Théseus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Théseus zvíťazil nad Minotaurom (Charles-Édouard Chaise, 1791)

Théseus (iné názvy: Teseus, Téseus, Tézeus; starogr. Θησεύς – Théseus, lat. Theseus) je v gréckej mytológii syn boha mora Poseidóna a Aithry, manželky aténskeho kráľa Aigea. Je označovaný ako jeden z najväčších hrdinov gréckych bájí, porovnávaný s Heraklom.

Théseus sa narodil v Troizéne, kde kraľoval Pittheus, otec jeho matky Aithry. Jej manžel Aigeus vraj pre vysoký vek už nemohol mať vlastných potomkov, jeho otcom sa teda stal boh mora Poseidón. Čoskoro po Théseovom narodení musel Aigeus odplávať do Atén, kam ho volali kráľovské povinnosti a tak syn a matka zostali v Troizéne. Vychovával ho starý otec Pittheus, ktorý ho naučil kráľovskému vystupovaniu, vojenskému umeniu a zápasu.

Keď dospel do veku šestnástich rokov, doviedla ho matka k veľkému balvanu, poradila mu, nech ho odvalí. Théseus pod ním našiel ukrytý meč a črievice. Tie mu zanechal ukryté Aigeus do doby než Théseus bude dospelý a silný a podľa týchto vecí vedel, že svojho syna spozná.

Théseus sa teda vydal do Atén, kde mal byť následníkom trónu. Cestou sa nevyhýbal dobrodružstvám ani súbojom, chcel si hrdinskými činmi vydobyť slávu. Miesto krátkej plavby si zvolil cestu po súši. Čoskoro za hranicami Troizény mal príležitosť:

  • Najprv narazil na chromého obra Periféta, presláveného lupiča, ktorý zabíjal pocestných železným kyjom. Théseus nezaváhal, kyjak mu vytrhol a zabil ho.
  • Na Isthme mu vstúpil do cesty ďalší lupič – Sinis, ktorý priväzoval pocestných k vrcholkom ohnutých stromov, potom stromy uvoľnil a obeť bola roztrhaná. Théseus s ním zápasil, premohol ho a potrestal ho jeho vlastným spôsobom.
  • Keď prechádzal Krommyónom, zabil divokú šedú sviňu Faiu, ktorá roľníkom ničila všetku úrodu. Bola to obluda, ktorú zrodila ohavná Echidna so stohlavým Tyfónom.
  • V megarskom kraji škodil lupič Skeirón, ktorý ľstivo čakal na okoloidúcich pod skalou pri mori, prinútil ich, aby mu umyli nohy a keď sa sklonili, skopol ich do mora. Théseus však bol rýchlejší, chytil ho za nohy a prehodil cez seba do hlbiny.
  • Ďalší ukrutný lupič Kerkyón bol postrachom v kraji okolo Eleusiny, každého nútil k zápasu na život a na smrť, ale súboj s Théseom už neprežil.
  • Posledné na ceste bolo stretnutie s lupičom Prokrustom, ktorý si tiež hovoril Damastes. Ten všetkých okoloidúcich pozýval do svojho príbytku, kde mal dve postele – jednu veľmi dlhú, druhú veľmi krátku. Keď si pocestný ľahol na krátku, všetko prečnievajúce mu odsekol, keď na dlhú, do dĺžky lôžka mu naťahoval kosti až k okraju. Théseus Prokrusta (Prokrustes znamená "Napínanie") zvalil na krátke lôžko a odťal mu prečnievajúcu hlavu.
Théseus, nástenná maľba z Pompejí, Národné archeologické múzeum v Neapole

Keď takto ničomníkov potrestal podľa porekadla "čím kto zaobchádza, tým aj schádza" získal si vďaku a obdiv obyvateľov a dobyl si prvú slávu, radostne vykračoval do Atén a vyhľadal Aigeov palác. Kráľ ho nespoznal, ale spoznala ho žena, ktorá bola jeho hosťom – kúzelníčka Médeia. Tá našla u Aigea azyl po tom, čo ju za vraždu kráľa Pelia v Iólku vyhnal jeho syn Akastos; rovnako ako ju vyhnali z Korintu, kde zavraždila kráľa Kreóna a jeho dcéru Glauké (pozri Argonauti). Keď teraz Médeia v Aténach videla, že Théseus jej stojí v ceste k moci, navádzala Aigea, aby Thésea nechal zavraždiť. To sa jej ale nepodarilo, pretože kráľ Aigeus na hostine poznal svoj meč a tým aj svojho nevlastného syna. Potom ju kráľ s prekliatím vyhnal z Atén.

Otec a syn sa dlho zo stretnutia neradovali. Atény ohrozovalo veľké vojsko, ktoré tam priviedlo pätnásť synov Aigeovho brata Pallasa, ktorý usiloval o následníctvo na aténskom trónu. Théseus sa postavil do čela obrancov a nečakaným úderom nepriateľa zničil a zabezpečil otcovu vládu.

Po tomto víťazstve sa opäť vypravil za ďalšími hrdinskými činmi. Atiku sužoval obrovský býk, ktorého tam priviedol Herakles z Kréty pre kráľa Eurysthea. Býk bol divoký, kráľ si ho nechcel ponechať a pustil ho na slobodu. Théseus ho chytil a po ťažkom boji zabil k veľkej úľave všetkých.

Keď sa opäť so slávou vracal do Atén, našiel mesto v smútku – krétsky kráľ Minós práve poslal pre krutú daň: sedem dievčat a sedem mladíkov, ktoré Atény museli posielať každým deviatym rokom na Krétu za to, že pred rokmi na aténskych hrách Aigeus zabil Minoovho syna Androgea. Na Kréte boli obete predhodené Minótaurovi, ktorého kráľ držal v labyrinte.

Bol to obludný netvor, napoly muž, napoly býk, ktorého porodila Mínoova manželka Pasifaé, bol to dôsledok jej nevery s bielym býkom. Aténske obete mali byť posielané až do Minotaurovej smrti.

Théseus a kentaur, Kunsthistorisches Museum Viedeň

Théseus sa ihneď prihlásil medzi obete, aj proti vôli svojho nevlastného otca. Vedel, že musí netvora zabiť a zbaviť tak Atény krutej a potupnej dane. Vyplával pod čiernymi plachtami v znamení smútku, ale sľúbil otcovi, že ich vymení za biele, ak sa bude úspešne vracať z Kréty.

Kráľ Minos si po príchode Thesea ihneď všimol a pýtal sa ho na otca. Odpovedal mu, že je rovnako tak božského pôvodu, že tak ako je Minos synom Dia, je on synom Diovho brata Poseidóna. Minos na overenie hodil do mora zlatý prsteň a s údivom videl, že o chvíľu mal zlatý prsteň späť, podala ho totiž Poseidonova manželka Amfitrita. Ale ťažšia úloha Thésea ešte len čakala. K tomu, aby si s ňou dobre poradil, mu prispelo to, že Minoova dcéra Ariadna sa do neho od prvého okamihu zamilovala a výdatne mu pomohla. Darovala mu čarovný meč a klbko nite, ktoré mu dopomôže k šťastnému návratu.

Potom už bola skupina odvedená do labyrintu. Théseus ich ponechal blízko vchodu a vydal sa ďalej do vnútra labyrintu. Pritom rozvíjal klbko nite cestou kľukatými a zložitými chodbami. Ako sa blížil k stredu, počul silnejúci rev netvora, zem sa otriasala. Len čo ho Minotaurus uvidel vyrútil sa na neho. Théseus sa obratne vyhýbal ostrým rohom a neohrozene sa vrhal do boja. Postupne však šikovným postupom nad obludou získaval prevahu a nakoniec Mínotaura prebodol mečom. Presvedčil sa, či je skutočne mŕtvy a podľa rozmotanej nite sa rýchlo vrátil k východu a vyviedol svojich druhov šťastne von. Na nič nečakali a zamierili k prístavu, spoločne s Ariadnou. Spustili na vodu svoju loď, tie krétske zneškodnili prerazením dna, vytiahli plachty a rýchlo zmizli z dohľadu. Plávali na sever, zastávku mali na ostrove Naxos, kde prenocovali a ráno sa plavili ďalej k domovu – ale bez Ariadny. Vysvetlenia poznáme dvojaké – Théseus na ňu zabudol, druhé hovorí, že Ariadne vo sne boh Dionýzos prikázal, aby zostala na ostrove, že sa s ňou chce oženiť. To sa aj stalo.

Priplávali k Aténam a Théseus nezbadal, že pri nalodení zabudol na výmenu plachiet. Tak sa stalo, že keď jeho otec Aigeus vyzeral loď a uvidel čierne plachty, prepadol zúfalstvu a skočil do mora. To sa od tej doby nazýva morom Egejským.

Théseus sa na to stal aténskym kráľom, vládol múdro, ale stále túžil po dobrodružstvách a hrdinských činoch. A tak sa vydal do sveta a zúčastnil sa lovu na kalydónského kanca s hrdinom Meleagrom, s Iasónom plával na lodi Argonautov do ďalekej Kolchidy pre zlaté rúno; s Heraklom išiel do vojny proti Amazonkám a domov sa vrátil s ich vodkyňou Antiopou, ktorú si vzal za manželku. Nebola ňou však dlho, Amazonky vytiahli proti Aténam, aby ju prepustili, ona sa v boji postavila po boku Thésea a pritom zahynula.

Ariadna a Théseus

Zo žiaľu pracoval teraz usilovne pre Atény, opevnil hradby mesta, vydával nové zákony: zaviedol spoločenskú štruktúru roztriedenia na stavy, za jeho vlády boli prepustení otroci na slobodu, a preto bol kráľ Théseus uznaný za tvorcu kráľovskej aténskej demokracie. Odvrátil vojnu s Lapithmi, uzavrel s nimi zmier, pretože vzájomné sily boli vyrovnané. Čoskoro nato ho pozval na svoju svadbu kráľ Lapithov Peirithoos. Pozvaní boli tiež kentauri, ktorí vyprovokovali bitku pre miestne ženy. Gréci neboli ozbrojení, ale napriek tomu v neľútostnom boji Kentaurov premohli a väčšinu z nich pobili.

Po návrate do Atén sa Théseus druhýkrát oženil, vzal si Ariadninu sestru Faidru. To však prinieslo nešťastie, keď sa Faidra zamilovala do Hippolyta, Théseovho syna. Nebolo vysvetlené, či ju nechcel, alebo naopak ju zvádzal a či sa ona bránila, isté však je, že Hippolytos zahynul a Faidra spáchala samovraždu.

V tej dobe ovdovel tiež Peirithoos, tak sa obaja vydali do cudziny hľadať si nové manželky. Obaja túžili po krásnej Helene zo Sparty, budúcej príčine trójskej vojny. Žrebom pripadla Helena Théseovi, ukryl ju v Aténach. Peirithoos si vyhliadol Persefoné, manželku boha podsvetia Háda a Théseus ho nedokázal od cesty do podsvetia odradiť. Hádes ich prijal a vypočul vľúdne, dal si chvíľu na rozmyslenie a zatiaľ hostí požiadal, aby sa posadili, kým sa rozhodne. Sotva si však sadli na kamenné kreslá, hneď na ich studený kameň prirástli. Peirithoos sa už nikdy nedostal von, Thésea po veľmi dlhej dobe oslobodil Herakles.

Helenu medzitým uniesli z Atén jej bratia Kastor a Polydeukes, vzali tiež Théseovu matku Aithru. Zbúrali hradby mesta a vládu nad ním odovzdali Menestheovi, Théseovmu úhlavnému nepriateľovi. A tak bol Théseus po návrate z podsvetia úbohým vyhnancom.

Vypravil sa na ostrov Eubója, kde dúfal, že nájde svojich synov Démofóna a Akamanta a s nimi dobyje späť Atény. Ale už mu šťastie neprialo. Zahynul neslávne, rukami skyrského kráľa Lykoméda, ktorý ho v túžbe po jeho majetku pri spoločnej prechádzke v nestráženej chvíli zvrhol z vysokej skaly do mora a nepomohlo mu ani to, že bol synom samého boha mora.

Odraz v umení[upraviť | upraviť zdroj]

Príbeh Théseov je stvárnený v mnohých umeleckých dielach

  • Euripidova dráma Hippolytos (z roku 428 pred Kr.)
  • Senecova Phaedra
  • Racinova Faidra (1677)
  • Postmoderná coolness dráma "Faidra / Z lásky" (1996) od Sarah Kaneovej
  • Dochovaný je rad vázových malieb, najmä Thesseus zabíja Mínotaura
  • Historický (dvoj) román Býk prichádza z mora a Kráľ musí zomrieť, autor Mary Renaultová

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

www.theseus.com

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Théseus na českej Wikipédii.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]