaľovačov.

Sériová výroba začala v marci 1944. V septembri roku 1944 vznikla cvičná jednotka pre pilotované V-1, určená k samovražedným útokom, ale projekt bol už v októbri zrušený. Pilotovaná verzia Fi 103 vznikla úpravou vnútorných priestorov strely, hlavne znížením kapacity pohonných látok a odstránením riadiacich mechanizmov, namiesto ktorých bola inštalovaná jednoduchá pilotná kabína so základnými prístrojmi. Pri útoku mal pilot po navedení strely a zablokovaní riadiacich plôch vyskočiť padákom a pokúsiť sa uniknúť späť do vlasti. Únik zo stroja so zapnutým motorom priamo pri kabíne by však bol životu nebezpečný. Pre výcvik posádok pilotovaných verzií Fi 103 existovala i vlečená, klzáková verzia bez motoru s dvomi kabínami.

Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

V-1 nad Londýnom v roku 1944

K prvému nasadeniu došlo v júli 1944, keď bola prvá strela vypálená na Londýn. Do konca marca 1945 bolo vypustených viac než 20 000 striel V-1, z ktorých takmer 10 000 mierilo na Spojené kráľovstvo. Svoj cieľ zasiahlo okolo 2 500, zvyšok bol zničený alebo nezasiahol cieľ. Okolo 8 000 striel V-1 bolo vypálených na Antverpy, Brusel a Liège.

Kvôli útokom striel V-1 držalo RAF do konca vojny silné stíhacie jednotky, ktorých úlohou bolo stíhať a ničiť tieto rakety. Medzi iným to boli aj v tej dobe jediné jednotky vyzbrojené strojmi Gloster Meteor.

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dĺžka: 7,9 m
  • Rozpätie: 5,37 m
  • Výška: 1,42 m
  • Hmotnosť: 2,15 t
  • Motor: 1x pulzačný motor Argus As 14 s ťahom 2,9 kN
  • Max. rýchlosť: 656 km/h
  • Dolet: 240 km
  • Dostup: 3 050 m
  • Nálož: 830 kg amatolu

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fieseler Fi 103 na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]