Avro Lancaster

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Avro Lancaster
Avro Lancaster B I PA474.jpg
Avro Lancaster B Mk. I počas výročia bitky o Britániu
Typ ťažký bombardér
Výrobca Avro
Metropolitan-Vickers
Armstrong Whitworth
Austin Motor Company
Vickers-Armstrongs
Victory Aircraft (Kanada)
Konštruktér Roy Chadwick
Prvý let 9. januára 1941
Zavedený 1942
Vyradený 1963 (Kanada)
Hlavný používateľ Royal Air Force
Royal Canadian Air Force
Vyrobených 7 377
Cena za kus £ 45–50 000 na začiatku
£ 1,3–1,5 miliónov v roku 2005
Varianty Avro Lancastrian

Avro Lancaster bol štvormotorový bombardér používaný počas druhej svetovej vojny britským Kráľovským letectvom. Bol jedným z najvýznamnejších typov, ktoré počas vojny slúžili v RAF, a tvoril základ britského Bomber Command v druhej polovici vojny (dá sa povedať, že v tejto pozícii nahradil typ Vickers Wellington). Po prvýkrát bol bojovo nasadený v roku 1942, až ako posledný z trojice britských ťažkých štvormotorových bombardérov slúžiacich v Bomber Command (vedľa typov Short Stirling a Handley Page Halifax). Počas vojny bol nasadený takmer výhradne ako ťažký bombardér, v rámci Bomber Command (za vojny nebol nikdy bojovo použitý mimo Britské ostrovy, zostal iba vo výzbroji Bomber Command, jedného z Home Commands, teda tzv. „Domácich veliteľstiev“).

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Konštrukcia Lancasteru vychádzala z dvojmotorového bombardéra Avro 679 Manchester I, ktorý bol hendikepovaný nevyzretými a nedostatočne výkonnými motormi Vulture, ale pretože stroj mal inak dobré vlastnosti bolo rozhodnuté lietadlo prepracovať pre iné pohonné jednotky. U stroja bolo použité zväčšené krídlo (na pôvodný centroplán boli pripojené zväčšené vonkajšie časti) a stroj dostal štyri motory Rolls-Royce Merlin (prvý prototyp poháňali motory Merlin X). Nový typ, ktorý niesol továrenské označenie Type 683, spočiatku niesol meno Manchester III, to bolo neskôr zmenené na Lancaster Mk. I.

Lietadlá stavali aj firmy Vickers a Armstrong Whitworth a na konci vojny ich vyrábala aj firma Austin v Birminghame. 300 lietadiel verzie Mk. II bolo vyrobených s dvojhviezdicovými vzduchom chladenými motormi Bristol Hercules VI (neskôr vyrobené stroje dostali motory Hercules XVI). V Kanade sa vyrábala verzia Mk. X s motormi Merlin 28 (neskôr dostali motory Merlin 38 alebo Merlin 224), ktoré v licencii vyrábala automobilka Packard.

Operačné nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Lancaster zhadzuje bomby na Duisburg, 1944

Lancastery uskutočnili v rokoch 1942 – 1945 vyše 156 000 operačných letov a zvrhli okolo 608 000 anglických ton (angl. tona je 2240 libier, teda cca 1 016 kg) bômb. 3249 Lancasterov bolo stratených v boji. Aspoň 34 alebo 35 strojom sa podarilo dokončiť 100 a viac operačných letov! (Čo je veľmi ojedinelý výkon – napr. iba tri Halifaxy dosiahli „stovky“.) Jeden stroj dosiahol dokonca až 140 operačných letov a prežil vojnu, ale v roku 1947 bol zošrotovaný (zo „stovkových“ Lancasterov sa však jeden zachoval až do dnešných dní – je exponátom britského RAF Museum v Hendone, na okraji Londýna).

Medzi najslávnejšie akcie Lancasteru patrí Operácia Chastise, kedy boli prelomené dve priehrady v Porúrí, a potopenie bojovej lode Tirpitz. Na sklonku vojny sa počítalo s ich bojovým nasadením v Pacifiku (v rámci tzv. Tiger Force), ale k tomu už pre rýchly koniec vojny v Pacifiku nedošlo.

Dnes existujú dva letuschopné Lancastery. Jeden je v Anglicku a druhý sa nachádza v Kanade.

Verzie[upraviť | upraviť zdroj]

Avro Lancaster B Mk. I
  • B Mk. I
  • B Mk. I (Special)
  • PR 1
  • B Mk. I (FE)
  • B Mk. II
  • B Mk. III
  • B Mk. III (Special)
  • ASR III/ASR 3
  • GR 3/MR 3
  • B Mk. IV
  • B Mk. V
  • B Mk. VI
  • B Mk. VII
  • B Mk. X

Špecifikácie (Lancaster B Mk. I)[upraviť | upraviť zdroj]

Avro Lancaster.png

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 7
  • Dĺžka: 25,25 m
  • Rozpätie: 31,11 m
  • Výška: 5,97 m
  • Nosná plocha: 120,50 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 14 500 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 31 900 kg
  • Pohonná jednotka: 4 × kvapalinou chladený vidlicový dvanásťvalec Rolls-Royce Merlin XX, každý s výkonom 954,4 kW

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 455 km/h (vo výške 5 600 m)
  • Dolet: 2 650 km alebo až 4 200 km (s minimálnym nákladom bômb)
  • Dostup: 7 500 m
  • Stúpavosť: do výšky 6 100 m za 41,6 minúty
  • Plošné zaťaženie: 240 kg/m²
  • Výkon/hmotnosť: 130 W/kg

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • 8 (resp. 10) guľometov Browning kalibru 7,7 mm, v troch (resp. štyroch) motoricky ovládaných streleckých vežiach
  • maximálne 6 400 kg bômb

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Václav Němeček: Vojenská letadla (3), Naše vojsko, Praha, 1992 (vydání 3., upravené a doplněné), ISBN 80-206-0117-1

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]