Avia B-534

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Avia B-534
Avia B534.jpg
Základne informácie
Výrobca Avia
Konštruktér František Novotný
Prvý let 25. mája 1933
Zavedený 1935
Vyradený ~ 1944
Charakter vyradený
Hlavný používateľ Česko-Slovensko
Výroba 19331939
Vyrobených 566

Avia B-534 bol česko-slovenský stíhací dvojplošník z obdobia medzi svetovými vojnami.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý prototyp Avie B-534
Zreštaurovaná Avia B-534 v leteckom múzeu Praha-Kbely

Bezprostredným podnetom na vznik tohto stroja bola začiatkom 30. rokov zhoršujúca sa zahranično-politická situácia, ktorá si vyžiadala modernizáciu leteckého parku. Ministerstvo Národnej obrany preto vyhlásilo súťaž na novú štandardnú stíhačku pre česko-slovenské letectvo. Konštruktér František Novotný v továrni Avia napriek neúspechu so strojom B-34, ktorý mal problémy s hviezdicovým motorom R-29, prepracoval konštrukciu a umiestnil do pozmeneného draku licenčný motor Hispano-Suiza 12Ydrs s výkonom 860 k. Konštrukcia továrne Avia sa ukázala spomedzi ostatných strojov tovární Letov a Praga zapojených do súťaže najlepšia. Stroje oplývali výbornou stúpavosťou, manévrovateľnosťou aj pomerne vysokou rýchlosťou, ktorá sa blížila k 400 km/h. Dvojplošná koncepcia, pevný podvozok a otvorený kokpit však predurčovali stroj k tomu, že mierne zaostával za najnovšími strojmi, ktoré v tej dobe vznikali v ostatných krajinách. Napriek tomu všetkému sa na jeseň roku 1935 k leteckým jednotkám dostávajú prvé sériové stroje. Celkové prezbrojenie česko-slovenského stíhacieho letectva na tento typ bolo dokončené v roku 1937. Avie B-534 si čoskoro získali veľkú popularitu. Dopomohli k tomu najmä úspechy česko-slovenských letcov, ktoré dosiahli, napríklad na leteckej súťaži v Zürichu v roku 1937. [1]

Prvá 100 kusová séria mala otvorenú kabínu, dva guľomety v trupe a po jednom v spodných krídlach. 2. séria už mala všetky štyri guľomety po bokoch trupu. 3. séria mala iba jeden spoločný prívod vzduchu ku kompresoru. V predmníchovskom období dokončovala Avia najrozsiahlejšiu 4. sériu strojov B-534, aby letectvo dosiahlo plný stav. Nové Avie mali uzavretý prekryt kabíny, kapotovaný podvozok a závesníky pre 6× 10 kg alebo 4× 20 kg bômb. Vyvinutá bola aj nová Bk-534, ktorá bola vyzbrojená 20 mm kanónom, ktorých však nebol dostatok, a preto bolo týchto strojov vyrobených iba niekoľko kusov. Posledné stroje, ktoré vyšli z výrobných liniek sa už dostali do rúk nemeckým okupantom. Nová konštrukcia Avia B-35 a B-135 už nestihla byť zavedená do výzbroje.

Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Avia B-534 Slovenských vzdušných zbraní patriaci 13. letke počas bojov na východnom fronte, 1941

Krst ohňom prežili Avie B-534 počas pohraničných bojov medzi novovzniknutou Slovenskou republikou a maďarskými vojskami v marci 1939 na východnom Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Slabiny B-534 sa prejavili naplno, keď stroje utrpeli straty, aj kvôli ich slabému pancierovaniu. Nemalú vinu za ich neúspechy mala však aj samotná situácia v letectve, ktorej v tom období muselo čeliť odchodu kvalitných českých kádrov zo Slovenska.

Väčšie úspechy zaznamenali Avie B-534 pri podpore nemeckého útoku na Poľsko, pri ktorom sa ich bojová činnosť sústredila najmä na ochranu strmhlavých bombardérov Ju 87 ako aj ochranu vlastného vzdušného priestoru. Neskôr počas bojov na východnom fronte Avie so slovenskými letcami pomáhali nemeckej Luftwaffe okrem ochrany strmhlavých bombardérov Ju 87 aj ako prieskumné a pozorovacie stroje. Vybojovali pri tom 1119 súbojov a zaznamenali aj početné zostrely, pričom sami neutrpeli nijak zvlášť ťažké straty.

Nemci používali početné Avie B-534 na najrôznejšie účely. Spočiatku ich využívali v leteckých školách na pokračujúci výcvik stíhačov. No osvedčili sa i pri vlečení zásobovacích klzákov, napríklad v bojoch pri Demiansku. Zaujímavé boli tiež nemecké testy, pri ktorých boli tri stroje upravené pre pristátie na lietadlovej lodi Graf Zeppelin.

78 strojov predali Nemci počas vojny do Bulharska. V roku 1943 „zasiahli“ tieto stroje v bulharských farbách proti náletu amerických bombardérov B-24 Liberator. Americkí letci sa pritom útoku údajne vyhli tak, že vystúpali do väčšej výšky, kde im B-534 nemohli ublížiť. Táto udalosť jasne poukazovala, že dvojplošné Avie boli v tej dobe už dávno za svojim zenitom. Časť zo svojich B-534-iek nasadili Bulhari k útokom na pozemné ciele aj po prechode na stranu Spojencov. 10. septembra 1944 sa šesť strojov Avia B-534 dostalo do leteckého súboja so šiestimi Messerschmittmi Bf 109 v malej výške. Jedna B-534 bola síce zostrelená, ale nemeckí letci sa z boja radšej odpútali, pretože sa v malej výške obávali dobre manévrujúcich B-534.

Avie sa dostali do boja aj na slovenskom území počas Slovenského národného povstania. Potom čo niekoľko strojov zostalo vo výzbroji kombinovanej letky na letisku Tri Duby ich povstalci používali na podporu pozemných jednotiek a prieskum. 2. septembra 1944 zaznamenal slovenský letec František Cyprich posledný registrovaný zostrel pomocou dvojplošníka s pevným podvozkom, keď napadol a zostrelil neozbrojený maďarský Junkers Ju 52/3m. Väčšina Avií bola na sklonku SNP poškodená alebo nefunkčná a stála na Troch Duboch ako klamné ciele pre nemecké nálety.

Vďaka útekom slovenských letcov do okolitých krajín, ako aj vojnovej koristi, sa Avie B-534 dostali i do ZSSR, Rumunska a Maďarska.

Varianty[upraviť | upraviť zdroj]

Avia Bk-534 Slovenských vzdušných zbraní patriaci 12. letke, Ukrajina, cca 1941
  • B-534/1 : prvý prototyp
  • B-534/2 : druhý prototyp
  • B-534-I : prvá produkčná verzia
  • B-534-II :
  • B-534-III :
  • B-534-IV : uzavretý prekryt kabíny
  • Bk-534 : vyzbrojená dvomi 7,62 mm guľometmi a jednym 20 mm kanónom

Špecifikácie (B-534-IV)[upraviť | upraviť zdroj]

Technický popis[upraviť | upraviť zdroj]

Avia B-534 bol jednomiestny, jednomotorový vzperový dvojplošník. Kovová kostra trupu, krídel, pevných aj pohyblivých chvostových plôch bola čiastočne potiahnutá duralom, čiastočne plátnom. Krycie plechy motoru boli duralové. Radový motor poháňal dvojlistú kovovú vrtuľu, ktorá však nemala nastaviteľný uhol nábehu. Podvozok bol pevný, hlavné podvozkové nohy boli kapotované, v zadnej časti trupu bola ostroha, alebo koleso.

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 8,20 m
  • Rozpätie: 9,40 m
  • Výška: 3,15 m
  • Plocha krídel: 23,56 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 1 460 kg
  • Vzletová hmotnosť: 1 985 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 2 120 kg
  • Pohonná jednotka: 1 × dvanásťvalcový vidlicový motor Avia alebo ČKD Hispano-Suiza HS 12Ydrs s výkonom 625 kW (850 k) pri 2400 ot./min.

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 394 km/h
  • Cestovná rýchlosť: 300 km/h
  • Dostup: 10 600 m
  • Dolet: 580 km
  • Stúpavosť: 15,0 m/s
  • Pomer výkon/hmotnosť: 292 W/kg

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • 4× synchronizovaný guľomet vzor 30 kalibru 7,92 mm so zásobou 250 nábojov (maximálne 300 nábojov) na hlaveň
  • 6 kusov 10 kg alebo 4 kusy 20 kg bômb

Porovnateľné stroje[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zbyněk Válka - Stíhací letadla 1939/45 Itálie, Francie, SSR, Česko-Slovensko, Poľsko, Holandsko, Švédsko, Austrálie ISBN 80-7198-396-9 (str. 77)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]