Klement Alexandrijský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Klement Alexandrijský
Klement Alexandrijský
predstaviteľ alexandrijskej katechétskej školy

Narodenie asi 150
Atény
Úmrtie asi 211216
Kapadócia, dnes Turecko

Klement Alexandrijský vlastným menom Titus Flavius Clemens (* asi 150, Atény - † asi 211216, Kapadócia) bol Cirkevný otec, predstaviteľ alexandrijskej katechetickej školy, jeden z najvýznamnejších po grécky píšucich kresťanských učiteľov staroveku.

Klement postavil do služieb svojej viery obrovskú grécku kultúru a hebrejskú: Tak ako Zákon pripravil na Krista Židov, tak filozofia naňho pripravila Grékov.

Život a význam[upraviť | upraviť zdroj]

V mladosti mal najprv blízko k platonizmu, ale keď prijal kresťanstvo, odišiel z Atén a vzdelával sa u rôznych kresťanských učiteľov v Grécku, Itálii a Egypte. Nakoniec sa usadil v Alexandrii, kde bol žiakom Pantaina Alexandrijského. Okolo roku 175 sa stal učiteľom alexandrijskej školy a po smrti Pantaena pred rokom 200 jej vedúcim predstaviteľom. Klementovým celoživotným úsilím bolo zblížiť grécku filozofiu a kresťanstvo. Jeho nástupcom vo vedení katechetickej školy a dedičom mnohých jeho myšlienok sa stal jeden z najväčších kresťanských teológov staroveku, Origenes. Kvôli prenasledovaniu kresťanov za Septimia Severa musel opustiť Egypt a uchýlil sa do maloázijskej Kappadokie, kde krátko pred rokom 215 zomrel.

Klement patril medzi často citovaných a používaných autorov v neskorej antike aj počas stredoveku, kedy jeho dielo preložili do latinčiny. Zrejme kvôli tomu, že ho na obhajobu svojich názorov často používali stúpenci protestantskej reformácie, roku 1584 ho vyškrtli z rímskeho kalendára svätých.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Zachované diela[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho zachované dielo tvorí akoby jednu veľkú na seba nadväzujúcu trilógii.

  • Vo svojom diele Protreptikos (Προτρεπτικὸς πρὸς Ἕλληνας, Protreptikos pros Hellénas „Výzva Grékom“) sa Klement prihovára Grékom, aby sa obrátili na kresťanskú vieru. Toto dielo je veľmi podobné na jednej strane iným kresťanským apológiám, na druhej strane ale odpovedá ďalším protreptikoi, ktoré napísali iní grécki filozofi (napr. Aristoteles, Epikuros, Cicero...). Ide všeobecne o literárny druh, ktorého cieľom je čitateľov presvedčiť - či už na štúdium filozofie alebo na prijatie viery.
  • Vo svojom diele Učiteľ (Παιδαγωγός Paidagógos) sa zaoberá kresťanskou etikou. Tento spis zložený z troch kníh nadväzuje na predchádzajúci Protreptikos a obracia sa na tých, ktorí sa rozhodli prijať kresťanskú vieru. Hlavnou témou je Logos, ktorého hlavnou snahou však nie je viesť k intelektuálnemu poznaniu, ale k životu v ctnosti, pozdvihnúť dušu. Božský Logos spojuje spravodlivosť s láskou, teda prísnosť a zhovievavosť, ako je zjavné zo Starého a Nového zákona, čo sú etapy, v ktorých Logos viedol ľudstvo k poznaniu Boha. Druhá a tretia kniha sa už nezaoberajú teóriou, ale prechádzajú do praktického, každodenného života: rozprávajú o jedle, pití, bývaní, hudbe, tanci, odpočinku či zábave. Ideálom pre Klementa nie je zrieknutie sa „Svetského“ života, ale čistota a nezávislosť duše. Kým si kresťan udržuje srdce nezávislé a slobodné od toho, čo na tomto svete vlastní, nie je dôvod, aby sa z tohto sveta vzďaľoval.
  • V treťom zachovanom diele Strómata, ktoré obsahuje celkom 8 kníh (Στρωματεῖς Strómateis „Koberce“), sa Klement zaoberá dogmatickými otázkami a nábožensko-filozofickými témami. Jeho pôvodným zámerom bolo napísať dielo s názvom Διδάσκαλος, avšak Klement nemal dar syntézy a systematického výkladu. Napísal preto skôr Strómata, teda použil vtedy obvyklý literárny druh, ktorý mu umožňoval zaoberať sa najrôznejšími témami, bez toho, aby musel vytvárať jednotný systém. V prvej knihe bráni Klement grécku filozofiu proti kresťanom, ktorí ju odsudzujú ako celkom zbytočnú alebo škodlivú. Podľa Klementa môže veľmi prospieť pri pochopení viery. Napriek tomu filozofia nikdy nemôže poskytnúť úplné poznanie, pretože to je možné získať len cez vieru. Toto dielo obsahuje slávne pasáže o „pravej gnóze“ (teda pravom poznaní), čím Klement bojuje proti gnostickým učeniam. Podľa Klementa aj mnoho pohanských filozofov čerpalo od Židov (napr. Platón napodobňoval Mojžiša).

Posledná, ôsma kniha je pravdepodobne len zbierkou Klementových poznámok, nezodpovedá štandardu a povahe predchádzajúcich kníh.

Nasledujú samostatné diela:

  • Výňatky z Teodota (Excerpta ex Theodoto) – ide o výňatky z gnostických diel a skice Klementových poznámok, pravdepodobne jeho osobné poznámky. Je niekedy ťažké od sebe odlíšiť gnostické výťahy a jeho vlastné poznámky.
  • Ktorý bohatý bude spasený? (Quis dives salvetur Τίς ὁ σωζόμενος πλούσιος) – ide o alegorickú homíliu na Mk 10,17-31. Klement, ktorý sa nachádzal pravdepodobne v komunite relatívne bohatých kresťanov, interpretoval Kristove slová, že bohatý len ťažko vojde do Božieho kráľovstva, obrazne. Nie je potrebné zbavovať sa fyzického, hmotného majetku. Keby sa všetci zriekli majetku, kto a ako by bojoval proti chudobe? Naopak, ide o postoj srdca - kresťan musí byť od svojho majetku slobodný, nesmie na ňom lipnúť. Nie bohatstvo, ale hriech, ku ktorému môže viesť, vylučujú z účasti na Božom kráľovstve.

Stratené diela[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem vyššie spomenutých spisov napísal Klement podľa svedectva iných otcov ešte ďalšie spisy:

  • Hypotyposeis (Ύποτυπώσεις) – osem kníh, v ktorých komentoval celý Starý a Nový zákon vrátane mnohých spisov, ktoré sa neuznávali ako kanonické (Petrova apokalypsa, list Barnabášov a pod.). Zo zachovaných zlomkov vyplýva, že to nebol súvislý komentár, ale výklad vybraných pasáži. Tento spis mal celý k dispozícii ešte Fotios, ktorý však pochyboval o jeho autentickosti, pretože v ňom našiel mnoho vážnych herézí. Možno práve to bol dôvod, prečo sa nezachoval.
  • Cirkevný kánon alebo proti judaizujúcim
  • O prozreteľnosti
  • Výzva na vytrvalosť alebo čerstvo pokrsteným
  • Hovory o pôste
  • Na knihu Ámos

Dajú sa nájsť odkazy aj na iné Klementove nezachované diela.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • KLÉMÉNS ALEXANDRIJSKÝ. Strómata. Knihy I–II. Plátová, Jana [preklad]. Praha: OIKOYMENH, 2004. ISBN 80-7298-103-X.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]