Blesk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Animácia blesku
Blesk udiera do Eiffelovej veže

Blesk je silný prírodný elektrostatický výboj produkovaný počas búrky. Bleskový elektrický výboj – „blesk“ je sprevádzaný emisiou svetla. Najčastejšie sú blesky medzi oblakmi. Len každý tretí až štvrtý udiera do zeme. Najčastejšie sa vyskytujú tzv. čiarové blesky[1], zriedkavo guľové.

Hrom je charakteristický zvukový efekt blesku vznikajúci tým, že elektrický výboj blesku zahrieva okolitý vzduch, ktorý sa prudko rozpína. Tento dej je veľmi rýchly a pripomína výbuch. Po skončení blesku sa teplota prudko znižuje, pritom sa vzduch prudko sťahuje a to spôsobuje otrasy a vytvára ohlušujúci zvukový efekt.

Pri búrke možno pozorovať vzdialený blesk, hrom však počuť až o niekoľko sekúnd neskôr. Blesk je intenzívny elektrický výboj. Vzhľadom na krátkosť okamihu a obrovsku energiu náboja má blesk veľmi vysokú teplotu. Vzhľadom na veľkú rýchlosť šírenia svetla vo vzduchu (300 000 km/s) pozorujeme svetelný jav v malej vzdialenosti od jeho zdroja takmer okamžite. Doba, ktorá uplynie medzi pozorovaním blesku a vypočutím sprievodného zvuku, je doba potrebná k tomu, aby sa zvuk dostal od zdroja k uchu pozorovateľa (rýchlosť zvuku je cca 330 m/s).

Mytológia[upraviť | upraviť zdroj]

Blesk ako prejav atmosférickej elektriny je známy od ranných čias vývoja ľudskej spoločnosti. Prvý oheň, ktorý človek poznal, bol pravdepodobne plameň vzniknutý úderom blesku do kra alebo suchej trávy. Podľa báje teda prišiel z neba. Starodávne národy uctievali boha hromu a blesku. U Germánov sa volal Thor a Donar, Egypťania mali v kalendári mesiac Amšir (8. február – 9. marec) pomenovaný na počesť boha búrok. V starom Grécku to bol vládca Olympu – hromovládny Zeus. Boh hromu a blesku u starých Slovanov sa volal Perún (Parom). Aj dnes sa v prenesenom slova zmysle používa „Parom aby ťa vzal!“. V ruskom ľudovom podaní vládne búrkou prorok Ilja (Eliáš), ktorý sa vozí vo svojom kočiari po nebi. Aristoteles v 4. storočí pred n. l. považoval blesk za horľavé výpary zeme, ktoré sa náhle zapália a vzbĺknu.

Vznik blesku[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá etapa vzniku blesku je prípravná – stupňovitý vedúci výboj – leader. Leader sa pohybuje od búrkového oblaku k zemi v rýchlo za sebou nasledujúcich žiarivých kvantách, ktoré sú dlhé asi 50 m. Keď sa začne blesk vyvíjať, dosiahne ionizované stredné pásmo jeho kanála v priebehu niekoľkých tisícin sekundy teplotu až 33 000 °C.

Negatívny náboj leadra indukuje na zemskom povrchu silný kladný náboj, a to najmä na predmetoch, ktoré z neho vyčnievajú. Pretože sa nesúhlasné náboje priťahujú, kladný náboj na povrchu zeme ide v ústrety zápornému náboju leadra a pritom vznikajú vzostupné výboje. Jeden zo vzostupných výbojov kladného náboja zeme sa dostane do styku s leadrom a tak určí miesto, kde udrie blesk a vytvorí kanál. Vzostupné výboje dosahujú výšku 30 až 50 m. Bleskozvody podnecujú silné vzostupné výboje a tak umožňujú blesku bezpečnú cestu k zemi.

Druhá etapa priebehu blesku sa nazýva hlavná etapa. Keď dospeje kanál blesku k zemi, začne ním pretekať elektrický náboj oveľa rýchlejšie a prudšie. Je to mohutný výboj záporného elektrického náboja nahromadeného v oblaku a kladného elektrického náboja nahromadeného elektrostatickou indukciou na zemskom povrchu.

Guľový blesk[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Guľový blesk

Vzácnym javom vyskytujúcim sa pri búrkach je guľový blesk. Máva tvar gule priemeru od niekoľko cm po niekoľko dm, prejavuje sa svetielkovaním v rôznych farbách, voľne sa vznáša vo vzduchu alebo klesá nadol. Niekedy mizne výbuchom, inokedy sa ticho rozplynie. Jeho pôvod nie je dosiaľ celkom objasnený.

V júni roku 1996 vletela do továrne v Tewkesbury v Anglicku guľa modrého a bieleho svetla veľkosti tenisovej loptičky. Pred početnými svedkami sa svetelná guľa odrazila od vnútornej časti strechy, točila sa okolo trámov, iskrila a nakoniec vybuchla silným oranžovým zábleskom. Ozvala sa pritom ohlušujúca rana a vyrazila poistky telefónnej ústredne.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ČEMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]