Carnuntum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mapa rímskeho mesta
Mapa areálu
Ruiny pohanskej brány v pevnosti Carnuntum
Amfiteáter v Carnuntume
Otvorené múzeum
Ruiny rímskych verejných kúpeľov
Ruiny zámku pri Petronelli
Múzeum Carnuntinum

Carnuntum bola pôvodne keltská osada, neskôr rímsky vojenský tábor a civilné mesto, hlavné mesto provincie Panónia/Horná Panónia. Leží v katastrálnom území dnešných obcí Petronell a Bad Deutsch-Altenburg v Dolnom Rakúsku neďaleko Bratislavy.

Sídliskové formy[upraviť | upraviť zdroj]

Názov je prebratý od predrímskeho (keltského) obyvateľstva. Prvý raz sa spomína v roku 6, keď sa tu možno zastavil rímsky veliteľ Tiberius na výprave proti Markomanom. Tábor vznikol na križovatke Jantárovej cesty a podunajskej cesty v rokoch 14 - 37; v roku 15 sem prevelili legio XV Apollinaris z Poetovia a vznikol tu legionársky tábor (kastrum), pôvodne drevozemný, za vlády cisára Vespaziána (69 - 79) kamenný.

Čoskoro tu vznikol aj auxiliárny kastel, vojenský amfiteáter, canabae a západnejšie civilné mesto s kúpeľmi, fórum, obchodná štvrť a civilný amfiteáter. Na Pfaffenbergu sa nachádzal chrámový okrsok. V susedstve vojenského tábora sa usadzovali rodinní príslušníci vojakov, obchodníci a ďalší obyvatelia, ktorí poskytovali služby vojenskému táboru. Vznikla tak vojenská osada (canabae). Napokon sa v blízkosti vojenského tábora usadzovali rímski občania, ktorí mali záujem podnikať v pohraničnej provincii a v susedstve silného vojenského tábora, a tak vzniklo civilné mesto. Civilné mesto dostalo od cisára Hadriána (117 - 138) štatút municípium a nazývalo sa Municipium Aelium Carnuntum, na konci 2. storočia ho cisár Septimius Severus za podporu pri jeho vyhlásení za cisára povýšil na kolóniu (colonia) a dostalo pomenovanie Colonia Septimia Carnuntum. Toto sídlisko, ktoré tvorili tri samostatné časti (castra, canabae, civilné mesto) malo v dobe najväčšieho rozmachu (2. storočie) asi 40 000 obyvateľov (keltsko-ilýrske obyvateľstvo, Germáni, Italikovia, orientálci).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Carnuntum patrilo k významným vojenským táborom a mestám na strednom Dunaji. V roku 6 bolo možno východzím bodom rímskych vojsk v boji proti Marobudovi v Čechách (pre povstanie panónskych légií musela byť výprava odvolaná). Po vytvorení provincie Pannonia bolo Carnuntum sídlom miestodržiteľa, po rozdelení Panónie (103/104) sa stalo sídlom Hornej Panónie (Pannonia Superior). V budove sídla miestodržiteľa Panónie navštívil pravdepodobne Carnuntum už cisár Domicián v rámci vojen s Germánmi. Cisár Hadrián (117 - 138) povýšil Carnuntum na municípium (Municipium Aelium Carnuntum).

Carnuntum zohralo významnú úlohu v markomanských vojnách (166 - 180). Počas markomanských vojen (vedených aj na Slovensku) mal cisár Marcus Aurelius tu a vo Viedni svoj hlavný stan. Carnuntum bolo centrom akcií voči Germánom, odkiaľ Rimania prenikali na územie dnešného Slovenska. Počas markomanských vojen značne utrpel vojenský tábor aj civilné mesto. Civilné mesto bolo po nich úplne prestavané. Vojenský amfiteáter, ktorý bol predtým drevený, bol prebudovaný na kamenný.

13. augusta 193 bol v Carnunte Septimius Severus, miestodržiteľ Hornej Panónie, vyhlásený za cisára. Z vďaky povýšil Carnuntum na kolóniu (Colonia Septimia Aurelia Antoniniana Carnuntum), čo bolo postavenie, aké mal vtedy dnešný Kolín nad Rýnom, Trier a Efez.

V 3. storočí bolo Carnuntum významným vojenským centrom obrany podunajskej hranice. V roku 260 tu ešte vyhlásili za cisára Regaliana, ktorý však fakticky vládol len v Carnunte. V rámci reformy správy sa koncom 3. storočia Carnuntum stal súčasťou provincie Panónia Prima.

V roku 308 alebo 309 sa v Carnunte zišli niekoľkí rímski cisári pod vedením bývalého cisára Diocletiana na jednantí, ktoré malo vyriešiť problém viacerých súčasných cisárov pri moci (Diocletianus, Galerius, Maximianus). Schôdzka však neskončila s úspechom a v Rímskej ríši pokračovali boje o trón až dovtedy, kým sa cisár Konštantín Veľký (Constantinus) nestal opäť jediným cisárom v ríši.

V 4. storočí osídlenie v Carnunte začalo ubúdať. V dôsledku ohrozenia podunajskej hranice germánskymi kmeňmi sa veľká časť civilného obyvateľstva sťahovala do západných provincií (Itália, Galia). V prvej polovici 4. storočia zavreli civilný amfiteáter (postavili tam kostol). V polovici 4. storočia mesto postihlo zemetrasenie.

V roku 375 cisár Valentinián I. v rámci výpravy proti Kvádom a Sarmatom našiel mesto už rozpadnuté, ale dal znova vybudovať tábor. Posledná posádka odišla z Carnunta asi koncom 4. storočia. Neskororímsky historik Ammianus Marcellinus píše o meste "ako o opustenej a špinavej diere".

Stavby v Carnunte[upraviť | upraviť zdroj]

Carnuntum ako vojenský tábor aj civilné osídlenie poskytovalo svojim obyvateľom, občanom Rímskej ríše, všetky sociálne a ďalšie výhody, ktoré užívali aj občania v iných častiach ríše. Preto boli na území jednotlivých jeho častí vybudované viaceré verejné i súkromné stavby, s akými sa môžeme stretnúť aj v iných oblastiach.

Rakúski archeológovia robia výskumy na mieste Carnunta už od konca 19. storočia a dodnes boli odkryté asi 3/4 mesta a vojenského tábora.

Amfiteáter ako stredisko zábavy a konania gladiátorských hier a zápasov s divými šelmami tvoril neodmysliteľnú súčasť každého rímskeho mesta. V Carnunte boli vybudované dva amfiteátre: jeden v západnej časti osídlenia s kapacitou asi 7000 divákov, druhý vo východnej časti s kapacitou asi 14 000 divákov. Vo východnom amfiteátri je nad bránou, ktorou vstupovali do arény gladiátori, text, z ktorého je jasné, že ho dali postaviť najvyšší úradníci v meste (quattuorviri). Približne okolo roku 320 bol v jednej časti tohoto amfiteátra postavený kresťanský oltár z dvoch starších pohanských oltárov a mramorovej platne, čo svedčí o prítomnosti kresťanov v Carnunte.

Pohanská brána bola postavená na prístupovej ceste ku Carnuntu pravdepodobne v súvislosti s konferenciou cisárov na začiatku 4. storočia. Má tvar štvoruholníkovej veže so štyrmi oblúkmi postavenej nad križovatkou ciest (quadrivium) a dodnes sa zachovala jej veľká časť.

Civilné mesto - zachoval sa šachovnicový pôdorys dláždených hlavných a vedľajších ulíc s typickými obytnými domami. Zachovali sa aj verejné záchody, kúpele (thermae), rekonštruovaný bol chrám bohyne Venuše, zachovali sa aj zvyšky chrámu, zasväteného bohovi Mithrovi (mithraeum). Na viacerých miestach sa pod povrchom ulíc našli zvyšky kanalizácie.

Museum Carnuntinum - bolo vybudované v mestečku Deutsch Altenburg. Sú v ňom uložené drobné nálezy zbraní a výzbroje (kopije, meče, zvyšky šupinových brnení), keramiky, mincí, rôznych pracovných nástrojov (lekárskych, stavebných), šperkov a predmetov pre hygienu (zrkadlá, hrebene, nožničky, britvy), kovania z rôznych drevených skriniek a predmetov.

V záhradnej časti múzea sú vystavené predovšetkým pohrebné nápisy významných osôb vojenského tábora (dôstojníci, vojaci), ale aj civilného mesta, nápisy mestských úradníkov, votívne nápisy venované rôznym bohom. Takisto sú vystavené zachované zvyšky mozaík a sôch.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Werner Jobst: Provinzhauptstadt Carnuntum. 1983
  • M. Kandler ; Hermann Vetters (Hrsg.): Der römische Limes in Österreich. 1986
  • K. Genser: Der österreichische Donaulimes in der Römerzeit. 1986
  • Werner Jobst (Hrsg.): Carnuntum. Das Erbe Roms an der Donau. 1992

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]