Commodus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Marcus Aurelius Commodus Antoninus
Commodus
Commodova busta

Narodenie 31. august 161
Lanuvium, Latium
Úmrtie 31. december 192 (31 rokov)
Rím

Marcus Aurelius Commodus Antoninus (pôvodne Lucius Aelius Aurelius Commodus) (* 31. august 161 – † 31. december 192) bol rímsky cisár, ktorý vládol od roku 180 do 192 po Kr. Často je považovaný za jedného z najhorších rímskych cisárov a jeho vláda ukončila éru „piatich dobrých cisárov“.

Bol synom Marca Aurelia a podarilo sa mu udržať v zahraničí dostatočnú autoritu k Rímu. Správal sa však výstredne a dával sa zobrazovať ako Herkules a vyhlásil sa za boha ako Caligula, zaviedol teror podobný hrôzovláde Domiciána. Bol posledným cisárom z rodu Antóninovcov.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Commodus bol synom Marca Aurelia a jeho ženy Faustíny Mladšej, dcéry cisára Antonina Pia. Z otcovej strany bol potomkom slávneho generála a triumvira, caesarovho rivala, Gnaea Pompeia. Z matkinej strany bol Commodus potomkom aj významných cisárov Traiana a Hadriana. Commodovi predkovia teda pochádzali z Hispánií a Galií, no zo všetkých strán mal italský pôvod.

Život cisára[upraviť | upraviť zdroj]

Commodus sa spolu s otcom zúčastňoval na vojenských ťaženiach v Germánií, ale podľa všetkého tu bol iba k poslušnosti k otcovi, nakoľko ho bavil hýrivý život v Ríme. Spolu s otcom vládol v hodnosti caesara. Po Marcovej smrti si hľadal zámienku pre návrat do Ríma, pred otcovými priateľmi predstieral že smúti po vlasti, no tí ho odhovorili. Neskôr sa však rozhodol definitívne odísť, dokonca zaplatil porazeným Germánom veľa peňazí, len aby prestali bojovať, čo mnohí videli ako zradu Marca, ktorý vytrvalo bojoval o založenie nových provincií za Dunajom. Skutočne boli Germáni skoro úplne zničení a len málo by chýbalo k ich definitívnej kapitulácii, keby Commodus zotrval v bojoch.

Tak sa teda cisár vrátil do Ríma a postupne si zvykal na zhýralý a nemravný život, ale ešte stále choval aspoň predstieranú úctu k otcovým priateľom. Proti Commodovi sa však konali viaceré spiknutia. Prvé urobila jeho sestra Lucilla, ktorá nezniesla, že sa jej brat oženil a tak prišla o výsady cisárovnej. Najala teda vraha, ktorý mal Commoda pri vstupe do amfiteátra prebodnúť dýkou, no nestihol to a vraha zajali. Cisár po výsluchu dal zabiť sprisahancov aj sestru Lucillu. Zahubil aj mnoho senátorov, ktorí sa mali na incidente podieľať a od vtedy prenasledoval senát. Zlomom v jeho živote však bolo aj nasledujúce sprisahanie vedené prefektom prétoriánov, Perennisom. Tigidius Perennis bol veľmi vplyvný a ctižiadostivý muž a huckal cisára k vraždám. O jeho zámeroch varoval Commoda v amfiteátri istý človek, ktorý čakal za túto informáciu odmenu, no Perennis ho dal upáliť v aréne a ani cisár tomu nedával za pravdu. To sa ale zmenilo, keď sa cisárovi do rúk dostali mince s Perennisovým portrétom. Commodus dal okamžite prefekta popraviť, ale musel sa zbaviť aj jeho synov, ktorí boli v Panónií a vedeli o spiknutí. Pod zámienkou, že im chce darovať dôležité posty, ich dal zavolať do Ríma, pričom poslal aj Perennisov prsteň, ako znak, že ich volá aj otec. Keď však prišli na územie Itálie, boli popravení.

Po tomto spiknutí začal byť Commodus nedôverčivý. Odstránil úplne všetkých priateľov svojho otca a múdrych mužov, aby sa už pred nimi nemusel hanbiť za skazený život. Stal sa nedôverčivý a krutý, zhabával majetky a ľudí zabíjal. Oddával sa pijatikám, konkubínam a hýreniu. Nechal sa oslovovať Hercules a vystupoval v aréne ako posledný otrok, čím iba zosmiešňoval seba a funkciu cisára. Gladiátori sa však báli s ním bojovať a tak iba lovil zvery. V tomto bol naozaj veľmi dobrý, v aréne lovil rôzne šelmy, strieľal po nich lukom, alebo hádzal oštepy. Lovil aj pštrosy, pričom každé zviera trafil na prvýkrát. Ďalšie sprisahanie viedol istý vojenský dezertér menom Maternus, ktorý si postupne naberal zločincov, väzňov a zbehov a spoločne napádali mestá, statky a obohacovali sa. Maternus so svojimi ľuďmi sa po skupinách dostali do Itálie a chceli zabiť Commoda. Ale niektorí Maternovi ľudia cisárovi zámer prezradili a tak bolo sprisahanie zneškodnené, Maternus popravený. Proti cisárovi sa postavil aj istý Grék menom Kleandros, pôvodom chudobný obchodník z Frýgie, ale votrel sa do cisárovej priazne a pokúsil sa ho aj zabiť za pomoci prétoriánov, spravil rozruch v Ríme, pri ktorom vojaci zaútočili na ľudí, no nakoniec Kleandra zabili, keď zistili že Commodus žije. Commodus bol stále neznesiteľnejší, a potupoval svoju hodnosť stále nedôstojnejším chovaním, dokonca sa chcel presťahovať do gladiátorských kasární. Zaumienil si, že tam jednej noci prespí a na druhý deň pôjde bojovať do arény. Od tohto potupujúceho zámeru ho všetci odhovárali, aj jeho milenka Martia a komorník Eclectus. Commodus ich však nepočúval, naopak nahneval sa na nich a spísal okamžite zoznam ľudí, ktorých v noci zahubí, pričom prví boli na zozname Martia a Eclectus.

Martia však zoznam videla, lebo sa s ním hral malý chlapec, ktorý býval v paláci. Martia mu zoznam zobrala a zhrozila sa z jeho obsahu. Spoločne s Eclectom potom Commodovi do jeho obľúbeného nápoja dali jed, ale cisár mal iba hnačku, takže sa mu nič nestalo. Sprisahanci nakoniec prehovorili k činu istého silného sluhu, ktorý Commoda zaškrtil. Potom Martia a Eclectus mŕtve telo obalili plachtami a potajomky ho odniesli z paláca. Vládu odovzdali múdremu Pertinaxovi, jedinému Marcovmu priateľovi ktorého Commodus nestihol zabiť.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


Commodus
Vladárske tituly
Predchodca
Marcus Aurelius
Rímsky cisár
(177 – 180 spolucisár Marcus Aurelius)

177193
Nástupca
Pertinax