Messerschmitt Me 210

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Messerschmitt Me 210
Bundesarchiv Bild 101I-363-2270-18, Frankreich, Flugzeug Me 210.jpg
Základne informácie
Výrobca Messerschmitt
Konštruktér Willy Messerschmitt
Prvý let 5. september 1939
Zavedený 1943
Vyradený 1945
Hlavný používateľ Luftwaffe
Maďarské kráľovstvo
Vyrobených 90 v Nemecku
272 v Maďarsku
Varianty Messerschmitt Me 410

Messerschmitt Me 210 bol nemecký ťažký stíhač a stíhací bombardér používaný počas druhej svetovej vojny. Stroj mal pôvodne nahradiť starší typ Bf 110, avšak jeho masová výroba sa nikdy nerozbehla.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Originálny dizajn Me 210 bol navrhnutý koncom roka 1937 ako náhrada za Messerschmitt Bf 110. Na jeseň roku 1938 RLM zadala firmám Arado a Messerschmitt za úlohu skonštruovať náhradu za Messerschmitt Bf 110. Výsledný dizajn konštrukčnej kancelárie Messerschmitt pozostával z obyčajnej úpravy základného draku Bf 110, do ktorého boli inštalované výkonnejšie motory a ťažšia výzbroj. Odpoveď Arada na požiadavky bolo Arado Ar 240 ale dôvera v predošlú konštrukciu originálneho ťažkého stíhača dlhého doletu a stíhacieho bombardéra Bf 110 viedla v roku 1938 k podpísaniu zmluvy s Messerschmittom ako víťazom zákazky. Výsledkom bol Me 210, ktorý prvýkrát vzlietol 5. septembra 1939, poháňaný dvoma motormi o sile 1050 hp Daimler-Benz DB 601A. Prišlo sa na to, že je extrémne nespoľahlivý, ťažko ovládateľný a nestabilný.

Pozemný personál pri vkladaní bômb do bombovnice Me 210.

Po prvom lete prototypu Me 210 V1 muselo byť lietadlo dôsledne prepracované kvôli svojim letovým vlastnostiam, ktoré boli viac než biedne. Stroj mal problémy s pozdĺžnou stabilitou. Konštrukcia bola vylepšená nahradením pôvodne dvojitej časti chvostových plôch klasickou a takto upravený vzlietol 23. septembra. Jemné zlepšenie bolo viditeľné ale napriek mnohým úpravám na dvoch prototypoch boli letové vlastnosti stále biedne. Stroj mal tendenciu pádu do vývrtky a problémy s motormi. Je ťažké pochopiť ako sa napriek týmto problémom mohol nakoniec dostať do sériovej výroby.

Ešte počas testovacích letov RLM objednalo 1000 strojov v polovici roku 1940. Prvých 15 sériových strojov bolo označené ako testovacie a 5. septembra 1940 program utrpel prvú zo sérii nehôd, keď sa druhý prototyp rozlomil vo vzduchu počas strmhlavého letu, pilotovi sa však zo zničeného stroja podarilo v zdraví uniknúť. Prvé predsériové stroje boli skúšané v špeciálnej novovytvorenej jednotke Erprobungsgruppe 210 na konci roku 1940. ErG 210 mala podstúpiť operačné testy Me 210 a vyvinúť novú bojovú taktiku pre nasadenie tohto typu. Jej veliteľom sa stal Hauptmann Walter Rubensdörffer, ktorý bol zabitý v boji na Bf 110 nad Anglickom, skôr než mohol do Me 210 vôbec nasadnúť. Ďalšou obeťou bol Oberleutnant Heinz Forgatsch, z 3./SKG 210. Zahynul pri nehode počas testovania Me 210 na letisku Rechlin. Sériová výroba sa začala na jar 1941 v Augsburgu a Regensburgu.[1]

Rovnaké problémy boli zaznamenané pri 8 predsériových Me 210 A-0 a 13 sériových Me 210 A-1, preto boli zahrnuté do testovacieho programu, no napriek tomu zlepšenie bolo minimálne. Bolo jasné, že sú nevyhnutné zásadné zmeny, ak majú byť chyby odstránené. V tejto fáze by takýto krok znamenal nevyhnutné meškanie, preto dodávky začali a 64 strojov bolo dodaných na začiatku apríla 1941 a to v dvoch variantoch: Me 210 A-1 ťažký stíhač pre boj proti bombardérom, ozbrojený dvomi 20 mm kanónmi MG 151/20 a dvoma 7,92 mm guľometmi a Me 210 A-2 stíhací bombardér s nosnosťou 2000 kg bômb.

Me 210 A-1 vo Francúzsku, 1942.

Na konci roku 1941 bolo testovanie ukončené a výsledok bol, že stroje boli stále nevhodné na nasadenie kvôli problémom so stabilitou. Messerschmitt modifikoval predsériový stroj (Me 210 A-0 NE+BH Werk Nr. 101), predĺžením zadnej časti trupu a premenovaním na Versuch-number V17 14. marca 1942. Táto modifikácia bola úspešná z hľadiska výrazného zlepšenia ovládateľnosti. Ďalšia dôležitá úprava bola nainštalovanie pohyblivých slotov na nábežnej hrane krídla, v júli 1942. Zanedlho po otestovaní bolo nariadené osadiť nimi všetky doteraz vyrobené stroje.

Avšak 14. apríla, po tom čo bolo doručených asi 200 kusov Me 210, výroba bola zastavená v prospech znovuzavedenia výroby Messerschmittu Bf 110, aby sa získal čas na vyriešenie ťažkostí Me 210. Problém so stabilitou bol nakoniec vyriešený inštaláciou automatických slotov na nábežnej hrane krídla a prehĺbením a predĺžením zadnej časti trupu o 0,95 m. Zlepšenia boli otestované a s podmienkou, že sa použijú motory Daimler-Benz DB 603A s výkonom 1 750 hp (1305 kW), kvôli zlepšeniu výkonov bola schválená výroba. RLM to prijala ako riešenie s vedomím, že to umožní použitie nedokončených trupov Me 210 a Messerschmitt dostal povolenie začať so sériovou výrobou pod zmeneným názvom Me 410.

Me 210A nad Tuniskom, 1943

Verzia Me 210C, skorší model bol stavaný v Maďarsku Dunajskými leteckými závodmi. Messerschmitt dodal diely a nástroje a bola postavená nová továreň pre výrobu, keď bolo rozhodnuté zastaviť nemecký program. Napriek tomu Maďari sa rozhodli vo výrobe pokračovať, a jeden z predsériových Me 210 A-0 bol osadený motormi DB 605E s výkonom 1 475 hp (1100 kW) ako prototyp pre Me 210C. Motory boli vyrábané v licencii Manfredom Weissom.

Me 210C mal nové krídlové sloty a novú zadnú časť trupu. Dodávky z maďarskej továrne začali v marci 1943. Boli prideľované v pomere 1/3 pre Kráľovské maďarské letectvo a 2/3 pre Luftwaffe. Výroba sa rozbiehala pomaly ale začiatkom roku 1944 boli prvé maďarské jednotky vybavené Me 210C. Výroba v Maďarsku skončila v marci 1944 dokedy bolo vyrobených 267 Me 210C, v dvoch variantoch: Me 210 C-1, prieskumný stíhač a Me 210Ca-1 strmhlavý bombardér. Na rozdiel od Luftwaffe, bol medzi maďarskými letcami Me 210 obľúbený a používaný na priamu podporu vojsk a ako strmhlavý bombardér.

Užívatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Flag of the NSDAP (1920–1945).svg Nemecko

Royal hungarian maritime flag.gif Maďarsko

Takticko-technické údaje (Me 210A-1)[upraviť | upraviť zdroj]

Me 210 w trzech rzutach.jpg

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Osádka: 2
  • Rozpätie: 16,34 m
  • Dĺžka: 12,12 m
  • Výška: 4,28 m
  • Nosná plocha: 36,20 m²
  • Hmotnosť prázdneho stroja: 7 070 kg
  • Vzletová hmotnosť: 8 100 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 9 076 kg
  • Pohonné jednotky: 2 × kvapalinou chladený dvanásťvalec do V Daimler-Benz DB 601F s výkonom 993 kW

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 564 km/h v 5 400 m
  • Dostup: 8 900 m
  • Bojový dolet: 1 820 km

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Messerschmitt Me 210- Me 410 Hornisse "Hornet" [online]. pilotfriend.com, [cit. 2010-02-16]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]