Coriolanus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Coriolanus

Coriolanus patrí medzi najslávnejšie historické hry anglického dramatika Williama Shakespeara. Predstavuje čitateľovi tragický príbeh slávneho rímskeho vojvodcu.

postavy hry:

  1. Gaius Marcius Coriolanus – rímsky vojvodca a patricij
  2. Tullus Aufidius – nepriateľ Ríma
  3. Sicinius – tribún ľudu
  4. Brutus – tribún ľudu
  5. Mennenius Agrippa – senátor, Coriolanov priateľ, vážený plebsom
  6. Volumnia – Coriolanova matka
  7. Virgilia – Coriolanova manželka
  8. Titus Lartius – rímsky vojvodca
  9. Cominius – rímsky vojvodca
  10. senátori, sluhovia, občania, aedilova…

Samotný dej tejto divadelnej hry sa odohráva v dávnych dobách starého Ríma (prvé roky rímskej republiky – okolo roku 490 pred Kr.). Hlavnou postavou je príslušník patricijskej triedy (Starorímsky aristokrat, priamy potomok rímskych starousadlíkov. Pomenovanie patricij pochádza z latinského výrazu pater, čiže otec. Patriciovia sami seba považovali za otcov rímskeho ľudu) menom Gaius Marcius, ktorý vyslovene opovrhuje prostým ľudom (plebsom). Nevynechá žiadnu príležitosť, aby plebejcom a ich vtedajším zástupcom (v tejto hre nimi boli tribúni ľudu Sicinius a Brutus) nevyhodil na oči ich nerozumnosť, nevzdelaniosť, zbabelosť a nenažranosť.

Hneď na začiatku samotného deja vypukne nová vojna medzi Rímom a volským mestom Corioli. Gaius Marcius spolu s ďalšími dvoma rímskymi vojvodcami vytiahnu do boja proti Tullovi Aufidiovi, ktorý bol hlavným veliteľom vojenských síl mesta Corioli. V boji Gaius Marcius znova dokáže svoju chrabrosť a vojenské umenie, a podarí sa mu mesto dobyť. Po návrate do rodného Ríma je oslavovaný a senát mu udelí čestný titul Coriolanus, ktorého názov je odvodený od názvu mesta Corioli. Taktiež ho nominuje na zisk postu konzula (Konzul bol najvyšší rímsky štátnik tej doby. Spolu stáli na čele Ríma vždy dvaja konzuli, ktorí vládli spoločne. Od toho pochádza aj pomenovanie tejto funkcie, slovo konzul totiž pochádza z latinského slova consulo, čiže radím sa). Aby však mohol byť za konzula vymenovaný, musí o súhlas požiaďať podľa tradície plebejcov. To sa mu prieči, pretože si myslí, že plabejci pre Rím nikdy nič neurobili, ale nakoniec sa podvolí tradícii. Tribúni ale ľud presvedčia aby mu konzulstvo neodsúhlasili kvôli je arogantnosti a nenávisti voči plebsu. Tribúni si totiž všimli, že Coriolanus až priveľmi baží po sláve a moci, čo by mohlo byť nebezpečné hlavne pre samotný ľud mesta Rím.

Coriolanus sa teda konzulom pre zjavný nesúhlas plebsu nestane a to ho nesmierne rozčúli. Preklaje mesto Rím a jeho obyvateľov. Za tento závažný zločin je vypovedaný z mesta na doživotie. Zároveň sa prísne zakázalo, aby mu niekto v jeho ťažkostiach pomáhal.

Gaius Coriolanus teda odíde k svojim starým nepriateľom, Volskom, a vyhľadá Tulla Aufidia. V jeho honosnom dome sa mu predstaví a ponúkne pomoc pri ťažení proti Rímu. Tesne pred samotným útokom na mesto však za Coriolanom príde jeho matka, manželka a synček. Tí ho uprosia, aby Rím ušetril. Po dlhom presvedčianí tak urobí a odtiahne aj s vojskom preč. Tulla Aufidia to nahnevá a pred senátom Volskov Coriolana ohovorí a tajne pripraví naňho atentát. Keď Coriolanus príde do mesta aj s korisťou, začne hádka s Aufidiom, pri ktorej Coriolana atentátnici prebodnú zozadu.

Gaius Marcius Coriolanus teda zradil Rím a neskôr aj ďalšieho spojenca. Jeho meno sa stalo synonymom zradného človeka. Po jeho smrti za ním nik nesmútil (okrem jeho najbližšej rodiny).