Farba (fyzika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Farba je psychofyziologický vnem vyvolaný vstupom viditeľného svetla určitej vlnovej dĺžky do oka, resp. označenie jednej z častí viditeľného svetla, ktorá po dopade do oka vyvoláva viac či menej podobný psychofyziologický vnem.

Celkový interval viditeľného svetla je zdola ohraničený ultrafialovým a zhora infračerveným žiarením.

Farebný kruh

Vlnová dĺžka (nm)


380-420
420-450
450-480
480-510
510-550
550-570
570-590
590-600
600-630
630-750
750-780

Farba


fialová
modrofialová
modrá
modrozelená
zelená
žltozelená
žltá
oranžová
oranžovočervená
červená
tmavočervená

Farebnosť predmetov vnímame vďaka odrazu svetla. Ak má predmet červenú farbu, jeho povrch pohltil všetko svetlo okrem vlnovej dĺžky červeného svetla. Červené svetlo naopak odrazil. Biele svetlo je tvorené rovnako početným zastúpením všetkých zložiek svetla. Vďaka tomu získame rozkladom bieleho svetla prostredníctvom skleného hranola celé farebné spektrum. Bielu farbu teda bude mať predmet, ktorý nepohltí výraznejšie žiadnu vlnovú dĺžku a zároveň väčšinu svetla odrazí. Čierny objekt naopak väčšinu svetla pohltí.

Delenie farieb[upraviť | upraviť zdroj]

Základné farby farebného profilu CMYK

Základné farby sú farby, z ktorých získame všetky ostatné odvodené farby, pričom ich súčet tvorí vždy achromatická farba. Takýmito farbami sú pokial ide o nátery: fialová (purpurová), azúrová (zelenomodrá) a žltá a pokial ide o farebné svetlá: červená, zelená a modrá.

     
fialová azúrová žltá
     
červená zelená modrá

Achromatické farby sú čierna, biela a sivá. Všetky ostatné farby sú chromatické.

     
čierna sivá biela

Farba ako vlastnosť povrchu predmetov (farebné nátery) je farba pôsobiaca vďaka odrazu a pohltivosti materiálov (farebný predmet). Mieša sa subtraktívnym (odčítacím) miešaním - čím viac miešaní prebehne, tým tmavší dostávame výsledok (po mnohých miešaniach by sme dostali tmavošedú farbu). Tento farebný profil má analógiu v DTP ako farebný profil CMYK. Tvoria ho začiatočné písmená základných farieb - Cyan (azúrová), Magenta (fialová/purpurová), Yellow (žltá), blacK (čierna). Čierna farba je pridaná k trom základným kvôli vernejšiemu a kontrastnejšiemu zobrazovaniu. Profil sa používa pri tlači.

Farba ako vlastnosť svetla (farebné svetlá) je farba vyžarujúca určitú vlnovú dĺžku (LED dióda, monitor, televízor). Miešajú sa aditívnym (sčítacím) miešaním - čím viac miešame, tým svetlejší výsledok dostávame. Po mnohých miešaniach dostaneme biele svetlo. V počítačovom svete má tento farebný profil názov RGB. Názov je tvorený začiatočnými písmenami základných farieb profilu - Red (červená), Green (zelená), Blue (modrá). Profil sa požíva pri zobrazovaní na LCD displayoch, televízoroch monitoroch...

Vlastnosti farby[upraviť | upraviť zdroj]

Tón, sýtosť a svetlosť[upraviť | upraviť zdroj]

Tón (angl. hue) charakterizuje farbu prostredníctvom vlnovej dĺžky.

Sýtosť (angl. saturation) vyjadruje intenzitu farby pomocou zloženia monochromatického a bieleho svetla. Sýtosť farby je tým väčšia, čím menší je rozsah vlnových dĺžok a menšie množstvo zložiek bieleho svetla.

Svetlosť (angl. brightness) farby závisí od relatívnej veľkosti podráždenia sietnice, a teda aj od citlivosti oka na jednotlivé farby, ktoré je najcitlivejšie na strednú časť spektra. Preto sa rovnako sýte farby blízke tejto zložke javia ako svetlejšie voči protikladným zložkám modrofialovým. Parametrom svetlosti je aj množstvo energie vyžiarenej jednotkovou farebnou plochou.

Psychologické pôsobenie farieb[upraviť | upraviť zdroj]

Aktívne farby
     
žltá oranžová červená
Pasívne farby
       
modrá azúrová zelená žltozelená
Teplé farby
     
žltá oranžová žltozelená
Chladné farby
       
azúrová modrá fialová ružová

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]