Kolchoz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kolchoz (rus. колхоз) bola v bývalom Sovietskom zväze forma kolektívneho poľnohospodárstva zavedená na vidieku počas tzv. kolektivizácie, na rozdiel od sovchozov, ktoré často vznikli konfiškáciou pôdy väčších statkárov (tzv. kulakov), vznikali kolchozy spojením menších pozemkov drobných roľníkov. Ekvivalentom v Česko-Slovensku bolo Jednotné roľnícke družstvo (JRD) na Slovensku, a Jednotné zemědělské družstvo (JZD) v Česku. Kolchoz predstavoval väčšinou združenie roľníkov, prostriedky výroby (pôda, zariadenia, dobytok, osivo a iné) sa nachádzali v spoločnom vlastníctve pod verejnou kontrolou členov kolchozu, produkty práce boli tiež distribuované spoločným rozhodovaním ich členov, obyčajne odovzdávané štátu. Okrem kolchozov venujúcich sa rastlinnej a živočíšnej výrobe existovali aj rybárske kolchozy.

Analógmi kolchozov sú poľnohospodárske družstvá v bývalých postkomunistických krajinách, kibuce v Izraeli, v minulosti aj národné komúny v Číne počas veľkého skoku.

Termín kolchoz je skratkou slov kollektivnoe chazjajstvo, doslova spoločné hospodárstvo.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Násilná kolektivizácia mala na sovietskom vidieku, koncom 20. a začiatkom 30. rokov 20. storočia, za následok rozsiahle vyvlastňovanie pôdy držanej v súkromnom vlastníctve roľníkmi. Svojim rozsahom, tempom a násilnými metódami mala veľmi negatívny vplyv na výkon poľnohospodárstva ale aj značný sociálny rozmer. Viedla k výraznému narušeniu výrobných síl, zníženiu poľnohospodárskej produkcie a v rokoch 1932 až 1933 mala za následok hladomor na Ukrajine, Severnom Kaukaze, v Povolží a ďalších regiónoch.

V období medzi rokmi 1927 a 1932 riadil kolchozy po celom ZSSR tzv. Kolchozcentr (Celozväzová rada kolektívnych roľníckych hospodárstiev), neskôr jej funkcie prebrali iné príslušné štátne orgány[1].

Celková efektivita štátom riadeného poľnohospodárstva v Sovietskom zväze bola nízka. Za všetko hovoria odhady, ktoré poukazujú na to, že 2-3% ornej pôdy, ktorú vlastnili kolchozníci ako svoje záhumienky v 80. rokoch, vyprodukovali okolo 25% celkovej rastlinnej produkcie krajiny. Teda viac než 10 krát vyššie ako boli výnosy z pôdy vo vlastníctve štátu.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kolchoz, Enciklopedia Kirilla i Mefodia [online]. megabook.ru, [cit. 2011-06-26]. Dostupné online. (po rusky)
  2. Ellman, M., 1988, Soviet agricultural policy. Economic and Political Weekly, s. 1208-?