Nymfa (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
John Wiliam Waterhouse, Hylas a nymfy, 1896, olej na plátne, Manchester Art Gallery, Manchester

Nymfy (gr. Νύμφαι, Nymfai, t. j. dievčiny, víly, nevesty, lat. Nymphae) boli v gréckej a rímskej mytológii smrteľné, nižšie bohyne, ochrankyne miest, ktoré obývali. Okrem toho, že zomierali, boli dlhovekými a večne mladými bytosťami. Považované sú za dcéry Dia. Sú predstavované ako pekné ženy. Sídlili v horách, lesoch, na lúkach, v jaskyniach, nad riekami, žriedlami a morami. Dnes sa ich kult vysvetľuje ako pozostatok prvotného animizmu.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Nymfy netvorili homogénnu skupinu. Rozlišujú sa na:

  • oceanidy (okeanidy, okeanovny) - dcéry Okeana, obývajúce oceán
  • nereidy (nereidky, nereovny) - dcéry Nerea, obývajúce more
  • najády - ochrankyne sladkých vôd
  • oreády (oready) - ochrankyne hôr a jaskýň
  • dryády - ochrankyne lesov a hájov
  • hamadryády - ochrankyne jednotlivých stromov
  • melie - nymfy (driády) stromu jaseň
  • hesperidy (hesperidky, hesperovny) - večerné nymfy
  • nymfy lokálne späté s určitým miestom (nymfa Chtonaj)

Najznámejšími nymfami boli Echo a Kalypsó. V neskorších dobách sa nymfy stali častými témami umelcov, básnikov i dramatikov. Od ich názvu je odvodený termín nymfománia a nymfofília.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]