Hippolytos (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hippolytos, autor:Lawrence Alma-Tadema (1836–1912)

Hippolytos (starogr. ἹππόλυτοςHippolytos, lat. Hippolytus) je v gréckej mytológii syn aténskeho kráľa Thésea a jeho prvej manželky Amazonky Antiopy.

Keď Théseus zbavil Krétu od nebezpečnej obludy Minótaura neoženil sa s Ariadnou, dcérou krétskeho kráľa Minoa, ktorá sa do neho zaľúbila, ale vrátil sa do Atén, kde sa po smrti Aigea stal kráľom. Vládol spravodlivo a múdro,[1] ale stále túžil po nových dobrodružstvách a tak nevynechal žiadnu príležitosť. Po mnohých prežitých dobrodružstvách, odišiel s Heraklom do vojny proti Amazonkám, kde sa stretol s krásnou Amazonkou Antiopou, do ktorej sa zaľúbil, uniesol ju a oženil sa s ňou. Onedlho mu potom Antiopa porodila syna Hyppolita.[2] Amazonky sa však po čase vrátili, aby ju vyslobodili, ale Antiopa sa pridala na stranu manžela a v boji zahynula.

Hippolytos vyrástol na krásneho mladíka, stal sa vášnivým lovcom, ktorý uctieval bohyňu lovu Artemis. Ženám sa ale vyhýbal a keď nepodľahol ani bohyne lásky Afrodite, tá potom v urazenej samoľúbosti spôsobila, že sa do neho zamilovala otcova druhá manželka Faidra, sestra krétskej Ariadny. Faidra ho potom zvádzala, ale Hippolytos jej lásku z úcty k svojmu otcovi neopätoval.[3]Ona ho následne urazená pred otcom zákerne obvinila, že ​​ju chcel znásilniť.[3]

Kráľ Théseus manželke uveril a požiadal svojho otca Poseidóna, aby Hippolyta zahubil.[4] Poseidón poslal preto na Hippolita príšernú morskú obludu, ktorá mu poplašila kone a tie ho potom doráňali k smrti.[4]

V tej chvíli sa podľa jednej verzie objavila bohyňa Artemis, vyhlásila Hippolyta za nevinného a obvinenie Faidry za vymyslené. Vyhlásila Hippolyta za héroa a od tej chvíle ho v Troizéne začali uctievať.[5]

Iné verzie dokonca uvádzajú, že keď duša Hippolyta zostúpila do Tartaru, bohyňa Artemis požiadala Asklépia,[4] aby jeho telo oživil. Ten poslúchol, dotkol sa jeho mŕtvej hrude zázračnou bylinou a po vyrieknutí zaklínadla, Hippolytos pozdvihol hlavu.[4][6]To ale tak rozhnevalo boha podsvetia Háda, že požiadal Dia, aby Asklépia zabil bleskom.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Plutarchos, Theseus, 24.
  2. Plutarchos, Theseus, 28.
  3. a b Pseudo-Apollodoros, Epitoma, E,1,18.
  4. a b c d e Ovidius, Fasti, 6,733.
  5. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,32,1.
  6. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,27,4.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]