Marcus Aurelius

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Marcus Aurelius Antoninus
Marcus Aurelius
Marcus Aurelius Antoninus - Britské múzeum v Londýne - busta
Narodenie 26. apríl 121
Rím
Úmrtie 17. marec 180
Vindobona (dnešná Viedeň)

Pozri aj Biografický portál

Marcus Aurelius alebo Markus Aurélius, celým menom Marcus Aurelius Antoninus (* 26. apríl 121, Rím – † 17. marec 180, Vindobona - teraz Viedeň) bol rímsky cisár a filozof (prezývaný „filozof na tróne“), predstaviteľ mladšieho stoicizmu.

Obsah

[upraviť] Životopis

Marcus Aurelius pochádzal z váženej rímskej rodiny. Bol obľúbencom cisára Hadriana, preto mu bolo povolené vstúpiť do senátu pred dovŕšením oficiálneho veku.

Hadrianus si za nástupcu vybral Antonina Pia a jemu určil za nástupcu Marca. Marcus si rozvážnu osobu Antonina Pia ctil a keď v roku 161 Antoninus zomrel, Marcus nastúpil na trón. Za jeho vlády sa začala preukazovať prvá kríza ríše. Hneď v prvom roku boli stiahnuté posádky z Antoninovho valu v Británii. Následne musel odísť na východ, pretože Parti prenikli na rímske územie. Boli však porazení a Rimania dokonca dobyli a vyplienili ich hlavné mesto Ktesifont. Úspech však nezožali, pretože vracajúce sa légie priniesli z východu mor.

Ďalšia veľká kríza nastala, keď barbarské kmene Markomanov, Kvádov a Sarmatov prekročili dunajský limes (dnešná slovensko-rakúska hranica) a dostali sa na územie ríše. Cisár zmobilizoval légie a v bitke pri Aquilei (v r. 169) ich porazil a zatlačil späť za Dunaj. Následne Rimania prekročili Dunaj a tiahli nepriateľským územím. Vo vojne však Marcus nemohol pokračovať, lebo sa vzbúril sýrsky miestodržiteľ Avidius Cassius.

Po porážke Cassiusa sa Marcus Aurelius odobral naspäť za Germánmi. Na vojenskej výprave, ktorú viedol už so svojím synom Commodom ako spolucisárom a ktorú zobrazuje napríklad úvodná časť filmu Gladiátor, prenikli jeho vojská až k Trenčínu (Laugaricio - bola postavená za jeho vlády ako stanica pre kupcov s jantárom), kde prezimovali v zime 179-180. V roku 180 Rimania doviedli vojnové ťaženie do úspešného konca. Marcus sa chystal založiť nové provincie za Dunajom (v dnešných štátoch Česko a Slovensko). To však už nestihol, pretože bol nakazený morom na gladiátorských hrách v Carnunte, neskôr zomrel vo Vindobone.

[upraviť] Cisár

Bol posledným z tzv. adoptovaných cisárov. Prenasledoval kresťanov - za jeho vlády došlo dvakrát k perzekúciám kresťanov (okolo 167 a okolo 177). Vládol Rímu v období, kedy sa už začal prejavovať jeho hospodársky úpadok. Príjmy pokladnice nestačili na udržiavanie veľkej armády a rozsiahlej byrokracie, nutnej k spravovaniu tak veľkého impéria. Marcus Aurelius, aby vôbec mohol viesť vojnu proti Markomanom, musel dať do dražby odznaky cisárskej moci, zlaté poháre a drahokamy z cisárskeho pokladu.

[upraviť] Filozofia

Na filozofické myslenie Marca Aurelia malo vplyv najmä čítanie Epikteta.

Približne v poslednom desaťročí svojho života po grécky napísal 12 kníh filozofických meditácií Τὰ εἰς ἑαυτόν (Ta eis heauton – v slovenčine vyšlo ako Myšlienky k sebe, tradičný preklad je Hovory k sebe samému), časť vznikla na území dnešného Slovenska, niekde pri Hrone.

Vesmír je podľa Marca Aurelia veľkým štátom, v ktorom je najvyšším zákonom božská prozreteľnosť. Človek ako rozumná bytosť má pochopiť jej zámery a spolupracovať s ňou. Vo vesmíre sa nemôže diať z hľadiska celku nič zlého. Neustála zmena, vznik a zánik jednotlivých bytostí patrí k prirodzenému chodu vesmíru, takže len obmedzený ľudský pohľad môže považovať smrť za zlo. S nesmrteľnosťou duše a posmrtnými trestami jeho filozofia neráta.

[upraviť] Iné projekty


Predchodca
Antoninus Pius		 Rímsky cisár
(161–169 spolucisár Lucius Verus)
(177-180 spolucisár Commodus)
Dynastia Antónovcov
161 – 180		 Nástupca
Commodus
Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/wiki/Marcus_Aurelius“