Ploutarchos (spisovateľ)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Plutarchos

Ploutarchos (iné prepisy: Plútarchos, Plutarchos; gr. Πλούταρχος; starší názov: Plutarch;* asi 45, Chaironeia – † asi 125, tamtiež) bol významný grécky spisovateľ – historik, filozof, autor moralistických diel.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Získal kvalitné vzdelanie v Aténach a egyptskej Alexandrii, väčšinu života prežil v rodnej Chaironei, ale veľa cestoval po vtedy známom svete – osobne poznal Grécko, Egypt, Malú Áziu, viackrát navštívil Rím. Získal čestné občianstvo Atén, udržiaval úzke kontakty s delfskou veštiarňou, kde pravdepodobne pôsobil ako jej kňaz.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Plutarchos bol veľmi plodný autor. V staroveku bolo známych takmer 230 literárnych diel, do súčasnosti sa zachovala len asi 150. Jeho hlavným historickým dielom sú Paralelné životopisy (Bioi paralléloi) – boli to dvojice životopisov významných gréckych a rímskych osobností, ktoré navzájom porovnával (23 dvojíc: AlexanderCaesar, DionBrutus, DemetriosAntonius, AgesilaosPompeius, NikiasCrassus, TheseusRomulus, LykurgosNuma, SolonPoplicola, AristeidesCato Maior, ThemistoklesCamillus, KimonLucullus, PeriklesFabius Maximus, AlkibiadesCoriolanus, LysandrosSulla, PelopidasMarcellus, TimoleonAemilius Paulus, DemosthenesCicero, PhokionCato Minor, EumenesSertorius, PyrrhosMarius, PhilopoimenFlamininus, Agis/Kleomenes – Gracchovci. K nim boli pripojené životopisy rímskych cisárov Galbu a Othona a životopis Arata zo Sikyónu a perzského kráľa Artaxerxa II.). Dejiny a životopisy významných osobností mali byť podľa Plutarcha vzorom a poučením pre život, pre správanie sa ľudí i veľkých kolektívov. Jeho životopisy mali veľký význam v neskoršom období, čerpali z nich mnohí dramatici (Corneille, Racine, Shakespeare)

Druhú veľkú skupinu jeho diel tvoria etické diela, lat. nazývané Moralia. Sú to drobnejšie i rozsiahlejšie diela, ktoré riešia mnohé etické otázky každodenného života, morálky a správania sa (O zvedavosti, O počúvaní, O duševnom pokoji, O láske). Napísal aj mnohé diela, ktoré sa venovali literatúre, prírodovede, filozofii, matematike, náboženstvu a ďalším odborom.

Podobne ako v životopisoch významných Grékov a Rimanov hľadal nielen spoločné rysy porovnávaných historických osobností, ale predovšetkým ich morálne kvality, napísal aj asi sto stručných príbehov Cnosti žien. Pre svoju manželku napísal dielko Útecha pre vlastnú manželku.

České a slovenské preklady[upraviť | upraviť zdroj]

  • Životopisy významných Řeků a Římanů. Praha 1967
  • Přátelé a pochlebníci. Praha 1970
  • Hovory o lidském štěstí. Praha 1971
  • Rady manželské. Praha 1973
  • O lásce a přátelství. Praha 1987
  • O delfském E. Praha 1995.
  • Životopisy. Bratislava 1953 (Agis, Kleomenes - Tiberius Gracchus, Gaius Gracchus, Perikles - Fabius Maximus, Demosthenes - Cicero). Preložil Miloslav Okál.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]