Pulzačný motor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Pulzačný motor alebo pulzný motor alebo oscilačný motor je bezkompresorový reaktívny motor využívajúci k svojej činnosti rezonančné frekvencie plynu vo výstupnej dýze. Vplyvom rezonancie vznikajú vo výstupnej dýze tlakové a podtlakové impulzy (z toho názov pulzačný), ktoré pri vzniku podtlaku zabezpečia nasatie vzduchu do spaľovacej komory. Pri pretlaku dochádza k zapáleniu zmesi a následnému výtoku plynov do dýzy motora. Takýto typ motora bol prvýkrát sérivo použitý v nemeckých raketách V-1 počas Druhej svetovej vojny.

Zloženie motora[upraviť | upraviť zdroj]

V prednej časti sa nachádza vstupná časť prívodu vzduchu – difúzor. Za ním je zmiešavacia komora, ktorej úlohou je primiešať do prúdu vzduchu palivo. Za difúzorom sa nachádza jednocestný prepúšťací ventil (sada ventilov), ktorého úloha je oddeliť zmiešavaciu a spaľovaciu komoru. Pri nasávaní zmesi do spaľovacej komory je ventil vďaka podtlaku otvorený. Po zapálení zmesi vznikne pretlak, vplyvom ktorého sa ventil uzavrie. Pretlak je teda usmernený do zadnej časti motora – výtokovej dýzy. Niekedy je ďalšim ventilom oddelená aj spaľovacia časť a dýza, čím sa docielil vyšší tlak v komore. Motor je však komplikovanejší, pričom komplikovanosť neprináša výrazné zvýšenie účinnosti.

Výhodou motora je jeho jednoduchosť, absencia rotujúcich častí a kľukových mechanizmov. Niektoré typy sú jednoduché (palivo je len strhávané prúdom vstupného vzduchu), alebo zložité – so vstrekovaním paliva do komory, čím sa docieli lepšia regulovateľnosť výstupného výkonu.