Vostok 1

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vostok 1
Znak misie
Vostok-1 mission patch.jpg
Údaje o misii
Názov misie Vostok 1
Kozmická loď: Vostok-3KA (výr. č. 3)
Nosná raketa: Vostok-K 8K72K
Volací znak: Кедр (Céder – borovica limbová)
Posádka: 1
Kozmodróm (rampa): Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart: 12. apríl 1961, 06:06:59 UTC
Pristátie: 12. apríl 1961, 07:55 UTC
51°16′14″S 45°59′50″V / 51.270682°S 45.99727°V / 51.270682; 45.99727
Trvanie: 1 hodina, 48 minút
Počet obehov: 1
Apogeum: 327 km
Perigeum: 181 km
Doba obehu: 89,34 minút
Inklinácia: 64,95°
Vzdialenosť: 41 000 km
Hmotnosť: 4 725 kg
Fotografia posádky
Jurij Gagarin
Jurij Gagarin
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Sputnik 10 Vostok2patch.png Vostok 2

Pozri aj Kozmonautický portál

Vostok 1 (Восток-1) bol prvý vesmírny let s ľudskou posádkou. Odštartoval 12. apríla 1961 s kozmonautom Jurijom Gagarinom na palube.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Údaje o kozmickej lodi[upraviť | upraviť zdroj]

Vostok 1 bola kozmická loď určená pre jedného kozmonauta, vypustená rovnomennou raketou z kozmodrómu Bajkonur. Hmotnosť bola 4 725 kg, dĺžka 5 a priemer 2,3 metra. Označenie podľa katalógu COSPAR dodatočne pridelené v tvare 1961-012A. Pred jej letom bolo vypustených v rokoch 1960 – 1961 päť testovacích exemplárov.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu

Vostok 1 vyštartoval o 09:06:59 moskovského času (06:06:59 svetového času) z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Štart prebehol hladko, iba motor 2. stupňa rakety (t.j. bloku A) sa vypol neskôr, Vostok 1 preto nabral o 25 m/s vyššiu rýchlosť, čo prinieslo zvýšenie apogea dráhy o viac ako 85 km a namiesto plánovaného letu vo výške 180 – 230 km nad povrchom Zeme sa dostal na dráhu s výškou 181 – 327 km. Gagarin obletel Zem jedenkrát za 108 minút a vrátil sa nezranený potom, čo sa vo výške 7 km nad zemou katapultoval z návratového modulu a sám sa zniesol na padáku. Pristál o 10:55 moskovského času (07:55 svetového času) neďaleko mesta Engels, resp. pri dedine Smelovka v Saratovskej oblasti ZSSR.

Riadiace stredisko potvrdilo dosiahnutie obežnej dráhy až 25 minút po štarte.

Kontrola výšky bola riadená automatickým systémom. Pre prípad jeho zlyhania bola kozmická loď vybavená záložným manuálnym riadením. Lekári a inžinieri si neboli istí reakciou organizmu človeka na stav beztiaže a pre istotu bolo manuálne riadenie zamknuté zariadením, ktoré pozostávalo zo šiestich gombíkov s číslami 1 až 6. Trojmiestny kód pre odomknutie (125) bol v zapečatenej obálke na palube, ak by predsa len bolo v núdzovej situácii potrebné manuálne riadiť. Šéfovi prípravy kozmonautov, Markovi Gallajovi, to však nedalo a tesne pred štartom kód Gagarinovi prezradil, a dokonca napísal na písaciu podložku, aby ho mal stále pred očami. Neskôr vyšlo najavo, že to isté tajne urobil už predtým aj hlavný konštruktér Sergej Koroľov. Kozmickej lodi bol pridelený volací znak „Céder“.

Vostok 1 nemohol meniť obežnú dráhu, ale len výšku. Automatické riadenie začalo s brzdiacim zážihom asi po hodine letu.

Pristátie[upraviť | upraviť zdroj]

Časť ovládacieho panelu Vostoku 1
Návratový modul Vostoku 1 vystavený v múzeu RKK Energija

Brzdiaci zážih začal o 10:25:48 moskovského času (07:25:48 svetového času) nad západným pobrežím Afriky v blízkosti Angoly, 8 000 km od určeného miesta pristátia. Zostup bol komplikovaný. Brzdiaci motor nepracoval plánovanú dobu, ventil slúžiaci k prefúknutiu spaľovacej komory pred zážihom motora sa totiž poriadne nezavrel a časť paliva ním unikla. Motor preto zhasol už po 40,1 sekundách, keď spomalil loď o 132 m/s, namiesto aby bol vypnutý po spomalení o 136 m/s (po 41 sekundách v prevádzke). Prítok okysličovadla do spaľovacej komory pokračoval ešte 4 sekundy, kým ho automatika nevypla, jeho nepravidelný výtok vyvolal rotáciu lode, ocenenú Gagarinom na 30° za sekundu. Pretože neprebehlo riadne vypnutie motora po 41 sekundách v prevádzke, nenastalo ani oddelenie prístrojového úseku, ktoré malo nasledovať o 10 sekúnd neskôr. Prístrojový úsek bol riadiacim systémom lode odstrelený až po 10 minútach, o 10:35 moskovského času (07:35 svetového času).

Kvôli váhovému obmedzeniu loď nemala záložný motor pre brzdiaci manéver. V prípade zlyhania motora mala z plánovanej obežnej dráhy 108 – 230 km počas 5 – 7 dní v dôsledku odporu atmosféry samovoľne zostúpiť na Zem. Na lodi boli potraviny na dostatočnú dobu – 10 dní. Avšak kvôli neskoršiemu vypnutiu motora 2. stupňa nosnej rakety pri štarte sa Vostok 1 dostal na vyššiu dráhu (181 – 327 km), z ktorej by samovoľný zostup trval 15 – 20 dní.

Vzhľadom k vyššie uvedeným odchýlkam v činnosti motorov loď nedoletela do plánovanej pristávacej oblasti južne od Kujbyševa, ale pristála pri dedine Smelovka ležiaca neďaleko mesta Engels v Saratovskej oblasti.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vostok 1 na českej Wikipédii.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]