Zeus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Témy v gréckej mytológii
Achileus zabíja pred očami Chárona trójskeho väzňa
Dionýz a Satyr
Herakles a jeho dieťa Telefos
Prometeus
Olympijskí bohovia
Bohovia
Hrdinovia
Ďalšie
Socha Dia, jeden zo siedmich divov sveta

Zeus (genitív Dia alebo Zeusa, obdobne ostatné pády; po latinsky Jupiter), po grécky Ζεύς, je najvyšší zo starogréckych bohov.

Podľa gréckej mytológie bol kráľom bohov, vládcom Olympu, bohom hromu, blesku a nebies, ochrancom pohostinstva, utečencov, štátu a rodiny. Bol vládca bohov a ľudí, darca života a ľudských osudov, ochranca zákonov a poriadku. Preto aj boli jeho družkami Themis (bohyňa poriadku), Dika (bohyňa spravodlivosti) a Nemesis (bohyňa pomsty).

Zeus je synom Krona a Rhei, bol najmladší zo svojich súrodencov. Narodil sa na Kréte, kde ho schovala jeho matka v jaskyni v pohorí Dikti. Živil sa mliekom kozy Amaltheiy a starali sa oňho nymfy. Rimania ho stotožňovali s Jupiterom, Etruskovia s Tiniom.

Po súboji Titanov a Gigantov, bol prijatý ako vládca a otec všetkých bohov a ľudí.

Jeho zbraňou bol blesk a vládol na nebi aj na Zemi. Jeho manželkou bola bohyňa Héra bohyňa stavieb. Ich deti boli Áres, Ivi, Eilethia a Hefaistos. Zeus mal ale veľa ďalších detí s bohyňami aj smrteľnými ženami. Uveďme niektoré z mnohých, napr. zo vzťahu s:

Všetky svoje deti mal rád a ochraňoval ich, preto sa často stávali predmetom hnevu Héry.

Podľa Hesiodosa je Zeus boh, ktorý stál na čele najmladšej generácie bohov - olympských bohov, ktorí sa zmocnili definitívnej vlády nad svetom po desaťročnom boji so staršou generáciou bohov Titanov, vedených Diovým otcom Kronom. Po víťazstve poverili ostatní bohovia najvyššou vládou na svete Dia, ktorý im pridelil náležitý podiel na moci, čiže pridelil im vládu nad vymedzenými oblasťami sveta..

[upraviť] Pozri aj

[upraviť] Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zeus.