Dúha

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dúha
Vznik dúhy

Dúha je optický úkaz vznikajúci v atmosfére Zeme. Vznik dúhy je spôsobený disperziou slnečného svetla prechádzajúcim kvapkou. Predpokladom pre vznik dúhy je prítomnosť vodných kvapiek v atmosfére a Slnka, ktorého svetlo cez kvapky môže prechádzať. Pretože voda má väčší index lomu ako vzduch, svetlo sa na ich rozhraní láme. Uhol lomu je rôzny pre rôzne vlnové dĺžky svetla a teda svetlo sa rozkladá na jednotlivé farebné zložky, ktoré sa odrážajú na vnútornej stene a kvapku opúšťajú pod rôznymi uhlami s najväčšou intenzitou svetla pri uhloch okolo 40° – 42°. Pri výške slnka nad 42° sa nedá pozorovať.[1] Modré svetlo (kratšia vlnová dĺžka) sa láme pod väčším uhlom ako červené svetlo, ale pretože oblasť zadnej strany kvapky má ohnisko vo vnútri kvapky, spektrum samo prechádza a preto sa červené svetlo zobrazí vyššie na oblohe a vytvára vonkajšiu farbu dúhy.

Isaac Newton ako prvý vo svojej práci o optike z roku 1672 ukázal, že biele svetlo je možné zložiť z farebných spektrálnych lúčov a vysvetlil zákonitosti dúhových farieb. Dúha obsahuje farby svetelného spektra: červená (vonkajšia strana), oranžová, žltá, zelená, modrá, tmavo modrá (indigo) a fialová (vnútorná strana). Existuje aj tzv. vedľajšia dúha, ktorá je slabšia a má obrátené poradie farieb. Vzácny je výskyt viacerých dúh súčasne.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b ČERMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]