Vostok 6

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vostok 6
Znak misie
Vostok 5-6 mission patch.svg
Údaje o misii
Názov misie Vostok 6
Nosná raketa: Vostok
Volací znak: Чайка (čajka)
Posádka: 1
Kozmodróm (rampa): (LC1)
Štart: 16. jún 1963, 09:29:52 UTC
Pristátie: 19. jún 1963, 08:20 UTC
53° 16' s.š., 80° 27' v.d.
Trvanie: 2 dni 22 hodín 50 minút
Počet obehov: 48
Apogeum: 166 km
Perigeum: 165 km
Doba obehu: 87,8 min
Inklinácia: 64,9°
Hmotnosť: 4 713 kg
Fotografia posádky
Valentina Tereškovová
Valentina Tereškovová
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Vostok 5 Voschod 1

Pozri aj Kozmonautický portál

Vostok 6 bola sovietska vesmírna misia v rámci programu Vostok. Kozmonautka Valentina Tereškovová, ktorá sa nachádzala na palube kozmickej lode sa stala prvou ženou vo vesmíre. Podobne ako Vostok 3 a Vostok 4 aj Vostok 5 a Vostok 6 boli spojené misie a podobne ako predchádzajúci pár aj tento sa k sebe priblížil a nadviazal rádiové spojenie. Bol to posledný let v rámci programu Vostok.

Návratová kapsula sa nachádza v múzeu RKK Energia v Koroľove.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Štart kozmickej lode Vostok 6 prebehol 16. júna 1963. Štart bol odložený kvôli technickým ťažkostiam aj zvýšenej slnečnej aktivite. Jej let trval tri dni, Tereškovová sa vďaka nemu stala desiatym kozmonautom histórie a prvou ženou vo vesmíre. Vostok 6 štartoval z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Počas letu loď obletela 48krát našu planétu. Presná doba jej letu je 70 hodín a 50 minút. Z paluby Vostoku, z ktorého sa Tereškovová hlásila volacím znakom чайка (čajka), vysielala živý rozhovor, ktorý bol vysielaný rozhlasom po celom Sovietskom zväze. Spoločne s Vostokom 6 sa vo vesmíre nachádzal aj Vostok 5, okolo ktorého loď preletela vo vzdialenosti iba piatich kilometrov počas jedného zo svojich obehov okolo planéty.

Let neprebiehal bez problémov, riadiace stredisko odhalilo chybu v príprave a muselo preprogramovať motory, aby nedošlo k vážnej nehode pri pristávacom manévri. Tereškovovú trápila kozmická nemoc a únava, na ktorú si z kozmickej lode opakovane sťažovala, na palube vraj zaspávala aj v čase, keď mala plniť pracovné úlohy. Dnes pracovníci Inštitútu histórie a techniky Ruskej akadémie vied špekulujú o tom, že mohlo ísť aj o prejavy nervového zrútenia.

Pristátie sa uskutočnilo 19. júna 1963. Podobne ako Jurij Gagarin sa aj Tereškovová pri pristáti katapultovala, pri dosadnutí sa udrela do hlavy. Napriek tomu, že v štábe panovali o vystúpení Tereškovovej rozpaky, pre celosvetovú verejnosť - a po politickej stránke - bola jej misia úspechom.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]