Iasón

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Iasón (iné názvy: Jáson, Iáson, Jason, Iason, Jásón, Iásón; starogr. Ἰάσων – Iasón/iný prepis Iásón [vyslov: ijásón], lat. Iason) je v gréckej mytológii syn dediča iólkskeho trónu Aisóna a jeho manželky Eteoklymeny. Stal sa vodcom slávnej výpravy Argonautov do Kolchidy.

Iasón prináša Peliovi zlaté rúno, červenofigúrový volutový kratér, cca 340330 pred Kr.

Mladý Iasón[upraviť | upraviť zdroj]

Iólkos v Tesálii založil Iasónov dedo Krétheus, po ňom mal vládu prevziať jeho syn Aisón. Vlády sa však zmocnil nevlastný brat Aisóna Pelias. Keď sa Aisónovi narodil syn, otec ho vyhlásil za mŕtveho a dal mu postaviť náhrobok. Aby dieťa ochránil pred Peliom tajne ho odniesol do hôr na vychovanie ku kentaurovi Cheirónovi, ten mu dal meno Iasón. Naučil ho zaobchádzať s kopijou, lukom i s mečom, dal mu vzdelanie i vychovanie. Keď mal Iasón 20 rokov, chcel sa vrátiť do Iólku, aby získal kráľovský trón. Ak chcel však svoj plán uskutočniť potreboval aj pomoc. Tú dostal od bohyne Héry manželky najvyššieho boha Dia za jeho ochotu preniesť ju v náručí cez rieku, keď sa zjavila na ceste v podobe stareny a žiadala ho o to. Iasón ju preniesol, stratil pritom jednu sandálu, ale od tej chvíle sa stal miláčikom bohyne Héry.

Iasón žiada o vrátenie vlády[upraviť | upraviť zdroj]

Keď Iasón predstúpil pred Pelia so žiadosťou o vládu v Iólku, Pelias mu to v prvom okamihu sľúbil. Bál sa totiž, že mu Iasón – muž s jedným sandálom – podľa dávneho proroctva prináša smrť. Neskôr si však stanovil podmienku, že Iasón musí skôr vykonať hrdinský čin, a to priniesť zlaté rúno. Bola to koža veľkého zlatého barana, ktorý uniesol cez more Frixa a jeho sestru Hellé do Kolchidy. Tamojší kráľ Aiétes za záchranu Frixa (Hellé sa cestou utopila v mori) obetoval bohom barana a jeho zlaté rúno zachoval tak, že ho zavesil na veľký rozložitý strom, ktorý strážil strašný drak. Úloha získať zlaté rúno sa pre kráľa Pelia javila ako nesplniteľná.

Iasón a Médeia, autor:John William Waterhouse (1849 – 1917)

Príprava a plavba lode Argó[upraviť | upraviť zdroj]

Iasón zorganizoval veľkú výpravu na ktorú zhromaždil všetkých vtedajších gréckych hrdinov. Bolo ich asi päťdesiat a najznámejší spomedzi nich boli Herakles, Meleagros, Orfeus, Atalanta (jediná žena na výprave) a Dioskurovia. Nechal postaviť veľkú loď Argó a odplávali do Kolchidy. Cesta bola strastiplná, plná nebezpečenstva, ale Argonauti boli odhodlaní a tak loď skutočne po niekoľkých mesiacoch do Kolchidy dorazila. Keď Iasón požiadal kráľa Aiéta o vydanie zlatého rúna, kráľ sa obával, že bude zbavený vlády. Chcel nechať Iasóna zabiť, ale nedovolil mu to strach z jeho posádky. Iasónovi preto sľúbil, že mu rúcho vydá, ale len pod podmienkou ak splní ťažkú ​​úlohu: zapriahne do železného pluhu ohnivé býky, zorie s nimi pole boha vojny Area a oseje ho dračími zubami z Areovho hada. Keď zo zubov vyrastú bojovníci, všetkých ich musí pobiť. Aiétes bol presvedčený, že podmienka je nesplniteľná a že Iasón ju neprijme a zlaté rúno tak zostane naďalej v Kolchide. Iasón však úlohu prijal.

Pomoc bohov a kúzla Médeie[upraviť | upraviť zdroj]

V tej chvíli do príbehu opäť vstupila bohyňa Héra, ktorá požiadala o pomoc aj bohyňu Aténu. Spoločnými silami potom ovplyvnili boha lásky Erota, aby vystrelil svoj čarovný šíp do srdca krásnej Médeie, dcéry kráľa Aiéta, ktorá bola mocnou čarodejnicou. Vo chvíli, keď ju Iasón prišiel požiadať o pomoc, Médeia bola v moci lásky a bola mu vo všetkom nápomocná. Účinkom jej čarovné masti sa Iasón stal nezraniteľným a na jeden deň nepremožiteľným. Poradila mu, aby medzi bojovníkov vyrastených z dračej sejby vhodil kameň, o ktorý sa pobijú a Iasóna nespozorujú a on ich ľahko premôže. Tak sa aj stalo a Aiétes bol na druhý deň prekvapený splnením úlohy a Iasón sklamaný, že mu aj napriek tomu kráľ nechce rúno vydať. Opäť mu však pomohla Médeia, v noci zaviedla Iasóna do Areovho hája, uspala draka, Iasón si rúno vzal a čo najrýchlejšie zmizol. Iasón jej s vďačnosti ponúkol manželstvo a Médeia súhlasila. Spolu s ním potom nastúpila na palubu lode Argó a tajne odplávali.

Odchod z Kolchidy[upraviť | upraviť zdroj]

O tri dni doplávali k ústiu rieky Istros (dnešný Dunaj) a tam ich dostihla flotila kráľa Aiéta pod velením Médeiinho brata Apsyrta. Iasón považoval boj proti presile za zbytočný, preto sa rozhodol pre lesť, ktorou by Kolchiďanov zbavil vodcu. Médeia v noci vylákala brata Apsyrta do chrámu na opustenom ostrove, ukrytý Iasón ho zavraždil, jeho telo rozsekal a nahádzal do rieky. Kolchiďania sa zdržali vyťahovaním kusov tela svojho vodcu a medzitým im loď s Iásonom zmizla z dohľadu. Dlho sa potom Argonauti plavili proti prúdu rieky Istros až do Illýrskeho mora do oblasti dnešného Jadranu (v čase vzniku mýtu Gréci nevedeli, že po Dunaji tam cesta nevedie) a po ďalšej dlhej strastiplnej púti plnej nebezpečenstiev sa nakoniec dostali do rodného Iólku.

Iasón so zlatým rúnom, autorom je sochár William Beyer, socha stojí v parku zámku Schönbrunn vo Viedni.

Opäť v Iólku[upraviť | upraviť zdroj]

Po slávnostnom uvítaní obetovali bohom Iasón poďakoval posádke lode Argó a prepustil ich do svojich domovov. Až potom išiel za Peliom, ale ten mu znovu odmietol vládu vydať. Iasón sa preto rozhodol, že ho zavraždí. Médeia najprv vrátila pomocou čarovného odvaru mladosť starému otcovi Iasóna Aisónovi, lebo sa bál, že sa nedožije zákonnej vlády v Iólku. Keď ju o tú istú službu požiadali Peliove dcéry pre svojho otca, sľúbila im to. Prehovorila ich, aby otcovi podrezali hrdlo, že mu potom namiesto krvi naleje odvar, ktorý mu vráti mladosť. Keď to urobili, Médeia nechala Pelia vykrvácať a zomrieť. Tým na seba privolala hnev Peliovho syna Akasta a preto musela aj s Iasónom z Iólku utiecť. Iasón sa tak musel vzdať nádeje na získanie iólskéhu trónu a to navždy.

U kráľa Kreóna[upraviť | upraviť zdroj]

Po dlhých cestách nakoniec našli útočisko u korintského kráľa Kreóna. Narodili sa im tam dvaja synovia Mermeros a Ferétes a Médeia dúfala, že rodinné šťastie nahradí Iasónovi túžbu stať sa kráľom. Ale Iasón, ten stále bažil po kráľovskej moci. Vyhliadol si Kreónovú dcéru Glauku a rozhodol sa s ňou oženiť a tak získať nástupníctvo trónu. Súhlas princeznej Glauky i jej otca získal, ale keď povedal Médeii, že takto chce svojim synom zaistiť budúcnosť, Médeia nesúhlasila a jej láska sa zmenila na nenávisť. Z pomsty zahubila Glauku i Kreóna, potom aj svojich dvoch synov, aby Iasóna utrápila žiaľom nad ich stratou.

Zavrhnutie a smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Toto nešťastie, ktorého si bol aj sám strojcom, mu vzalo priazeň aj priateľstvo všetkých ľudí, zavreli sa pred ním všetky mestá i paláce. Tak sa hrdina, ktorý bol kedysi vodcom slávnych hrdinov z celého Grécka, stal vyhnancom. Opustený blúdil ešte dlhé roky, kým nezomrel. Smrť si ho našla potom čo uvidel svoju bývalú loď Argó vytiahnutú na breh. Keď sa uložil k odpočinku v jej tieni, zrútila sa neho spráchnivená korma lode a pochovala ho.

Iasón v dielach umelcov[upraviť | upraviť zdroj]

Je stvárnený v mnohých antických dielach, najmä

  • Euripidova tragédia Médeia (z roku 431 pred Kr.),
  • Epos Apollonia Rhodského Argonautika (z druhej polovice 3. stor. Kr.)
  • Tragédia Médea (z prvej polovice 1. storočia)
  • Na vázových maľbách sa zachovali najmä obraz Iasón sa s Médeinou pomocou zmocňuje zlatého rúna a Iasón krotí Aiétovho býka
  • Z moderných umeleckých spracovaní je najznámejšia klasicistická socha Iasón od Berthela Thorwaldsena z r. 1802, teraz v Thorwaldsenovom múzeu v Kodani
  • Fantasy série Merlinov kódex britského spisovateľa Roberta Holdstocka

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]