Bellerofontes

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bellerofontes a Pegas

Bellerofontes alebo Bellerofón alebo Bellerofontés (starogr. Βελλεροφῶν, ΒελλεροφόντηςBellerofón, Bellerofontes/iný prepis: Bellerofontés, lat. Bellerophon) je v gréckej mytológii syn korintského kráľa Glauka a Eurymédy.[1][2]

Z neopatrnosti usmrtil svojho brata, a preto utiekol ku kráľovi Proitovi do Argosu. Tam sa do neho ale zamilovala kráľova manželka Antea čiže Stheneboia. Bellerofontes jej lásku neopätoval. Antea ho z pomsty udala kráľovi, že sa pokúšal pripraviť ju o česť. Kráľ sa sám nechcel svojmu hosťovi pomstiť, ale poslal ho s listom ku kráľovninmu otcovi, kráľovi Iobatovi do Lýkie. List skrýval žiadosť, aby Iobates dal Bellerofonta popraviť. Ani ten nechcel hosťovi ublížiť, ale vystavil ho takým nebezpečenstvám, ktorým by mal podľa Iobatových predpokladov podľahnúť. Bohovia pomohli Bellerofontovi dokázať jeho nevinu, a zoslali mu okrídleného koňa Pegasa, na ktorom šťastne premohol ázijský kmeň Solymov, Amazonky[3] aj Chiméru.[1] To Iobata dojalo do tej miery, že dal Bellerofontovi za ženu svoju dcéru Filonoé a vymenoval ho za svojho nástupcu.[2]

Bellerofontov koniec už nebol tak šťastný. Bohovia ho nenávideli za to, že sa stal miláčikom ľudí, a zrazili ho z Olympu a zmrzačili, keď tam chcel vzlietnuť na Pegasovi.[2]

Filónoé mu porodila tri deti, Isandra, Hippollocha a Laodameiu.[4] Ares usmrtil Isandera v bitke proti Solymom, Artemis ho pripravila o dcéru, ale Hippolochos zdedil otcovu ríšu.[2]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Apollodoros, Bibliotheca, 1,9,3.
  2. a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. ISBN 66-048-80. S. 90-92.
  3. Homér, Iliada, 6,186.
  4. Homér, Iliada, 6,197.