Vostok 2

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vostok 2
Znak misie
Vostok2patch.png
Údaje o misii
Názov misie Vostok 2
Kozmická loď: Vostok-3KA (výr. č. 4)
Nosná raketa: Vostok-K 8K72K
Volací znak: Орёл (orol)
Posádka: 1
Kozmodróm (rampa): Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart: 6. august 1961, 05:59:57 UTC
Pristátie: 7. august 1961, 07:11 UTC
50°51′10″S 47°01′14″V / 50.85276°S 47.02048°V / 50.85276; 47.02048
Trvanie: 1 deň, 1 hodina, 11 minút
Počet obehov: 17,5
Apogeum: 244 km
Perigeum: 183 km
Doba obehu: 88,46 minút
Inklinácia: 64,93°
Vzdialenosť: 703 100 km
Hmotnosť: 4 731 kg
Fotografia posádky
German Titov
German Titov
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Vostok-1 mission patch.jpg Vostok 1 Vostok 3 4 Mission Patch.svg Vostok 3

Pozri aj Kozmonautický portál

Vostok 2 (Восток-2) bola sovietska vesmírna misia v rámci programu Vostok, ktorá vyniesla kozmonauta Germana Titova na obežnú dráhu, kde zotrval viac ako jeden deň.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Rezervná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Údaje o kozmickej lodi[upraviť | upraviť zdroj]

Vostok 2 (podľa katalógu COSPAR 1961-019A) bola jednomiestna kozmická loď dlhá 5 metrov s priemerom 2,3 metra. Jej hmotnosť bola 4 731 kg. Dosiahla obežnej dráhy vo výške 183 – 244 km nad povrchom Zeme.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Vostok 2 vyštartoval 6. augusta 1961 o 08:59:57 moskovského času (05:59:57 svetového času) z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Kozmická loď s Germanom Titovom na palube mala pôvodne uskutočniť 3 oblety Zeme, avšak hlavný konštruktér Sergej Koroľov získal navrch v presadení jednodenného letu. Let bol určený na výskum dlhšieho pobytu ľudského tela v bezváhovom stave.

Napriek tomu, že Titov sa stal až štvrtým človekom vo vesmíre (keď sú počítané aj suborbitálne lety amerického programu Mercury), získal aj jedno nepríjemné prvenstvo. Stal sa prvým človekom, ktorý trpel „kozmickou chorobou“. Tento nepríjemný zážitok opisoval po návrate: „Prečo prístrojová doska niekam ubieha a ocitla sa zrazu na strope? Nemôžem si uvedomiť, kde je Zem, v akej som polohe, ale o niekoľko minút všetko zaujíma svoje miesto.“ Počas šiesteho obletu Zeme Titov aj zvracal. Napriek týmto nepríjemnostiam však dokázal plniť zadané úlohy. Na rozdiel od letu Vostok 1 Jurija Gagarina, Titov na krátku chvíľu prevzal riadenie kozmickej lode. Telemetrické údaje, ktoré jeho biosenzory prenášali na Zem ukázali, že kozmonaut nie je úplne v poriadku. Šéflekár kozmonautov, profesor Karpov, ubezpečil ostatných, že kozmonautov stav sa zlepší, keď si pospí. Počas 12. obletu Zeme prestali od sledovacích staníc na Kamčatke a Ussurijsku prichádzať správy. German Titov zaspal a stal sa tak prvým človekom, ktorý zaspal vo vesmíre. O 35 minút neskôr bolo s Vostokom 2 opäť nadviazané spojenie. Titovov stav sa síce zlepšil, avšak naďalej nebol úplne v poriadku. Skúsenosti s letom človeka do vesmíru boli v tom čase veľmi malé, a tak sa špekulovalo i o tom, či nemá kozmonautova nevoľnosť súvislosť s radiáciou a či je vôbec ľudský organizmus schopný prežiť v bezváhovom stave dlhší čas.

Počas 17. obletu Zeme, 7. augusta 1961 o 09:57 moskovského času (06:57 svetového času), začal brzdiaci zážih. Približne desať sekúnd po ukončení zážihu sa mal automaticky oddeliť prístrojový úsek od návratovej kabíny Vostoku. Prístrojový úsek sa od návratovej kabíny síce oddelil, ale nie úplne, pretože zostal spojený s návratovou kabínou sústavou káblov. Medzitým začal Vostok rotovať okolo všetkých troch osí. Až po 10 minútach došlo k úplnému oddeleniu, pravdepodobne prehorením káblov pri vstupe do atmosféry. Rotujúca kabína Vostoku sa pri zostupne nakoniec ustálila. Vo výške 7 kilometrov nad zemou bol Titov automaticky katapultovaný z kabíny. Počas katapultáže nepatrne pohol hlavou a rozbil si nos. Po otvorení padáku a zostupe cez oblačnosť naraz vypadol zo svojho púzdra záložný padák, ktorý sa najprv len hojdal pod kozmonautom, ale vo výške približne 1 kilometer sa začal „nalievať“. Našťastie sa síce záložný padák omotal okolo šnúr hlavného padáku a jeho vrchlík sa naplnil, ale súčasne sa „nevylial“ vrchlík hlavného padáku. Pri zostupe Titov zistil, že vietor ho vedie priamo na železničnú trať, ku ktorej sa práve blíži rýchlik smerujúci do Moskvy. Vlak prešiel tesne pod ním a na tento moment spomínal už s úsmevom: „Neviem, či ma spozoroval strojvodca a pridal na rýchlosti, alebo som mal dostatočnú výšku.“

Celý let bol však takmer bez výhrad úspešný, poznačený záchvatom nevoľnosti kozmonauta, poruchou vyhrievania, ktorá spôsobila pokles teploty v kabíne na 6,1 °C. Titov uskutočnil celkovo 17 obletov Zeme. Pristál o 10:11 moskovského času (07:11 svetového času) pri obci Krasnyj Kut v Saratovskej oblasti ZSSR. German Titov bol najmladším kozmonautom sveta, ktorý letel do vesmíru. V čase letu mal 25 rokov.

Návratová kapsula Vostoku 2 bola zničená počas vývoja kozmickej lode Voschod.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]